Ilustračné foto: Jamal LNG © novatek.ru

Moskva 25. marca 2024 – Rusko chce do roku 2030 rozšíri svoju kapacitu výroby LNG z dnešných 30 na 110 mil. ton ročne. Napriek tomu, že netrpí nedostatkom zdrojov plynu, môže pri svojej ambícii čeliť politickým, technologickým a logistickým problémom. Najväčším z nich môže byť získanie potrebného počtu tankerov tzv. ľadovej triedy na prepravu vyrobeného LNG z projektu Arctic LNG-2. Téme sa venoval portál naturalgasworld.com (NGW).

Ústredným prvkom plánovanej expanzie má byť arktický klaster, kde sa kapacita má strojnásobiť zo 17,4 na 60 mil. t/rok. Prvým krokom je dokončenie troch liniek sankcionovaného projektu Arctic LNG-2, ktorý má zvýšiť kapacitu o 19,8 mil. t/rok.

Kapacita v oblasti Baltského mora (Portovaja 1,5 mil. t/rok a Vysock 0,66 mil. t/r) má vzrásť na 15,5 mil. t/r, na Sachaline z 9,6 na 15 mil. t/r a v klastri LNG v Murmansku z nuly na 20 mil. t/rok. Murmanský projekt, ktorý má postaviť Novatek, prevádzkovateľ závodu v Jamale a Arctic LNG-2, získal prioritné schválenie od ruskej vlády v októbri, pričom výstavba by sa mohla začať tento rok.

Potreba Ruska rozšíriť svoju kapacitu LNG je jasná. Krajina stratila veľkú časť svojho európskeho trhu s plynom v dôsledku invázie na Ukrajinu. Podľa odhadov klesol vývoz ruského potrubného plynu do Európy v roku 2023 na 28,3 bcm, čo je pokles z približne 63,8 bcm v roku 2022 a 169 bcm v roku 2021. Plynovody Power of Siberia do Číny, funkčný aj plánovaný, nevykompenzujú stratu európskych trhov, ani neposkytnú flexibilitu koncového trhu, ako ponúka LNG.

Vývoz LNG preto vyzerá ako najlepší prostriedok na zvýšenie vývozu plynu. Veľkou otázkou je, či sa takéto rozšírenie dá dosiahnuť v rámci sankcií. Rusko netrpí nedostatkom zdrojov plynu; jeho problémy sú skôr politické, technologické a logistické, konštatuje NGW.

Arctic LNG-2: aktuálny stav

Sankcie a ústup zahraničných partnerov spomalili rozvoj Arctic LNG-2. Novatek bol nútený preorientovať svoj dodávateľský reťazec na čínske spoločnosti a prekonfigurovať linky vo výstavbe. Napriek tomu Linka 1 spustila výrobu koncom roka 2023 na 50 % kapacity, hoci sa zatiaľ nevyviezol žiadny náklad.

Správy podporované satelitnými snímkami a sledovaním lodí naznačujú, že na miesto boli dodané posledné moduly na dokončenie Linky 2. Pozorovatelia naznačujú, že by sa mohlo uskutočniť tento rok v lete, aj keď nie je jasné, či sú k dispozícii všetky potrebné technológie.

Problematickejšie vyzerá dokončenie Linky 3 plánované na rok 2026, keďže sankčná slučka sa sťahuje.

Zahraniční akcionári projektu, francúzska TotalEnergies (10 %), čínske CNOOC a CNPC ( po 10 %) a japonské konzorcium Mitsui a JOGMEC (10 %), pozastavili účasť v Arctic LNG-2 v decembri 2023 po dvoch nových kolách amerických sankcií. Ďalšie sankcie prišli vo februári 2024 a zameriavajú sa na nákup a prepravu ruského LNG. Práve preprava sa môže ukázať ako Achillova päta Arctic LNG-2, tvrdí NGW.

Špecializovaná flotila

Severná poloha Arctic LNG-2 v zálive Ob znamená, že preprava LNG prinajmenšom na prekladiská, kde je možné uskutočniť prekládku z lode na loď v teplejších vodách, závisí od tankerov tzv. ľadovej triedy.

V zálive Ob sa nachádza aj závod Jamal LNG. Obsluhuje ho flotila 15 lodí triedy ľadu Arc7, ktoré postavila juhokórejská spoločnosť Daewoo v rokoch 2016 až 2019, každú s kapacitou 172 000 m3.

Hoci tieto plavidlá dokážu prelomiť ľad, sú optimalizované na efektívnu prevádzku na otvorenej vode a boli navrhnuté tak, aby sa v zime plavili na západ do Európy a na východ Severnou morskou cesty (NSR) do Ázie iba v lete. Môžu prepraviť LNG na prekladisko alebo ďalej.

Arctic LNG-2 bude využívať nové plavidlá Arc7 s kapacitou 172 600 m3 navrhnuté tak, aby umožňovali celoročné využitie NSR a pre maximálnu rýchlosť cez ľad namiesto efektívnosti v otvorených vodách – t. j. aby slúžili ako kľúčové spojenie s prekladiskami v Murmansku na západe a na Kamčatke na východe. Ich nedostatočná efektívna prevádzka v otvorenej vode znamená, že sú málo využiteľné pre iných zákazníkov ako partnerov Arctic LNG-2, poznamenal NGW.

Flotila jamalských plavidiel Arc7 by sa mohla použiť aj v prípade Arctic LNG-2, voči čomu však údajne namietajú neruskí akcionári projektu (TotalEnergies, CNPC a Silk Road Fund), pretože sa obávajú, že by to bolo v rozpore so sankciami proti Arctic LNG-2 a obmedzilo dostupnosť prepravy z Jamal LNG.

Arctic LNG-2 preto potrebuje nové plavidlá triedy Arc7, aby mohol spustiť pravidelné zásielky.

Päť nových plavidiel Arc7 LNG je vo výstavbe v ruskej lodenici Zvezda. Po inštalácii potrebného zariadenia by minimálne dve mali byť v tomto roku uvedené do prevádzky.

Hoci ide o prvé tankery ľadovej triedy vyrobené v Rusku, ide skôr o montáž. Zvezda sa pri hlavných trupoch spolieha na juhokórejskú Samsung Heavy Industries. Potrebujú tiež membránový ochranný systém francúzskej spoločnosti GTT a pohonné systémy od americkej spoločnosti General Electric. GTT aj General Electric opustili Rusko minulý rok a spoločnosť SHI pozastavila práce na trupoch.

Nie je preto isté, či lodenica bude schopná dokončiť všetkých päť lodí, pričom ďalšie trupy bude pravdepodobne musieť získať z čínskych lodeníc. Celkovo sa vo Zvezde malo postaviť 15 tankerov triedy Arc7. Súčasná situácia naznačuje, že v tomto roku budú môcť fungovať prinajlepšom dve alebo tri, čo je nestačí ani na obsluhu Linky 1, ak vyrába na 100 %. Výsledkom môže byť, že aj keď Novatek úspešne dokončí skvapalňovacie linky, prístup k dostatočnej prepravnej kapacite s ľadovou triedou zostane niekoľko rokov problematický, poznamenal NGW.

Ďalšie Arc7 zasiahli sankcie

K dispozícii sú alebo čoskoro budú k dispozícii ďalšie nové lode Arc7 postavené pre využitie projektom Arctic LNG-2. Juhokórejská lodenica Hanwha Ocean – predtým Daewoo Shipbuilding – dokončila tri nové Arc7 tankery, ktoré sú pripravené na prevádzku. Pôvodne si ich objednal ruský Sovcomflot, ale problémy s platbami viedli k tomu, že Hanwha dokončila lode vo svojej vlastnej súvahe. Námorné médium gCaptain oznámilo, že vlastníctvo jednej z lodí prešlo vo februári na subjekt so sídlom v Dubaji a čoskoro na to bolo odovzdané späť Hanwhe.

Hanwha buduje tri Arc7 tankery aj pre japonskú Mitsui OSK Lines (MOL), z ktorých prvý už prešiel testami. Februárové sankcie USA však znamenajú, že japonská firma ich už prenajímať pre Arctic LNG-2. Mitsui OSK tvrdí, že v dôsledku toho potrebuje lode predať, ale jediným skutočným zákazníkom je Arctic LNG-2, ktorému ich nemôže predať pre sankcie.

Hanwha Ocean je na tom rovnako. Nemôže ani predávať, ani prenajímať plavidlá priamo na použitie v projekte bez toho, aby sa porušila sankcie, a preto sa zrejme hľadá tretia strana ako vlastník, čo je však čoraz ťažšie.

Sankcie z februára priamo sankcionujú komplex stavby lodí Zvezda, SMART LNG, spoločný podnik so sídlom v Rusku na prenájom nových LNGC Arc7, spoločnosť Novatek Murmansk, civilnú stavebnú spoločnosť prevádzkujúcu lodenice Belokamenka, ako aj tri lodné spoločnosti so sídlom na Cypre, Azoria, Elixon a Glorina, z ktorých všetky boli zaangažované do nákupu Arc7 tankerov pre Arctic LNG-2. Navyše, podľa americkej vlády majú všetky Sovcomflot ako svoju materskú firmu.

V septembri pribudli na americký sankčný zoznam aj dve plávajúce skladovacie jednotky s objemom 361 600 m3 v prekladiskách Murmansk a Kamčatka.

Okrem toho, že sa Novatek snaží nájsť lode na prepravu LNG, musel na projekt minúť oveľa viac, ako chcel, pre oneskorenia a potrebu vybudovať nové dodávateľské reťazce s čínskymi spoločnosťami. Zamýšľané rozšírenie ruského sektora LNG sa navyše nespolieha len na Arctic LNG-2, ale aj na viaceré nové projekty, ako napríklad Murmansk LNG, ktoré sa takmer určite dostanú do konfliktu so sankciami už od začiatku a budú môcť oveľa menej, ak vôbec, profitovať z dodávok západnej technológie LNG.

To ešte zvýši závislosť Ruska od Číny, ale obe krajiny majú stále technologické medzery, pokiaľ ide o vybudovanie úplných dodávateľských reťazcov LNG.

Spojené kráľovstvo zakázalo dovoz ruského LNG a Európska komisia uviedla, že chce ukončiť všetok dovoz ruského plynu, či už potrubím alebo ako LNG, do roku 2027. Ďalšie sankcie USA sú pravdepodobné, keďže Washington sa zameral sankcie najmä na Arctic LNG-2 a rozvoj ruského energetického komplexu. Medzitým, aj keby Hanwha a MOL dokázali vyriešiť svoje problémy s neprebranými plavidlami, je nepravdepodobné, že by si túto skúsenosť s novými ruskými projektmi LNG chceli zopakovať, uzavrel portál naturalgasworld.com.