Londýn 6. marca 2024 – Výbuchy, ktoré v septembri 2022 pretrhli obe línie plynovodu Nord Stream 1 a jednu z dvoch línií Nord Streamu 2, „povýšili“ konflikt medzi Ruskom a Západom na novú úroveň. Explózie, považované za prácu sabotérov, vytvorili precedens. Vojna sa už neobmedzovala len na Rusko a Ukrajinu – ukázalo sa, že útokom je ohrozená aj životne dôležitá energetická infraštruktúra v európskych vodách. Ale takmer rok a pol po útokoch stále neexistujú žiadne presvedčivé dôkazy, ktoré by naznačovali, kto za nimi stál. Téme sa venoval portál Natural Gas World (NGW), podľa ktorého sa stráca nádej, že sa tento čin niekedy vyšetrí.
Táto nádej ešte viac zoslabla, keď dánska polícia 26. februára oznámila, že ukončila vyšetrovanie výbuchov s odvolaním sa na nedostatok dôvodov na začatie trestného konania v krajine. Stalo sa tak len niekoľko týždňov po tom, ako švédski vyšetrovatelia tiež ukončili vyšetrovanie so zdôvodnením, že nemajú právomoc sa vecou zaoberať.
„Vyšetrovanie viedlo úrady k záveru, že došlo k úmyselnej sabotáži plynovodov,“ uviedla vo vyhlásení kodanská polícia. „Záver je však taký, že neexistujú dostatočné dôvody na začatie trestného stíhania v Dánsku,“ dodala polícia, ktorá spolupracovala s príslušnými zahraničnými partnermi a vyšetrovanie označila za „komplexné aj zložité“.
Výbuchy tak aktívne vyšetruje už iba Nemecko, ktorému odovzdali svoje neutajené dôkazy aj švédski vyšetrovatelia. Hovorca nemeckého kabinetu 26. februára uviedol, že vláda sa o prípad naďalej „veľmi zaujíma“ a dodal, že o budúcich krokoch rozhoduje tamojšia generálna prokuratúra, ktorá dohliada na vyšetrovanie.
Hoci takmer neexistuje pochybnosť, že poškodenie potrubí bolo výsledkom sabotáže, k čomu dospeli vyšetrovatelia v Nemecku, Švédsku a Dánsku už pred časom, otázka páchateľov je iná vec, poznamenal NGW.
Vzájomné obvinenia
Bezprostredne po výbuchoch viacerí ukázali prstom na Rusko ako na vinníka. NGW v tom čase tvrdil, že zničenie vlastných plynovodov nebolo v záujme Moskvy, pretože pripravilo Kremeľ o prostriedky, ktoré by Európe, a najmä Nemecku, ponúkli obnovenie tokov plynu výmenou za ústupky v konflikte na Ukrajine. Navyše sa zvýšila pravdepodobnosť, že strata podielu Ruska na európskom trhu je nezvratná.
Moskva naďalej trvá na tom, že za útokmi boli USA a/alebo ich spojenci. V priebehu niekoľkých dní po výbuchoch obvinil ruský prezident Vladimir Putin „Anglosasov“, mysliac tým USA a Spojené kráľovstvo. Rusko si rýchlo osvojilo závery článku veterána americkej investigatívnej žurnalistiky Seymoura Hersha zverejneného začiatkom minulého roka, ktorý na základe informácii od svojho zdroja dospel k záveru, že americké námorníctvo odpálilo plynovody na príkaz Bidenovej administratívy.
Medzitým, podľa The New York Times, spravodajské informácie preskúmané americkými úradmi naznačili, že zodpovednosť nesie proukrajinská skupina. Iné medzinárodné médiá tiež poukázali na ukrajinskú účasť, vrátane aktérov z radov jej armády.
Hoci Rusko naďalej neochvejne obviňujú USA, nepredložilo žiadne vlastné dôkazy podporujúce toto tvrdenie. Moskva opakuje, že bola vylúčená z európskeho vyšetrovania útokov na Nord Stream, ktoré kritizovala za netransparentnosť. Napriek tomu Rusko neodhalilo žiadne zistenia z vlastného obrovského aparátu bezpečnostnej služby. Americký politický komentátor Tucker Carlson sa Putina v nedávnom rozhovore v Moskve otvorene opýtal, prečo Rusko nepredložilo dôkazy o účasti Washingtonu.
Ruský líder reagoval, že nebude zachádzať do podrobností. Dokonca aj keď Carlson povedal, že Rusko by odhalením akýchkoľvek dôkazov získalo propagandistické víťazstvo, Putin zopakoval, že ľudia by sa mali pýtať, kto mal záujem o útoky na plynovody a kto má na to potrebné schopnosti. V ruských politických a akademických kruhoch je rozšírený názor, že USA chceli prerušiť rusko-európske energetické vzťahy, prinútiť Európu odoberať ich vlastný plyn a deindustrializovať ekonomického konkurenta, konštatuje NGW.
Čo ďalej?
Nemecko nijako nespresnilo, ako dlho by vyšetrovanie ešte mohlo trvať. Minuloročný pokus Moskvy prinútiť OSN začať nezávislé vyšetrovanie bol neúspešný, keďže všetci členovia Bezpečnostnej rady okrem Ruska, Číny a Brazílie sa zdržali hlasovania.
Zdá sa preto čoraz nepravdepodobnejšie, že tí, ktorí stoja za útokmi, budú spojení s konkrétnymi dôkazmi. Okrem zjavného politického dosahu však identifikácia páchateľov môže mať dôsledky na prebiehajúce arbitrážne konania týkajúce sa dodávok ruského plynu do Európy v roku 2022. Nemecké energetické spoločnosti Uniper a francúzska Engie podali žalobu proti Gazpromu na arbitrážny súd v Štokholme s argumentom, že majú nárok na náhradu škody za nedodanie zmluvných objemov od ruskej spoločnosti.
Po strate ruských dodávok sa tieto spoločnosti museli uchýliť k oveľa drahším objemom na spotovom trhu. Na základe priemerných cien TTF náklady na nákup plynu týmto spôsobom, ktorý nahrádzal 55 miliárd m3/rok dodávok Nord Streamu 1, boli v druhej polovici roku 2022 približne 40 miliárd dolárov, odhaduje Ed Crooks z Wood Mackenzie. Dodatočné náklady pre európskych zákazníkov Gazpromu tak boli 40 mld. USD mínus to, čo by zaplatili na základe zmlúv so spoločnosťou, ktorých podrobnosti neboli zverejnené.
Súdne konanie ešte viac skomplikovala skutočnosť, že Gazprom v lete 2022 podstatne obmedzil dodávky plynu cez Nord Stream 1, pričom svojim zákazníkom deklaroval vyššiu moc. Ruská spoločnosť tvrdila, že plynovod nemôže fungovať na plný výkon, pretože sankcie zabránili oprave kompresorového zariadenia, hoci Nemecko a ďalšie európske krajiny odmietli pokles dodávok ako politicky motivovaný. Gazprom 31. augusta 2022 Nord Stream 1 úplne odstavil a dodávky pred výbuchmi neobnovil.
Ďalšou otázkou je, či by Gazprom vzhľadom na súčasnú politickú situáciu splnil akékoľvek rozhodnutie štokholmského súdu. Ruská spoločnosť by však urobila dobre, ak by súd neignorovala, pretože sa stále snaží podpísať zmluvy s inými kupujúcimi po celom svete a je dôležité, aby bola vnímaná ako dodávateľ, ktorý rešpektuje zmluvné podmienky a arbitrážne rozhodnutia.
V závislosti od výsledku vyšetrovaní EÚ nebude mať v úmysle konať proti Ukrajine, ak by k takému prípadu došlo. „EÚ buduje strategickú alianciu s Ukrajinou a v decembri s dala zelenú rokovaniam o jej členstve, veľké preverovanie Nord Streamu 1 by bolo kontraproduktívne,“ povedal pre NGW Alexej Jeremenko, zástupca riaditeľa spoločnosti Control Risks. „Najmä ak, ako špekulovali niektoré médiá, najvyššie politické vedenie Ukrajiny nebolo zapojené, alebo dokonca ani oboznámené s údajnými útokmi,“ dodal.
Ak by zmluvy o dodávkach umožnili, aby bol Gazprom vinený z prerušenia dodávok plynu, a to aj v prípade sabotáže, bol by záujem začať konanie proti Rusku, ale toto nie je aktuálna priorita vzhľadom na to, že vyšetrovanie prebieha a je pravdepodobné, že šance na získanie náhrady hypotetických škôd od Ruska sú nízke.
„Celkovo má EÚ veľa iných starostí a viac-menej uznala, že vzťah s Ruskom v oblasti dodávok plynu je ukončený,“ vysvetľuje Jeremenko s tým, že by sa to mohlo zmeniť, ak vojna prejde do miernejšej fázy či dokonca príde k prímeriu.
V Kremli podľa Jeremenka stále žije nádej, že by sa vzťahy so Západom mohli normalizovať a bývalý obchod s plynom oživiť, aj keď pravdepodobnosť, že sa tak stane, je nízka. „Ruské vedenie má skúsenosti, pokiaľ ide o počítanie s nereálnymi nádejami,“ hovorí. „Okrem toho, stále sa nezdá, že by existovali životaschopné alternatívne trhy schopné odobrať všetok plyn, ktorý Gazprom posielal do EÚ, a tak je pre spoločnosť istým spôsobom obnovenie dodávok do EÚ jediným dobrým scenárom,“ uzavrel Jeremenko pre NGW.