Paríž 29. novembra 2024 – Francúzsko sa stalo piatym najväčším trhom s LNG na svete, hoci spotreba plynu v krajine už dosiahla vrchol. Dopyt po LNG bude pravdepodobne klesať, ale môže sa ukázať ako odolný, keďže francúzsky dovoz poskytuje flexibilitu nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj aj pre širšiu energetickú bezpečnosť Európy. Téme sa venoval portál Natural Gas World (NGW).
V posledných rokoch sa Francúzsko stalo nielen najväčším dovozcom LNG v Európe, ale aj piatym najväčším trhom na svete. Podľa údajov Energetického inštitútu Francúzsko v roku 2023 doviezlo 30,7 mld. m3 LNG, čo predstavovalo 90 % jeho celkovej spotreby plynu, pričom v roku 2020 to bola menej ako polovica.
Krajina však nikdy nebolo spotrebiteľom plynu v takom rozsahu ako ostatné veľké európske ekonomiky. Vďaka rozsiahlemu parku jadrových elektrární je podiel plynu na energetickom mixe nízky. K spotrebe plynu prispievajú najmä obytné a komerčné budovy a priemysel. V období od 1. augusta do 10. novembra tohto roku sa verejná distribúcia plynu podieľala na dopyte 53,6 %, priemysel 41,6 % a výroba elektriny z plynu len 4,9 %.
Tak ako inde v Európe, aj vo Francúzsku celkovú spotrebu plynu výrazne znížili vysoké ceny v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Dopyt po plyne dosiahol vrchol v roku 2010 na úrovni 49,6 bcm a v rokoch 2012 až 2021 zostal pomerne stabilný, medzi 40 a 45 bcm. V roku 2022 však klesol na 38,4 bcm a v roku 2023 len na 33,9 bcm, aj napriek prudkému nárastu dovozu LNG.
Biometán zvýrazní pokles dopytu po fosílnom plyne
Podľa správy Gaz Perspectives, ktorú zverejnili prevádzkovatelia prepravných sústav GRTGaz a Teréga a distribútor plynu GRDF, klesne francúzsky dopyt po plyne z 381 TWh v minulom roku na 320 TWh (28,8 bcm) v roku 2030.
Dovoz LNG by mal byť zasiahnutý ešte viac, ako tieto čísla naznačujú, pretože sa očakáva nárast výroby obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov (okrem vodíka). V správe sa odhaduje, že do roku 2030 sa z nich získa 60 TWh a v roku 2035 až 120 TWh.
To znamená zníženie spotreby zemného plynu o 4,6 bcm, čím sa celkový dopyt po zemnom plyne – väčšinou LNG – zníži na 23,4 bcm v roku 2030 a na cca 18 bcm v roku 2035, odhadli podľa NGW operátori.
Výroba biometánu vo Francúzsku rýchlo rastie a v roku 2023 dosiahla 9,1 TWh. Počet zariadení vtláčajúcich plyn do siete sa medzi rokmi 2020 a 2023 zvýšil o 140 %. Do roku 2024 malo Francúzsko 652 miest na výrobu obnoviteľného plynu, z toho 80 bolo pripojených k plynárenskej sieti, vyplýva z údajov GRTGaz. „Pripojená flotila ako celok má výrobnú kapacitu 11 TWh/rok, čo predstavuje 2,5 % francúzskej spotreby zemného plynu,“ uvádza sa v správe plynárenských spoločností.
Prognóza však poukazuje na množstvo citlivých bodov, ktoré by mohli viesť k vyššej spotrebe plynu, ako sa očakávalo. Dopyt bude závisieť od dostupnosti výroby jadrovej energie, rýchlosti nasadenia kapacity obnoviteľnej energie vo Francúzsku aj v susedných krajinách a ďalších faktorov, ako je prijatie proaktívnejšej politiky reindustrializácie, konštatoval NGW.
Jadrové šero
Aj keď plyn hrá v celkovej francúzskom mixe vedľajšiu rolu, výroba elektriny z plynu je kľúčová pri poskytovaní flexibility energetickému systému, ktorému dominuje jadrová energia a s rastúcim podielom nestálych OZE. Dopyt po plyne na výrobu elektriny vypĺňa medzeru, ktorá vzniká pri nízkej produkcii jadrových alebo vodných elektrární. Napriek vysokým cenám vyskočila výroba elektriny z plynu v roku 2022 na rekordných 47,1 TWh, a to najmä v dôsledku prepadu výroby jadrových a hydro zdrojov.
Produkcia z jadra, ktorá je najväčšou súčasťou francúzskeho energetického systému, bola v rokoch 2022 a 2023 mimoriadne nízka a zdá sa, že sa stabilizuje na úrovni nižšej ako v predchádzajúcom desaťročí. V prvom polroku 2024 sa zvýšila o 12,2 %, čo naznačuje ročný výsledok v hornej časti rozpätia predpovede EDF 314 – 345 TWh. Budúci rok by mala byť podporená výrobou z dlho očakávaného reaktora Flamanville-3, ktorý spustil testovaciu prevádzku v septembri.
EDF má veľký modernizačný program pre svoje väčšinou starnúce reaktory, ktoré budú naďalej udržiavať jadrovú výrobu pod nominálnou kapacitou. V roku 2035 sa očakáva výroba približne 400 TWh, pričom pre roky 2030-3 sa javí ako realistická úroveň 5360 TWh/rok, tvrdí EDF.
OZE rastú, ciele však nedosahujú
Veterná a solárna kapacita bude pokračovať vo vzostupnej trajektórii, ale zatiaľ sa nerozširuje tempom, pri ktorom by splnila francúzske ciele v oblasti obnoviteľnej energie.
Kapacita veterných zdrojov vo Francúzsku sa od roku 2015 viac ako zdvojnásobila a na konci roku 2023 dosiahla niečo viac ako 22 GW, takmer všetko na súši. Cieľom je 33 – 35 GW do roku 2030. Meškajúci sektor veternej energie na mori vo Francúzsku začína vykazovať „známky života“. Druhá morská veterná farma v krajine, Fecamp, bola uvedená do prevádzky v máji. Veterný park Saint Brieuc je čiastočne sprevádzkovaný a vo výstavbe sú ďalšie tri morské veterné parky. Na rok 2035 sa pripravuje 15 projektov, pričom Francúzsko si stanovilo predbežný cieľ 18 GW, na ceste k 45 GW do roku 2050.
Nasadzovanie solárnej kapacity sa zrýchľuje. Ročné inštalácie dosiahli v roku 2023 celkovo 3,2 GW, čo je doteraz najrýchlejšie tempo, po 2,7 GW v roku 2022, 2,6 GW v roku 2021 a 1,2 GW v roku 2020. Francúzsko si vo svojom aktualizovanom národnom energetickom a klimatickom pláne predloženom minulý rok stanovilo cieľ 60 GW solárnej energie do roku 2030 a 75 – 100 GW do roku 2035. Keďže súčasná kapacita je niečo cez 20 GW, rovnako ako v prípade vetra, si to tiež bude vyžadovať zrýchlenie ročných mier nasadzovania, poznamenal NGW.
Akú úlohu zohráva plyn?
Zdá sa teda, že výroba elektriny z plynu bude znížená vyšším výkonom OZE. Batériové skladovanie však zaostáva, pričom prognózy naznačujú zvýšenie z 500 MW v roku 2023 na 1,5 GW do roku 2030. Plány na „degasifikáciu“ budov závisia od elektrifikácie, ktorá zvyšuje špičkový dopyt po elektrine, čím sa zvyšuje potreba flexibility.
Najdôležitejšie však je, že prognostici očakávajú zvrat klesajúceho trendu francúzskeho dopytu po elektrine. Spotreba elektrickej energie klesla z maxima 472 TWh v roku 2010 na 411 TWh v roku 2023, ale prevádzkovateľ elektrickej prepravnej siete RTE energiu minulý rok predpovedal, že dopyt sa do roku 2035 zvýši na 580 – 640 TWh/rok, čo predstavuje nárast o 25 – 29 %. Prognóza bola vypracovaná na základe predpokladu splnenia cieľov dekarbonizácie a reindustrializácie, ale zahŕňala aj zlepšenie energetickej účinnosti o 75 – 100 TWh, ktoré by vo veľkej miere záviselo od ťažko dosiahnuteľnej tepelnej renovácie budov.
Všetky scenáre RTE si vyžadujú rýchly rozvoj OZE, a to minimálne na 270 TWh, zo 112,6 TWh v roku 2022, vrátane vodnej energie.
Francúzsko vo veľkom stavilo na vietor a solár, ale mieru nasadenia bude musieť výrazne zvýšiť. Prerušovaná výroba OZE zvýši význam technológií, ako sú plynové elektrárne, ktoré poskytujú flexibilitu. Akýkoľvek výpadok vo výrobe z jadra v dôsledku možných komplikácií s programom modernizácie reaktorov EdF alebo zlé roky pre vodné elektrárne budú pravdepodobne znamenať návrat k plynu.
Širšia európska energetická bezpečnosť
Zatiaľ čo sa zdá, že francúzsky dopyt po zemnom plyne a proces nahradenia dovozu potrubného plynu LNG dosiahli vrchol, význam francúzskej infraštruktúry LNG pravdepodobne pretrvá. Francúzsko dokázalo vyvážať spätne splynovaný LNG k svojim susedom, hoci toky boli zvyčajne malé a sezónne. Zásobovalo Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko aj Nemecko, pričom v poslednom čase zvýšilo vývoz najmä do Talianska a Švajčiarska. Doviezlo tiež viac plynu zo Španielska, hoci konektivita plynovodov s Pyrenejským polostrovom zostáva skromná.
Nedávna správa o zastavení dodávok Gazpromu do Rakúska, je pripomienkou hodnoty francúzskych LNG terminálov a plynovodného prepojenia so zvyškom Európy. Náklady LNG určené pre Áziu sú už presmerovávané do Európy, časť sa pravdepodobne vyloží vo Francúzsku. Zastavenie zostávajúceho tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu na konci roka ešte viac zníži dodávky do Európy.
Ako potvrdia prognostici, pri pohľade do budúcnosti vždy existujú veľké neistoty, ale často je to flexibilita, ktorá rozhoduje. Pre európsku energetickú bezpečnosť je ňou stále LNG, čo znamená kľúčovú úlohu pre francúzske dovozné terminály, uzavrel NGW.