Berlín 22. februára 2021 – Postupné odstavovanie uhlia a jadra v Nemecku znamená, že krajina bude potrebovať viac plynu na podporu svojej expanzie obnoviteľných zdrojov energie na udržanie stability dodávok elektriny v čase, keď nefúka vietor a nesvieti slnko. Magazín Natural Gas World (NGW) pripomína, že podiel plynu v nemeckom energetickom mixe v posledných rokoch podľa údajov Eurostatu a odhadov think-tankov Ember a Agora Energiewende neustále stúpal, z menej ako 10 % v roku 2015 na 16 % v roku 2020. V súvislosti s odklonom od uhlia a jadra bude tento podiel naďalej rásť.
Nemecko uzavrie svoje posledné jadrové elektrárne koncom budúceho roka, čo znamená, že z rozvodnej siete odíde kapacita okolo 8 GW, upozorňuje GVG. Podľa regulačného sieťového úradu Bundesnetzagentur bude navyše do roku 2023 v súlade s legislatívou o postupnom vyraďovaní uhlia z prevádzky do roku 2023 odstavených 9 alebo viac GW.
Po aukcii v decembri minulého roku už bola uzavretá alebo určená na zatvorenie kapacita 5 GW. Aukcie sa zúčastnili elektrárne postavené až v rokoch 2014 a 2015 – jednotka Westfalen E s výkonom 800 MW od spoločnosti RWE a CCGT jednotka Vattenfall (1,5 GW) v Moorburgu -, ktoré uspeli a získali kompenzáciu za opustenie trhu. Švédsky štátny podnik Vattenfall v minulom roku znížil hodnotu moorburského závodu asi o 1,1 miliardy dolárov.
Regulátor očakáva, že do konca roku 2023 bude k dispozícii iba asi 2 GW novej plynovej kapacity. Tá zahŕňa novú CCGT jednotku s výkonom 600 MW spoločnosti STEAG v Porúrí, ktorá by mala vstúpiť do prevádzky v roku 2022.
Zvyšuje sa kapacita obnoviteľných zdrojov energie z vetra a slnka, pripomína GVG. Vo veterných dňoch, ako napríklad v auguste minulého roka, vyrábajú OZE v Nemecku takmer 80 % elektrickej energie. Zavádzanie novej veternej kapacity sa však nemusí realizovať dostatočne rýchlo na to, aby bola krajina na dobrej ceste k dosiahnutiu 65 % obnoviteľnej energie v energetickom mixe do roku 2030. Aktuálne je to zhruba 45 %.
V roku 2020 pribudlo iba 240 MW novej kapacity veternej energie na mori, čo je podľa údajov Fraunhoferovho inštitútu o 870 MW menej ako v roku 2019. Analytici tvrdia, že na dosiahnutie nemeckých cieľov sú potrebné prírastky novej veternej kapacity na úrovni 2 GW/rok. Na súši pribudlo menej ako 1,50 GW veternej kapacity, zatiaľ čo je potrebných 5 GW/rok.
Počas dní bez slnečného svitu, vetra, či počas chladných období môže Nemecko smerovať k energetickému deficitu, tvrdí GVG. Zemný plyn bude preto potrebný ako rezerva, keďže dovoz elektriny zo susedných krajín nebude vždy k dispozícii v plnom rozsahu.
„Nemecko sa blíži k stavu, keď sa v prípade bezvetria bude spoliehať na dovoz elektriny. Podľa prognóz prevádzkovateľov sústav na rok 2022 môže byť v niektorých chladných zimných dňoch s minimálnou produkciou zo solárnej alebo veternej energie pokles kapacity okolo 7 GW,“ uviedol pre NGW zástupca riaditeľa Frontier Economics Christoph Gatzen.
„Otázkou je, čo urobíme, ak bude mať v ten istý deň nedostatok dodávok aj Francúzsko a ďalšie susedné krajiny. V strednodobom horizonte budeme ako zálohu obnoviteľnej elektriny potrebovať zemný plyn a z dlhodobejšieho hľadiska určitú formu čistého plynu. Molekuly budú potrebné, nemôžeme sa spoliehať iba na batérie alebo manažment na strane dopytu,“ dodal.
Rôzne prístupy k dekarbonizácii
Jednou z kľúčových otázok podľa NGW je, ako sa nemecké verejné služby stavajú k riešeniu energetickej transformácie. Knut Slatten z Moody’s pre NGW uviedol, že v stratégii dekarbonizácie sa veľmi líšia.
„E.ON sa prostredníctvom výmeny aktív s RWE stala viac sieťovou spoločnosťou so zhruba tromi štvrtinami ziskov pred zdanením (Ebitda) plynúcich z ich sieťových operácií. Podobne EnBW má asi polovicu Ebitda z regulovaných sietí,“ špecifikoval.
Poznamenal, že väčšina európskych spoločností, vrátane nemeckých, je vďaka diverzifikácii oveľa menej ohrozená obchodnými cenami elektriny.
„Väčšina spoločností dnes považuje za strategickú prioritu zvýšenie miery OZE v kontexte súčasného politického rámca a podpory ich silného rozvoja. Ceny v aukciách OZE však klesajú, pričom s projektmi je obvykle spojený značný objem kapitálových výdavkov a riziko. Zemný plyn bude naďalej slúžiť ako palivo na prechodné obdobie,“ skonštatoval Slatten.
Postupné vyraďovanie uhlia v Nemecku sa zhoduje s prudkým rastom cien povoleniek, čo sa odráža v ziskových maržiach uhoľných elektrární. Ak bude plyn naďalej vykazovať zdravšie ziskové rozpätia ako uhlie, vyraďovanie uhlia by sa mohlo dokončiť oveľa skôr než v plánovanom roku 2038.
Nemecká dcérska spoločnosť Fortumu Uniper uviedla do prevádzky svoju elektráreň na čierne uhlie 1,1 GW Datteln 4 v máji minulého roku, zaviazala sa však do roku 2025 zatvoriť všetky svoje staršie uhoľné elektrárne v Nemecku – s celkovou kapacitou 2,9 GW – do roku 2025. V decembrovej dražbe bola akceptovaná ponuka spoločnosti na zatvorenie prevádzky Heyden s výkonom 875 MW.
Do pretekov vo výrobe obnoviteľného vodíka pomocou elektrolýzy sa zapojil aj Uniper. Spoločnosť sa spojila so správou prístavu v Rotterdame, aby preskúmala možnosti veľkovýroby zeleného vodíka v oblasti Maasvlakte v Rotterdame. Elektráreň s výkonom 100 MW by mohla byť v prevádzke do roku 2025 a kapacita by sa mohla rozšíriť na 500 MW. Spoločnosť chce „vyčistiť“ aj výrobu elektriny zo svojej flotily plynových elektrární (3,3 GW). Fortum v rámci nedávnej prezentácie pre investorov uviedol, že jeho výkon z plynových elektrární sa strojnásobil po tom, čo minulý rok prevzal väčšinový podiel v spoločnosti Uniper. Snaha Fortumu presadiť sa ako poskytovateľ čistej elektriny sa odráža aj v skutočnosti, že sa zaoberá aj využívaním čistých palív pri výrobe energie a investuje do technológií zachytávania uhlíka.
Cieľom je dekarbonizovať flotilu elektrární – vrátane tých, ktoré patria Uniperu – do roku 2035. Spoločnosť sa spojila so spoločnosťami Siemens a General Electric s cieľom preskúmať využitie plynových turbín pripravených na vodík. Wartsila tiež vyvíja vodíkové motory na výrobu elektriny.
Pokiaľ ide o bežné CCGT, bez schémy kompenzácie kapacity na zmiernenie cenových rizík vyzerá podľa NGW investičné prostredie v Nemecku pochmúrne. Podľa Gatzena je ťažké predstaviť si investíciu do CCGT alebo investíciu do plynových turbín s otvoreným cyklom vo svete s veľkou politickou neistotou ohľadom budúceho vývoja dopytu po elektrine, napríklad v sektoroch vykurovania a dopravy.
„Potrebovali by sme buď širší kapacitný trh ako vo Francúzsku, ďalšie strategické rezervy alebo umožnenie veľmi vysokých špičkových cien v nedostatkových hodinách. Maximálne ceny nie sú v Nemecku výslovne obmedzené, ale úrad pre hospodársku súťaž môže začať klásť otázky, ak ceny stúpnu na najvyššiu úroveň,“ myslí si odborník.
Možnosťou je tiež premena existujúcich uhoľných elektrární na zemný plyn a čisté palivá. Nemecká spoločnosť EnBW tvrdí, že chce ukončiť výrobu energie z uhlia do roku 2035, ale v nasledujúcich rokoch môže prestavať elektrárne na zemný plyn a po roku 2035 prejsť na bezuhlíkové zelené plyny alebo vodík. Spoločnosť vlastní okolo 3,6 GW elektrární na čierne uhlie a 875 MW lignitových elektrární.
Švédsky štátny Vattenfall taktiež v strednodobom horizonte nahrádza uhlie zemným plynom s možnosťou neskoršieho prechodu na vodík. V júni minulého roku spustil v Berlíne prevádzku kombinovanej výroby elektriny a tepla. Aj spoločnosť RWE vyhlásila, že zemný plyn a vodík budú hrať úlohu pri dosahovaní uhlíkovej neutrality do roku 2040, uzavrel NGW.
Foto: gepower.com