Brusel 5. novembra 2020 – Belgicko plánuje do roku 2025 uzavrieť svoje posledné jadrové reaktory spoločnosti Electrabel v Tihange neďaleko Liege a v Doel neďaleko Antverp, ktorý patrí spoločnosti Engie. Nahradiť ich majú paroplynové cykly (CCGT). Do hry však vstúpila Európska komisia, ktorá vyšetruje mechanizmus platieb za kapacitu (capacity renumeration mechanism – CRM) navrhnutý belgickou vládou. Podľa magazínu Natural Gas World sú pritom tieto projekty od CRM závislé, keďže investori považujú stávky na budúce ceny elektriny a plynu – nehovoriac o spark spreade, rozdiele medzi veľkoobchodnou cenou elektriny a cenou elektriny vyrobenej z plynu -za príliš riskantné.

Podľa sieťového operátora Elia by kapacitu odstavených jadrových zdrojov malo nahradiť 3,9 GW novej kapacity z plynu a obnoviteľných zdrojov. Niekoľko nových paroplynových cyklov je v štádiu plánovania, vrátane 870 MW v projekte dcérskej spoločnosti EDF, spoločnosti Luminus, v Seraingu a projektu Engie vo Vilvoorde s výkonom 870 MW.

Belgická vláda navrhla CRM, ktorý by dotoval CCGT prostredníctvom zmlúv o kapacite s platnosťou 15 rokov. Prvé aukcie kapacít sa mali konať v novembri budúceho roka. EK však v septembri začala vyšetrovanie schémy, ktorá by podľa nej nemusela byť v súlade s pravidlami Európskej únie (EÚ) pre štátnu pomoc.

Komisia tvrdí, že má obavy najmä z toho, že by mechanizmus mohol viesť k nadmernej kompenzácii pre investorov a potenciálnej nadmernej kapacite. “Predbežný názor EK je, že Belgicko doposiaľ dostatočne nepreukázalo ani správne nevyčíslilo možné budúce problémy primeranosti zdrojov na belgickom trhu s elektrinou. Je to nevyhnutné na identifikáciu skutočnej potreby štátnej podpory a na určenie, či sa predpokladaná pomoc obmedzí na to, čo je nevyhnutné,“ uviedla EK.

Belgicko však musí pri výmene svojich jadrových reaktorov do roku 2025 konať rýchlo a vyšetrovanie EK brzdí jeho postup. Nová belgická ministerka pre energetiku Tinne Van der Straetenová sa 12. októbra stretla s eurokomisárkou pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovou, zjavne v snahe urýchliť správu.

„Vyšetrovanie môže trvať až 18 mesiacov a všetci sú si toho vedomí. Čas sa kráti, takže ak dôjde k ďalším oneskoreniam, bude ťažké včas postaviť nové elektrárne. Zdá sa preto, že belgické úrady sa snažia tento proces urýchliť,” uviedol pre NGW Damien Verhoeven, bruselský právnik a partner v právnickej firme Liedekerke Wolters Waelbroeck Kirkpatrick.

Podľa NGW je možné aj predĺženie životnosti niektorých reaktorov v Tihange a Doel, ktoré však dosluhujú. Niektorým už bolo poskytnuté desaťročné predĺženie prevádzky v roku 2015, keď uplynula ich 40-ročná životnosť. V júli minulého roku Európsky súdny dvor rozhodol, že desaťročné predĺženie prevádzky Doel 1 a 2 bolo nezákonné, reaktory však mohli pokračovať do roku 2025. Ďalšiu žalobu proti Tihange 2 belgický súd v septembri tohto roku zamietol. Ale aj keď budú niektoré reaktory udržiavané online alebo v rezerve aj po roku 2025, stále bude potrebná nová výrobná kapacita, ktorá by zabránila výpadkom prúdu.

„Hlavné zainteresované strany sa zhodujú, že skutočne potrebujeme CRM na postupné vyraďovanie jadrovej energie z prevádzky. A že dokonca potrebujeme CRM bez úplného vyradenia jadra z prevádzky. Zdá sa, že možnosťou je buď CRM alebo predĺženia životnosti, alebo oboje, ”myslí si Verhoeven.

Partner ďalšej právnickej firmy Fieldfisher David Haverbeke uviedol, že predchádzajúca vláda predložila EK neúplné informácie, najmä pokiaľ ide o spôsob prenosu nákladov na koncových zákazníkov v Belgicku. To je to, čo EK hlavne zaujíma, najmä po finančnej stránke, povedal pre NGW. „Spoločnosti nebudú investovať do CCGT skôr, ako bude stanovené CRM,“ zdôraznil s tým, že čas sa kráti.

Komisia v minulosti neochotne schválila niekoľko kapacitných trhov, vrátane podporných schém v Poľsku, Francúzsku a Veľkej Británii. CRM považuje za poslednú možnosť, ako zabrániť zatvoreniu elektrární a v prípade potreby zabezpečiť nové investície do kapacity základného zaťaženia.

Platby za kapacitu – ktoré kompenzujú operátorov za to, že sa zaviažu výrobnou kapacitou do budúcnosti – sa považujú za kontroverzné, čoho príkladom je napadnutie schémy Spojeného kráľovstva spoločnosťou Tempus Energy na Európskom súdnom dvore. EK nakoniec schému vlani opätovne schválila potom, ako boli kapacitné aukcie zastavené na viac ako rok, čím sa uvoľnili pozastavené platby výrobcom.

V prípade schválenia nahradí belgický CRM strategickú rezervu, ktorú Brusel schválil v roku 2018. Táto rezerva znamená, že odstavené elektrárne sú v pohotovostnom režime pre prípad nedostatku dodávok.

Podľa belgického regulátora CREG mala elektrina z plynu v roku 2019 približne 27-percentný podiel, zatiaľ čo vietor a solárna energia 15 %. Jadrová energia vyprodukovala zhruba 50 %. Belgicko bolo tiež čistým vývozcom elektriny do Británie po tom, čo v januári minulého roku začalo fungovať prepojenie 1 GW Nemo.

Napriek krátkemu pobrežiu Belgicko vsádza na veternú energiu na mori a už sa stalo štvrtým najväčším svetovým výrobcom s inštalovaným výkonom 1,77 GW. Zdá sa však, že neexistuje žiadna alternatíva k zemnému plynu ako zálohe v prípade prerušovaných dodávok, prinajmenšom dovtedy, kým nebudú v zmysluplnom rozsahu zavedené nové technológie, ako sú skladovanie vodíka a elektriny.

Medzi ďalšie projekty CCGT patria aj plány spoločnosti Industrial Group Tessenderlo na druhý závod v Tessenderlo. Spoločnosť vo svojej správe o finančných výsledkoch za druhý polrok 2020 uviedla, že začala podávať príslušné žiadosti o účasť na belgických kapacitných aukciách. To znamená, že projekt je pozastavený do skončenia vyšetrovania schémy zo strany EK.

Pokiaľ ide o dodávky plynu do elektrární, Belgicko je podľa NGW v dobrej pozícii, a to aj napriek trvalému uzavretiu poľa Groningen v susednom Holandsku v roku 2022. Má dobre rozvinutú plynovodnú sieť a prepojovacie vedenia s Veľkou Britániou, Francúzskom, Holandskom, Nemeckom, Luxemburskom, ako aj plynovodné prepojenie s Nórskom.

Krajina má tiež prístup k LNG vďaka terminálu v Zeebrugge, v ktorom si Katar nedávno rezervoval viac dlhodobej kapacity.

S končiacim Groningenom je však veľká časť belgickej krátkodobej flexibility obmedzená na podzemnú skladovaciu kapacitu vlastnenú spoločnosťou Fluxys v Loenhout, ktorá ponúka iba 0,7 mld. m3 ročne.

Spotreba belgického zemného plynu podľa štatistického prehľadu BP predstavovala v roku 2019 okolo 17 miliárd m3, čo je o niečo viac ako v predchádzajúcich rokoch. Belgicko doviezlo v roku 2019 asi 7 miliárd m3 LNG, tvrdí BP, zatiaľ čo štvrťročná správa EK o trhu s plynom hovorí až o 9 mld. m3. V oboch prípadoch je to však oveľa viac ako v predchádzajúcich rokoch, uzavrel NGW.