Berlín 31. mája 2024 – Nemecká vláda od roku 2025 prestane účtovať tzv. neutralizačný poplatok za zemný plyn, ktorý opúšťa nemeckú sieť na hraničných prepojovacích bodoch. Vo štvrtok (30. 5.) to uviedol stály tajomník nemeckého ministerstva hospodárstva a klímy Sven Giegold. Nemecko čelilo za zavedenie poplatku kritike a odporu viacerých členských krajín Európskej únie, ktoré upozorňovali, že ohrozuje ich energetickú bezpečnosť a predražením tranzitu cez nemecké územie komplikuje ich odchod od ruského zdroja. Informovali o tom portály euractiv.com, argusmedia.com a agentúry TASR, Reuters a ČTK.
Dôvodom, pre ktorý má prísť k zrušeniu poplatku až od 1. januára 2025, podľa Giegolda je, že tento krok si vyžiada zmenu zákona. Vláda ho má v úmysle predložiť parlamentu tak, aby sa už neplatil za tranzit plynu cez krajinu a aby tak podporila „silnejšiu integráciu medzi európskymi energetickými trhmi“, uviedol.
Zámerom Nemecka nikdy nebolo brániť integrácii medzi trhmi zavedením tohto poplatku alebo narúšať snahy krajín získať nezávislosť od dodávok Ruska, vyhlásil predstaviteľ ministerstva hospodárstva a klímy. Nemecko naďalej podporovalo diverzifikáciu európskych dodávok plynu, napríklad rozširovaním infraštruktúry na dovoz LNG, a to aj v záujme svojich susedov, dodal podľa argusmedia.com.
Neutralizačný skladovací poplatok bude naďalej platiť pre domácich spotrebiteľov, keďže „verejné blaho si bude aj naďalej vyžadovať financovanie“, pokračoval Giegold, ktorý zároveň dodal, že nechce predbiehať legislatívny proces poskytovaním akýchkoľvek podrobností o budúcich metodikách stanovovania poplatkov.
V platnosti na druhý polrok tohto roka – ako požiadavka podľa aktuálne platného zákona – zostáva aj minulý týždeň (22. 5.) avizované zvýšenie poplatku o 34 %, z doterajších 1,86 €/MWh na 2,50 €/MWh. Zmena od začiatku roku 2025 je mimoriadne rýchlym obratom v demokratickej legislatíve, uzavrel Giegold.
História neutralizačného poplatku
Nemecký poplatok je dedičstvom európskej energetickej krízy, ktorá vyvrcholila v roku 2022 po tom, ako Moskva po invázii na Ukrajinu prerušila dodávky plynu do Európy a podmorská explózia odstavila plynovod Nord Stream z Ruska do Nemecka – trasu prepravy 15 % európskeho dovozu plynu.
V tom istom roku Európska komisia vydala ciele pre plnenie zásobníkov plynu pre celú EÚ s cieľom vybudovať dostatočné zásoby pred zimou 2022-2023. Berlín požiadal svojho správcu trhovej oblasti, Trading Hub Europe (THE), aby naplnil domáce zásobníky.
THE nakúpil na spotovom približne 50 TWh plynu za priemernú cenu 175 €/MWh, teda podstatne vyššiu, než Nemecko platilo za ruský potrubný plyn. Prudký nárast cien zanechal vláde účet vo výške takmer 10 miliárd eur, ktorý sa rozhodla pokryť práve zavedením spomínaného poplatku od 1. októbra 2022. Účtovaný bol za všetok plyn opúšťajúci nemeckú sieť.
Na začiatku bol stanovený na 0,59 eurocentov za megawatthodinu, v júli 2023 vzrástol na 1,45 €/MWh a 16. novembra 2023 THE rozhodol, že od januára do júna 2024 bude výška poplatku na úrovni 1,86 €/MWh. Výška poplatku je určovaná minulými a očakávanými budúcimi nákladmi a výnosmi THE pri nákupe a predaji plynu, ako aj aukciami pre účastníkov trhu na uskladnenie plynu pre bezpečnosť dodávok.
THE predal v zime 2022/23 z naskladnených 50 TWh cca 12,5 TWh plynu za priemernú cenu 77,50 €/MWh. Zostávajúci plyn sa vlani v zime predával za priemernú cenu 48,50 €/MWh, uviedol správca trhu.
Klesajúce ceny plynu na svetových trhoch znamenali, že späť sa mu podarilo získať len asi tretinu vynaloženej sumy, čo znamená stratu vo výške približne 6,3 miliardy eur, ktorá mala byť kompenzovaná poplatkom za všetok plyn opúšťajúci nemeckú sieť.
Odpor členov EÚ
Nemecko od zavedenia poplatku opakovalo, že je nediskriminačný a ostatné krajiny EÚ počas energetickej krízy profitovali z toho, že Nemecko rýchlo naplnilo svoje plynové zásobníky, čo posilnilo ich energetickú bezpečnosť.
Iné európske krajiny, najmä Rakúsko, Česká republika, Maďarsko či Slovensko, vnímali situáciu presne opačne a od začiatku tohto roka nemecké opatrenie viackrát kritizovali a snažili dosiahnuť jeho zrušenie. Zdôrazňovali najmä, že predstavuje porušovanie pravidiel jednotného trhu EÚ, ktoré zakazujú clá na obchod medzi členskými krajinami.
Argumentovali aj negatívnymi vplyvmi poplatku na ich diverzifikačné snahy a cieľ odísť od ruských dodávok, keďže poplatok predražuje plyn z iných zdrojov prechádzajúci cez Nemecko v porovnaní s ruským plynom.
Poukazovali tiež na to, že zavádzanie podobných poplatkov v EÚ by bolo pre vnútorný trh s plynom vážnou prekážkou, keďže poplatky sú vyššie ako prepravné tarify, čo nevyhnutne zníži efektívnosť tokov plynu v rámci EÚ a zabráni efektívnej hospodárskej súťaži.
Na stranu spomínaných krajín sa postavila napríklad aj Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a Rada európskych energetických regulátorov (CEER), keď uviedli, že krajiny EÚ nemôžu zaviesť dodatočné cezhraničné poplatky na náhradu nákladov. „Finančná kompenzácia by sa mala vyberať nediskriminačným spôsobom, a nie z taríf za cezhraničnú prepravu,“ napísali ACER a CEER v apríli 2022. „Náklady na povinnosti vnútroštátneho skladovania by skutočne mali hradiť spotrebitelia alebo občania z toho istého členského štátu,“ dodali.
Nespokojné krajiny sa viackrát obrátili priamo na Európsku komisiu, aby proti poplatku zakročila. Exekutíva nemecké opatrenie kritizovala. Napríklad komisárka pre energetiku Kadri Simsonová vyhlásila, že ohrozuje energetickú solidaritu medzi krajinami EÚ. Podľa niektorých zdrojov EK v súvislosti s poplatkom pripravila právne kroky proti Nemecku, pretože jeho zavedenie považuje za porušovanie pravidiel jednotného trhu EÚ, žalobu však nepodala.
Tlak uvedených krajín vyvrcholil tento týždeň, keď sa podľa agentúry Reuters spoločným listom obrátili na Komisiu. Zopakovali v ňom spomínané argumenty a dodali, že „spolu s plánovaným ukončením tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu do konca tohto roka poplatok výrazne zníži bezpečnosť dodávok celého regiónu strednej a východnej Európy.“ Súčasne vyzvali EK aby pri riešení problému „prešla od slov ku konkrétnym činom“.
Otázkou poplatku sa mala zaoberať aj štvrtkové zasadnutie energetickej rady v Bruseli, ktorého sa zúčastňujú ministri členských krajín EÚ zodpovední za energetiku. Giegoldovo vyhlásenie znamenajúce zmenu doterajšieho postoja Nemecka prišlo práve pred zasadnutím.
Štátny tajomník slovenského ministerstva hospodárstva Kamil Šaško uviedol, že diskusia o tejto otázke bola konštruktívna. „Nemeckí kolegovia si uvedomujú dôsledky tohto poplatku na priemysel a domácnosti. Privítali sme, že k zrušeniu poplatku by malo dôjsť začiatkom budúceho roka,“ uviedol Šaško podľa agentúry TASR.
Rakúska ministerka energetiky Leonore Gewesslerová nemecké oznámenie privítala. „Som veľmi rada, že naše intenzívne rokovania a pozornosť, ktorú sme venovali tejto otázke, viedli k dobrým výsledkom,“ povedala podľa Reuters Gewesslerová na margo bruselského stretnutia.
Nemecké rozhodnutie podľa ČTK ocenil aj český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela s tým, že prispeje k posilneniu energetickej bezpečnosti strednej Európy. Síkela Nemecko zároveň vyzval, aby hľadalo spôsoby, ako poplatok zrušiť skôr ako na začiatku roka 2025.