Budúca nemecká vodíková chrbtica Zdroj: FNB Gas

Berlín 17. novembra 2023 – S cieľom vyriešiť dilemu „sliepky/vajce“ vodíkovej ekonomiky je nemecká federálna vláda je pripravená podporiť vybudovanie 9700 kilometrov dlhej siete vodíkových potrubí za 20 miliárd eur do roku 2032. Téme sa venoval portál euractiv.com, podľa ktorého vďaka „zelenej“ od vlády pre komplexný plán infraštruktúry je nemecká vodíková ekonomika pripravená urobiť veľký skok.

V júli nemecký kabinet po viac ako troch rokoch aktualizoval národnú vodíkovú stratégiu, ktorá stanovuje usmernenia pre výrobu vodíka, dopravnú infraštruktúru a trhové plány. Nemecko na jej základe plánuje, že čistý vodík bude hrať v energetickej transformácii dôležitú úlohu v oceliarstve a chemickom priemysle, a aj ako palivo v diaľkovej a nákladnej doprave.

Nová stratégia zvýšila odhad dopytu v roku 2030 na 95-130 TWh. Celkový výkon elektrolyzérov by mal dosiahnuť 10 GW a produkovať 25 TWh zeleného vodíka. Zvyšok plánuje Nemecko dovážať predovšetkým z Nórska a z Dánska, no rokuje aj s Rakúskom, Talianskom, Švédskom a Fínskom. Podľa júlovej aktualiácie vodíkovej stratégie malo byť do roku 2028 k dispozícii 1800 kilometrov vodíkovej infraštruktúry.

V stredu (15. 11.) nemecká vláda formálne prijala návrh na vytvorenie „chrbticovej“ siete vodíkových potrubí, ktorý bude podporený štátnymi zárukami, vysvetlil minister hospodárstva a klimatických opatrení Robert Habeck. Nová vodíková sieť, navrhnutá v júli, má podľa naho mať „naozaj zásadný vplyv“ na Nemecko a snáď aj na Európu.

„Ideme vpred, aby sme vyriešili problém sliepka/vajce, a to najprv infraštruktúru a potom nábeh,“ vysvetlil Thomas Gössmann, predseda predstavenstva združenia nemeckých prevádzkovateľov prepravných plynových sietí FNB Gas.

Súčasťou infraštruktúry je 9700 km dlhá jadrová vodíková sieť za 19,8 miliardy eur spájajúca prístavy, priemysel, zásobníky a elektrárne vrátane 60 % z existujúcich plynovodov. V očakávaní zvýšenia budúceho dopytu po zelenom palive bude sieť s kapacitou 270 TWH navrhnutá ako cca trojnásobne predimenzovaná voči očakávanému dopytu v roku 2030 na úrovni cca 100 TWh, čo je približne desatina ročnej spotreby plynu v Nemecku v rokoch pred energetickou krízou v roku 2022. Vláda každé dva roky vyhodnotí plány siete a prispôsobí sa situácii, povedal Habeck.

Sliepka/vajce

Práve spomínaná dilema sliepka/vajce je často spomínanou výzvou pre rodiaci sa trh s vodíkom, kde je málo nových odberateľov a takmer žiadna infraštruktúra. Na prekonanie patovej situácie Berlín ponúka daňové úľavy vo fáze nábehu, aby sa zabezpečilo, že spoločnosti budú môcť získať späť svoje investície, so zaručenou štátnou podporou poskytovanou do roku 2055. Od tohto dátumu vláda odstúpi od schémy bez ohľadu na to, či bude infraštruktúra zisková alebo nie.

Náklady na vodíkovú sieť, ktorá bude financovaná súkromne, by mali byť pokryté poplatkami od spotrebiteľov, ale vzhľadom na ich relatívne malý počet bude vláda počas nasledujúcich 20 rokov vyplácať zálohové platby, aby používanie ostalo cenovo dostupné a aby sa podporilo naštartovanie vodíkového hospodárstva, doplnil minister.

Poplatky by mali byť spočiatku jednotné, ukázal návrh zákona, ktorý videla agentúra Reuters. „Potom nedôjde k narušeniu hospodárskej súťaže v Nemecku. To znamená, že všetci zákazníci budú platiť rovnakú sumu za poplatky za používanie siete,“ dodal minister

Na otázku o nákladoch na schému Habeck povedal, že neexistuje žiadna alternatíva. Vodík je nevyhnutný na dosiahnutie klimatickej neutrality, uviedol s tým, že čisto spaľovaný plyn umožní dekarbonizáciu ťažko dekarbonizovateľných odvetví, ako je napríklad výroba chemikálií, kľúčový sektor nemeckého priemyslu. „Energia musí odniekiaľ pochádzať a musí byť lacnejšia ako fosílne palivá. A to bude vodík,“ tvrdí minister.

Očakáva sa, že konkrétne ďalšie kroky prídu rýchlo. „Uvedomujem si, že nesmieme strácať čas. Bagre sa musia na budúci rok rozbehnúť. Prvý vodík musí prúdiť v roku 2025,“ povedal Gössmann.

infraštruktúry v srdci Európy

Európski susedia Nemecka majú z jeho vodíkovej investície tiež profitovať, zdôraznil Habeck a povedal, že „chrbticová nemecká sieť je alebo sa môže stať aj jadrom európskej vodíkovej siete“.

Pokiaľ ide o „veľkosť a typ financovania“, Nemecko je v Európe premiantom, poznamenal. Väčšinu vodíkových potrubí má tvoriť upravená a modernizovaná existujúca plynárenská infraštruktúra, vďaka čomu sú priemyselné klastre najlepšie pripravené na prijímanie vodíka cez nové „diaľnice“, dodal minister.

Podľa aktualizovaného plánu by budúce nemecké vodíkové diaľnice mali spojiť krajinu so všetkými jej európskymi susedmi vrátane Dánska, Poľska, Česka, Rakúska, Švajčiarska, Francúzska, Belgicka a Holandska, keďže Berlín očakáva dovoz až 70 % svojich potrieb vodíka. „Hoci zostaneme dovoznou krajinou, výrazne znížime našu závislosť od dovozu,“ uviedol Habeck.

Nevyriešené skladovanie

Problémom, ktorý zatiaľ zostáva nevyriešený, je skladovanie. Podľa prognóz krajina potrebuje 74 terawatthodín (TWh) skladovacej kapacity vodíka do roku 2045, počnúc 2 TWh v roku 2030.

Priemysel odhaduje, že súčasná nemecká skladovacia kapacita zemného plynu 256 TWh by sa mohla konvertovať na 32 TWh skladovania vodíka, z dôvodu výrazne odlišných vlastností týchto dvoch plynov. Vznikol by tak značný skladovací deficit.

V Berlíne začali vláda a plynárenský priemysel diskutovať o spôsoboch financovania dodatočných zásobníkov. Prvotný vládny dokument, ktorý videl Euractiv, predpokladal, že dodatočné skladovanie by sa malo financovať samo.

Tento návrh priemysel rýchlo zamietol. Náklady na investície do skladovania podľa neho ďaleko prevyšujú ich schopnosť generovať príjmy skladovaním energie, keď je jej dostatok, a jej predajom, keď je jej nedostatok. „V tomto ohľade je naliehavá potreba nástroja na refinancovanie investícií, pretože na trhu zatiaľ nie je dostatočný dopyt a teda ani ochota platiť,“ uviedla asociácia nemeckých prevádzkovateľov zásobníkov plynu INES.