Berlín 20. novembra 2025 – Pred tromi rokmi Nemecko viedlo celoeurópsku ofenzívu proti dovozu ruského plynu cez plynovody pre inváziu Moskvy na Ukrajinu. Ruské zdroje mali byť nahradené LNG – na krátke prechodné obdobie – pretože EÚ a Nemecko boli pevne odhodlané dosiahnuť klimatickú neutralitu. Teraz sa však ukazuje, že Nemecko bude potrebovať plyn oveľa dlhšie, a tak buduje dovozné terminály, s cieľom prekročiť dovoznú kapacitu 70 miliónov ton ročne. Téme sa venovala komentátorka portálu oilprice.com Irina Slav.
Nemecko sa snaží o zvýšenie dovozu skvapalneného zemného plynu ako náhrady ruských potrubných dodávok cez výbuchmi poškodený plynovod Nord Stream a ukrajinskú trasu, ktorú odstavil Kyjev, keď nepredĺžil tranzitnú dohodu s Ruskom. Okrem LNG má Nemecko prístup k nórskemu plynu prostredníctvom kontinentálnej potrubnej siete a teoreticky aj k plynu z Azerbajdžanu cez Turecko a Taliansko, cez tzv. Južný plynový koridor, pripomenula Slav.
K dnešnému dňu má Nemecko päť terminálov na dovoz LNG využívajúcich plávajúce skladovacie a regasifikačné jednotky (FSRU). Nie všetky sú ešte v prevádzke, ale po ich spustení poskytnú najväčšiemu spotrebiteľovi plynu v EÚ dovoznú kapacitu 70,7 milióna ton skvapalneného zemného plynu ročne do roku 2030. Tým sa Nemecko stane štvrtým najväčším dovozcom LNG na svete po Južnej Kórei, Číne a Japonsku. V prípade, že sa tak naozaj stane, bude to dôkaz, že snaha o dosiahnutie nulových emisií bola od začiatku odsúdená na neúspech, pretože bez ohľadu na to, koľko veterných turbín a solárnych panelov Nemecko nainštaluje, stále potrebuje veľa plynu, zdôraznila komentátorka oilprice.com.
Nemecko podľa nej uspelo v jednej veci, sľubovanej v roku 2022, v znížení spotreby plynu, ktorá od uvedeného roku skutočne kontinuálne klesá. Bohužiaľ, nebolo to zo želaných dôvodov, teda vďaka väčšej energetickej účinnosti a prechodu na alternatívne zdroje energie. Spotreba plynu klesá, pretože sa znižuje produkcia priemyselných odvetví. A priemyselná aktivita klesá, pretože dostupný plyn je väčšinou pomerne drahý, konštatovala Slav.
To sa podľa nej nezmení, pokiaľ sa nenaplnia predpovede o blížiacom sa mega prebytku LNG. LNG sa vždy obchodovalo s prirážkou oproti potrubnému plynu, pretože jeho výroba predstavuje oveľa zložitejší proces ako prepravovanie plynu potrubím. Na spotovom trhu stojí LNG ešte viac, čo je dôvod, pre ktorý Nemecko porušilo ďalší sľub, ktorý dalo ešte skôr ako v roku 2022 – že sa už nikdy nezaviaže k dlhodobým zmluvám o dodávkach plynu, pripomenula komentátorka s tým, že v tom čase to vyzeralo ako dosiahnuteľný cieľ. Veterná a solárna energia prosperovali a čoskoro sa európska priemyselná veľmoc mala zásobovať energiou zo slnka a vetra. Ale nemohlo sa tak stať a ani sa nestalo. Dlhodobé zmluvy sú opäť v móde, poznamenala Slav.
Vďaka týmto dlhodobým zmluvám Nemecko plánuje naďalej zvyšovať svoju dovoznú kapacitu skvapalneného plynu. Napríklad jedno zo zariadení, Mukran v Baltskom mori, by malo mať do roku 2027 regasifikačnú kapacitu 13,5 miliardy m3. Neskôr by podľa plánov jej prevádzkovateľa, spoločnosti Deutsche ReGas, malo získať ďalších 5 miliárd m3 ročnej dovoznej kapacity.
Ďalšia lokalita, Wilhelmshaven, sa pripravuje na alternatívne využitie v budúcnosti. Prevádzkovateľ Uniper, ktorý tam v roku 2022 inštaloval prvú nemeckú FSRU, má v pláne vybudovať zariadenie na dovoz amoniaku a veternú elektráreň s kapacitou 200 MW na výrobu zeleného vodíka. Nemecko sa tak ľahko nevzdáva svojho sna o nulových emisiách, bez ohľadu na to, koľko zariadení na dovoz LNG musí postaviť, aby udržalo svetlá a továrne v chode, uviedla Slav.
Nadšenci energetického prechodu medzitým špekulujú, že európska dovozná kapacita pre LNG je už príliš veľká a hrozí, že zostane nevyužitá, keďže dopyt po plyne klesá pod náporom výroby energie z vetra a slnka. Takto sa nedávno vyjadril jeden z takýchto zdrojov, Inštitút pre energetickú ekonómiu a finančnú analýzu (IEEFA), ktorý konštatoval, že výstavba terminálov na dovoz LNG sa od roku 2022 spomalila.
To je samozrejme prirodzené, pretože nemožno očakávať, že nejaká krajina bude pokračovať v budovaní terminálov na dovoz LNG rovnakým tempom, až do momentu, keď už nebude mať viac priestoru na ďalšiu výstavbu. Argumentácia, ktorú používajú zdroje ako IEEFA, je však taká, že energetická transformácia nakoniec zničí dopyt po plyne, čím sa tieto zariadenia, z ktorých mnohé sú plávajúce, stanú nepoužiteľnými po tom, čo sa do ich inštalácie investovali miliardy eur, uviedla komentátorka oilprice.com.
Než sa tak však stane, miliardy budú prúdiť smerom na západ, do USA, keďže Európa sa stáva najväčším odberateľom ich skvapalneného zemného plynu. A to na základe dlhodobých zmlúv. Energy Intelligence, dátová, analytický a výskumná spoločnosť venujúca sa energetickému sektoru, tento týždeň informovala, že niektoré zmluvy, ktoré európske energetické spoločnosti podpisujú s producentmi a obchodníkmi so skvapalneným zemným plynom, sú uzatvorené na obdobie až 25 rokov, aj keď zahŕňajú možnosť ďalšieho predaja zmluvných objemov v prípade poklesu dopytu.
Zatiaľ však budú tieto objemy potrebné. Export LNG z USA do Európy v posledných mesiacoch prudko vzrástol, keďže kontinent sa ponáhľa zásobiť palivom pre obdobie zimnej špičky dopytu. V októbri dosiahol prítok LNG na starý kontinent rekordnú úroveň 10,7 milióna ton, čo je nárast z 8,66 milióna ton mesiac predtým. Európa – a spomínané Nemecko – potrebuje plyn. Ak ho nemôže alebo nechce mať prepravovaný cez potrubia, bude potrebovať všetky regasifikačné terminály, ktoré dokáže postaviť, uzavrela Irina Slav.
Nemecké terminály – aktuálny stav
Agentúra Reuters spracovala prehľad aktuálnej situácia okolo nemeckých LNG terminálov. Pripomenula, že terminál na rieke Labe v Stade by mal podľa štátnej terminálovej spoločnosti DET začať fungovať najskôr v druhom štvrťroku 2026. Pôjde o piatu FSRU, ktorá bude prijímať LNG dopravovaný po mori, ktorý podľa oficiálnych údajov predstavoval 11 % všetkých nemeckých dovozov plynu za prvé tri štvrťroky 2025.
Mukran
Terminál na ostrove Rujana v Baltskom mori, prevádzkovaný súkromnou spoločnosťou Deutsche ReGas, využíva FSRU Neptune nórskej spoločnosti Hoegh Evi a regasifikovaný LNG dodáva do siete cez 50 km dlhý plynovod OAL spoločnosti Gascade. Spustiť plánuje aj druhú FSRU a do roku 2027 dosiahnuť plnú kapacitu 13,5 miliardy m3.
Z dlhodobého hľadiska ReGas vyhlásila tender na zvýšenú kapacitu Mukranu ponukou dodatočných 5 miliárd m3 ročne v rokoch 2027 až 2043. V septembri oznámila, že podpísala dlhodobé dohody s výrobcom chemikálií BASF a nórskou spoločnosťou Equinor na nešpecifikovanú kapacitu regasifikácie.
S&P Global Platts v septembri pridal Mukran ako vykládkový prístav do svojho hodnotenia referenčných cien LNG v severozápadnej Európe (DES).
Lubmin
Spoločnosti ReGas a Hoegh plánujú prebudovať baltský prístav, predchodcu Mukranu, na terminál na výrobu a dovoz ekologického amoniaku a vodíka, ktorý bude po spustení prevádzky spoločnosť Gascade prepojí so zákazníkmi.
Wilhelmshaven
Spoločnosť Uniper spustila v roku 2022 v Severnom mori prvú nemeckú FSRU, Wilhelmshaven 1. V druhej polovici tohto desaťročia plánuje pridať pozemný terminál na príjem amoniaku a krakovaciu jednotku na výrobu ekologického vodíka, ako aj postaviť elektrolyzér (200 MW), ktorý bude napájaný elektrinou z lokálnych veterných zdrojov.
DET oficiálne začala komerčnú prevádzku Wilhelmshaven 2 koncom augusta tohto roku využívajúc FSRU Excelsior prevádzkovanú spoločnosťou Excelerate Energy. V októbri prebehla jej údržba.
Všetky dostupné regasifikačné kapacity na roky 2025 a 2026 boli v júli pridelené účastníkom trhu s plynom.
Stade
Spoločnosť DET 14. novembra oznámila, že sa dohodla so súkromnou spoločnosťou Hanseatic Energy Hub (HEH) na vybudovaní nadstavby FSRU vo vnútrozemskom prístave na rieke Labe. DET uviedla, že okamžite začne s inšpekciou, plánovaním a realizáciou projektu, ale dodala, že terminál nebude pripravený na prevádzku skôr ako v druhom štvrťroku 2026.
FSRU Energos Force sa má na miesto vrátiť včas, pričom jej hlavnými zákazníkmi majú byť Uniper a nemecká energetická spoločnosť EnBW.
Spoločnosť HEH plánuje v roku 2027 v Stade spustiť prevádzku pozemného terminálu pre LNG, bio-LNG a syntetický zemný plyn.
Brunsbüttel
Podľa DET bola FSRU Hoegh Gannet v Brunsbütteli na pobreží Severného mora v septembri dočasne odstavená na dva mesiace pre upgrade pred zimou. V prevádzke je od roku 2023, pôvodne ju prenajala obchodná divízia energetickej spoločnosti RWE, neskôr ju prevzala DET.
Je predchodcom pozemného terminálu, ktorý má schválenú štátnu podporu vo výške 40 miliónov eur. V prevádzke by mohol byť na konci roka 2026, keď by mohol začať prevádzku aj novo otvorený susedný terminál na amoniak, uzavrela agentúra Reuters.