Londýn 14. februára 2024 – Nemecko sa rozhodlo vybudovať nové elektrárne na zemný plyn – a raz v budúcnosti na vodík – s celkovou kapacitou 10 gigawattov, ktoré majú pod odstavení jadrových blokov a plánovanom odchode od uhlia slúžiť ako záloha pre nestále veterné či solárne zdroje. Na svoj plán chce krajina vynaložiť 16 miliárd eur. Táto správa predstavuje kľúčový moment v transformačnom úsilí Európskej únie: priznanie, že nie všetko ide podľa plánov, píše portál oilprice.com, ktorý poznamenal, že Nemecko minulý mesiac zaznamenalo najvyššiu mieru výroby elektriny z plynu za dva roky.
Pred dvoma rokmi, keď ruské jednotky vstúpili na východ Ukrajiny, Nemecko rýchlo prisľúbilo, že sa vzdá ruského plynu. Ruská strana mu pri realizácii tohto plánu „pomohla“ zásadným znížením dodávok plynu cez niektoré kľúčové trasy, ktoré zdôvodňovala viacerými technickými problémami.
Samozrejme, definitívnou bodkou bola sabotáž plynovodov Nord Stream 1 a 2 v septembri 2022, ktorej dôsledkom bolo úplne zastavenie tokov cez Nord Stream 1. Ten do Nemecka každoročne privádzal 55 miliárd kubických metrov plynu. Mimochodom, švédske vyšetrovanie prípadu sa minulý týždeň skončilo so záverom, že Švédsko nemá právomoc ho vykonávať.
Zatiaľ čo švédski vyšetrovatelia smerovali k uvedenému záveru, Nemecko sa s pomocou amerického skvapalneného zemného plynu snažilo vyrovnať so situáciou a držať sa kurzu plánovaného vyraďovania jadrovej energie. Nápomocné pri tom bolo aj využívanie uhoľných elektrární. Napriek plánom na postupné vyradenie najviac znečisťujúcich uhľovodíkov bol Berlín nútený tento zámer prehodnotiť pre obavy z možného nedostatku dodávok elektriny v obdobiach vyššieho dopytu.
Minister financií za koaličnú liberálnu FDP Christian Lindner vlani v novembri situáciu výstižne zhrnul v komentároch k plánom Scholzovej vlády odísť od uhlia do roku 2030. „Kým nebude jasné, že energia je k dispozícii a cenovo dostupná, mali by sme ukončiť sny o postupnom vyradení elektriny z uhlia v roku 2030,“ povedal Lindner, ktorý podľa oilprice.com v podstate zopakoval vyjadrenia rôznych čínskych vládnych predstaviteľov.
Teda krajiny, ktorá len v prvom polroku 2023 začala s výstavbou 37 GW novej kapacity uhoľných zdrojov. (Zdroj: Centre for Research on Energy and Clean Air). Navyše, výskumníci z Centra pre rozvoj a výskum, think-tanku prepojeného na čínsku vládu, v septembri 2023 uviedli, že kapacita tamojších uhoľných elektrární energie by sa mohla do konca desaťročia zvýšiť o viac ako 200 GW – čo je viac ako všetka energetická kapacita Kanady.
Zdá sa, že Lindner by mohol byť hlásateľom zmeny prichádzajúcej do Európy, a to aj napriek správam o rekordnom januárovom výkone obnoviteľnej energie, ktorý prišiel na pozadí silnejšieho výkonu vodných aj solárnych zdrojov. Dôvodom zmeny je to, že prechod na čistú energiu, ako si ho predstavovali tvorcovia politík v Bruseli a v hlavných mestách členských štátov Únie, jednoducho nemôže fungovať. Nemecké správy o ťažbe plynu sú len posledným potvrdením tejto skutočnosti, konštatoval oilprice.com.
Vízia EÚ zahŕňa desiatky gigawattov veternej a slnečnej kapacity, batériové riešenia a od posledného COP – okrem Nemecka – aj niekoľko jadrových blokov. Ukázalo sa však, že tieto desiatky gigawattov sú na vybudovanie náročnejšie, než sa očakávalo. Po prvé, z dôvodu vyšších ako predpokladaných nákladov. Po druhé, pre neuspokojivý dopytu po solárnej energii. A po tretie, pretože batériové riešenia v potrebnom rozsahu sú stále príliš drahou alternatívou k uhľovodíkom, uviedol oilprice.com.
To je dôvod, prečo sa Nemecko rozhodlo investovať 16 miliárd eur do nových elektrární na plyn a buduje ďalšie terminály na dovoz skvapalneného zemného plynu. A je to tiež dôvod, prečo krajina v januári zaznamenala dvojročný rekord vo výrobe elektriny z plynu, „keď energetické firmy zvýšili produkciu, aby kompenzovali zatvorenie jadrových reaktorov v krajine a uspokojili vyšší dopyt po teple počas chladného obdobia, uviedla agentúra Reuters.
Nemecko sa stalo vzorovým príkladom transformácie vďaka obrovským zdrojom, ktoré nasmerovalo na premenu svojej vízie na realitu. Teraz sa však v tejto vízii objavujú trhliny, keďže energetická bezpečnosť opäť – ako vždy – preváži nad utópiou. A Nemecko nie je jediné, kde sa to ukázalo.
Belgicko, ktoré malo plány na postupné odstavenie jadrových elektrární identické s tými nemeckými, ich reaktivovalo v decembri minulého roka. Holandsko, ktoré oznámilo uzavretie ložiska plynu v Groningene z dôvodu jeho vplyvu na seizmickú aktivitu v oblasti, zase aktivovalo možnosť spustenia ťažby, hoci len na minimálnej úrovni, v očakávaní vyššieho dopytu v dôsledku typického zimného počasia.
Španielsko, ďalší ukážkový príklad energetického prechodu so svojimi obrovskými solárnymi a veternými zdrojmi, ktoré krajina náležite využíva, viedlo minulý rok rebríček dovozov ruského LNG do EÚ, aj keď sa ich Brusel snažil obmedziť. Podobne postupovalo Belgicko, ktoré za prvých deväť mesiacov roku 2023 doviezlo o 50 % viac ruského skvapalneného plynu ako rok predtým, pripomenul oilprice.com.
EÚ na čele s Nemeckom sa zo všetkých síl snaží vzdať uhľovodíkov, na ktoré sa spolieha už viac ako storočie a ktoré vytvorili základ pre jej trvalú hospodársku silu v desaťročiach nasledujúcich po druhej svetovej vojne. Nahradenie tejto bázy inými zdrojmi energie, ktoré sa považujú za lepšie pre životné prostredie, je obrovským krokom a má svoje nevýhody.
Tie boli roky ignorované, aby to, že sa o nich diskutuje, neoslabilo čiesi odhodlanie týkajúce sa energetického prechodu. Problémy však ich ignorovaním nezmiznú. Jednoducho sa stanú naliehavejšie, čím dlhšie sú ignorované, niečo, o čom sa veterný priemysel minulý rok tvrdo presvedčil. Čím skôr sa tieto nedostatky začnú riešiť realistickejším prístupom k uhľovodíkom, tým lepšie to bude pre všetkých v Európe, uzavrel portál oilprice.com.