Bratislava 3. marca 2021 – Nájdenie správnej rovnováhy medzi tým, čo sa považuje za zelené a čo nie, je rozhodujúce pre dosiahnutie úspešnej energetickej transformácie v Európskej únii. Podľa magazínu Natural Gas World však existuje riziko, že definície uvedené v aktuálnom návrhu taxonómie by mohli mať kontraproduktívny účinok na politiku EÚ vychádzajúcu zo Zelenej dohody.
NGW tvrdí, že problémom je v tejto súvislosti aj bruselský aktivizmus, ktorý zašiel tak ďaleko, že hrozí zablokovanie racionálnych argumentov na úkor dogmatického postoja. Výsledkom je aj akýsi hon na čarodejnicu, ktorou je ropný a plynárenský sektor. Článok bruselského portálu napríklad v polovici februára „exkluzívne odhalil“, že traja vysokí predstavitelia EK – Josep Borrell, Stella Kyriakides a Adina Valean – boli v minulosti prepojení s priemyslom fosílnych palív, čo ich, ako článok naznačuje, poškvrnilo.
Toto je smutný, ale aj znepokojujúci stav vecí, tvrdí NGW. Podľa všetkých dôveryhodných výhľadov budú ropa a plyn v nasledujúcich 20 až 30 rokoch stále súčasťou energetického mixu Európy. Kým nebudú k dispozícii iné formy energie, ktoré by ich spoľahlivo a cenovo dostupné nahradili, budú súčasťou energetického prechodu. Preto budú mať zásadný význam pre bezpečnosť dodávok energie v Európe.
Desať krajín EÚ žiada pre plyn štatút prechodného paliva
Desať krajín EÚ zo strednej, východnej a juhovýchodnej Európy – Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko a Slovensko – preto namietlo navrhované pravidlá taxonómie, pričom hlavným bodom ich námietok bolo, že zemný plyn nezískal štatút prechodného paliva.
Výzve týchto krajín predchádzal list z mája 2020 s názvom „Úloha zemného plynu v klimaticky neutrálnej Európe“, ktorého signatármi ešte neboli Cyprus a Malta. Poukázal na zemný plyn ako prechodné palivo nahradzujúce uhlie pri výrobe energie s argumentom, že „pri nahradení pevných fosílnych palív môžu zemný plyn a iné plynné palivá, ako sú biometán a dekarbonizované plyny, výrazne znížiť emisie.“ Ďalej dodal, že „v nasledujúcich rokoch budú obnoviteľné a dekarbonizované plyny postupne nahrádzať zemný plyn, čo vytvára nové príležitosti pre priemyselné a energetické odvetvie a znižuje riziká efektu zablokovania.“
Čo technickí experti EK neriešili uspokojivo, ak vôbec, bol fakt že tieto krajiny majú rôzne východiská a obmedzené zdroje na odchod od fosílnych palív, čo z energetickej transformácie robí výzvu, ktorá si vyžaduje čas a financovanie.
Signatári zdôraznili zásadný význam zachovania podpory EÚ a finančnej pomoci pre rozvoj plynárenskej infraštruktúry počas prechodu prostredníctvom štrukturálnych fondov a investičných pôžičiek. Zdá sa však, že EK pod tlakom klimatických aktivistov pri novembrovom zverejnení pravidiel taxonómie do veľkej miery ignorovala ich požiadavku, píše NGW.
Keď sa po pridaní Cypru a Malty zvýšil počet krajín na desať, začali signatári dôraznejšie žiadať, aby sa Komisia ich výhradám seriózne venovala. Ďalšou ich iniciatívou bol „pracovný dokument“ z 18. decembra, po ukončení konzultačného obdobia k taxonómii. Kľúčové otázky boli potom nastolené na decembrovom samite EÚ, kde vedúci predstavitelia EÚ po ostrých diskusiách uznali právo každej krajiny „rozhodnúť o svojom vlastnom energetickom mixe a zvoliť si najvhodnejšie technológie na spoločné dosiahnutie klimatického cieľa do roku 2030 vrátane prechodnej technológie, ako je plyn.“
Desať krajín sa na toto znenie odvoláva pri obhajobe svojho tvrdenia, že ich požiadavky sú „v súlade so závermi decembrovej Európskej rady“.
V dôsledku výzvy 10 krajín bola EÚ nútená odložiť zverejnenie podrobných pravidiel implementácie taxonómie. Ale ide o viac než len o výzvu, pripomína NGW. Bez zmeny, ktorá by zemnému plynu poskytla štatút prechodného paliva hrozí desať členských štátov blokovaním nových pravidiel.
EÚ ústami hovorcu EK pre bankovníctvo, finančné služby, dane a clá Daniela Sheridana Ferrieho uviedla, že posudzuje rozsah a povahu spätnej väzby, odmietla však naznačiť nový dátum zverejnenia pravidiel. Koniec apríla sa však javí ako pravdepodobný. Plán je, že text taxonómie prijmú poslanci EP a vlády EÚ niekedy v roku 2021 a vstúpi do platnosti od roku 2022.
Výhrady má aj odvetvie a priemyselné skupiny
Takmer 60 vedúcich predstaviteľov priemyslu zo spoločností BP, Equinor, Total, Repsol a PGE Poland, ako aj významných priemyselných skupín Eurogas, IGU a IOGP, požiadalo 19. 10. 2020 listom predsedníčku EK Ursulu von der Leyen, aby boli prírodné, obnoviteľné a dekarbonizované plyny spolu s technológiami využívania a ukladania uhlíka (CCUS) uznané za súčasť energetického prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo v roku 2050.
Chcú, aby EK podporila ambiciózne a pragmatické politické nástroje a zdôraznila kľúčovú úlohu, ktorú plyn za prijateľné náklady zohráva pri vyvažovaní OZE, znižovaní emisií CO2 a zaručení spoľahlivosti systému.
Kľúčom k tomu je emisná hranica umožňujúca, aby bol zemný plyn súčasťou prechodu. V súčasnosti to tak nie je v prípade prahovej hodnoty udržateľného financovania stanovenej Komisiou na 100 g CO2/kWh. Dokonca aj najefektívnejšie elektrárne na zemný plyn spravujú iba asi 350 g CO2/kWh, zatiaľ čo druh elektrárne potrebný na vyváženie energie z OZE, využívajúci rýchlo štartujúcu súpravu 10 MW piestových motorov, je veľmi neefektívny. Akoby zmätok nebol dostatočný, limit prijatý EIB na financovanie projektov po roku 2021 je 250 g CO2/kWh a hranica v kritériu „Do-No-Significant-Harm“ (DNSH) je 270g CO2/kWh.
Nástroj obnovy a odolnosti EÚ (RRF) sprístupní 672,5 miliardy eur pre projekty, ktoré zodpovedajú usmerneniu DNSH. Zameriava sa na podporu členských štátov pri zabezpečovaní toho, aby všetky investície a reformy, ktoré navrhujú na financovanie z RRF, nijako významne nepoškodili environmentálne ciele EÚ.
Ak súčasná hranica EK zostane, nové elektrárne na zemný plyn už nebudú mať miesto v európskom energetickom mixe. Dve veľmi odlišné prahové hodnoty, ktoré navrhujú ES a EIB, však prinášajú nielen zmätok, ale aj medzery v prijatých pravidlách. Elektráreň s palivovou zmesou obsahujúcou 20 % vodíka a 80 % zemného plynu by uspokojila požiadavky EIB a zásady DNSH, ale nie EK.
List desiatich štátov žiada EK o úpravu taxonómie tak, aby mechanizmy financovania EÚ mohli podporovať nahradenie uhlia zemným plynom ako prechodné riešenie na prekonanie technologických rozdielov.
Nespokojnosť z Nemecka
Nespokojnosť s taxonómiou sa však šíri aj z ďalších krajín. Nemecká štúdia dospela k záveru, že iba 1 % blue chip spoločností obchodovaných na burze cenných papierov DAX by mohlo byť považované za „udržateľné“, ak by sa návrh EK uplatnil v súčasnej podobe. V prípade francúzskych indexov CAC 40 a Euro Stoxx 50 to boli 2 %. Výsledkom bolo varovanie, že taxonómia by mohla vygenerovať „neudržateľnú zelenú bublinu“, odtrhnutú od elementárnych údajov.
V rámci Európskeho parlamentu sa stavia aj odpor skupina poslancov z východných krajín EÚ, ktorí požadujú, aby taxonómia „zabezpečila štatút prechodového paliva pre najefektívnejšie plynové technológie“.
Otvorené otázky
Boj o zemný plyn, ktorý sa začal v decembri, nie je podľa NGW v žiadnom prípade ukončený. Pred dosiahnutím konečného kompromisu je ešte potrebné prekonať veľa výziev.
Keďže EIB prestane podporovať plynárenské projekty, môže to prinútiť developerov projektov, aby si požičiavali od čínskych bánk. Čínske investície do strednej a východnej Európy naberajú na obrátkach.
Spolupráca s Čínou na veľkých projektoch v oblasti infraštruktúry týmto krajinám umožňuje získať financovanie projektov, ktoré sa z dôvodu potenciálnej environmentálnej alebo finančnej neudržateľnosti zvyčajne považujú za neoprávnené na financovanie zo strany EÚ alebo európskych bánk.
Český europoslanec Ondrej Knotek tvrdí, že taxonómia by nemala vytvárať prekážky, ale mala by stimulovať biznis a jeho projekty energetickej transformácie.
„Taxonómia by mala byť chránená pred ideológiou a byť kompatibilná s realitou. Medzi verejnými a súkromnými financiami by mala existovať synergia. V tejto súvislosti je nevyhnutná úloha EIB – banka musí svoju úlohu prehodnotiť. V niektorých krajinách zahŕňajú tranzitívne investície zemný plyn, čo treba uznať,“ zdôraznil Knotek s tým, že podobné argumenty platia aj pre jadrovú energiu.
Taxonómia sa musí zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať a EIB by s touto aktualizáciou zosúladiť svoje kritéria.
Je zrejmé, že krajiny, ktoré sa v súčasnosti spoliehajú na uhlie, by mali mať potrebný čas a podporu na prechod – nemali by zostať opomenuté. Rovnako je zjavné, že panujú nejasnosti, čo je vlastne energetickým prechodom v kontexte taxonómie. Silný tlak desiatich členských štátov EÚ, odvetvia zemného plynu, bioenergie a lesného hospodárstva, vyvolal obavy z „oslabovania kritérií taxonómie“.
To však môže byť nesprávny pohľad, ak návrh kritérií neodráža širšiu akceptáciu okrem názorov odborníkov a klimatických aktivistov. Je potrebné zaoberať sa tlakom desiatich členských štátov a priemyslu. A zobrať do úvahy aj fakt, že ide o aj o vysoko politicky a ekonomicky citlivú otázku. Pripomenul v tejto súvislosti slová výkonný riaditeľ spoločnosti Total Patrick Pouyanne: „Politici a ochrancovia životného prostredia nediskutujú o tom, koľko to bude stáť spotrebiteľov.“
Až potom bude taxonómia vyváženejšia a získa požadovanú akceptáciu, uzavrel NGW.