Kyjev 19. augusta 2024 – Prekvapivá ofenzíva Ukrajiny na územie Ruska a dobytie kriticky dôležitého plynárenského zariadenia v Sudži zvýšili riziko predčasného ukončenia toku ruského plynu cez Ukrajinu ešte pred vypršaním tranzitnej zmluvy medzi Moskvou a Kyjevom na konci tohto roka, ako aj európske ceny plynu. Ďalšiu hrozbu pre tranzit do konca roka predstavujú aj nároky nemeckého Uniperu voči Gazpromu, potvrdené arbitrážnym súdom v Štokholme. Ukrajinská akcia skomplikovala aj výhľad na pokračovanie tranzitu po skončení súčasnej rusko-ukrajinskej tranzitnej dohody. Téme sa venoval portál Natural Gas World.
Ukrajinské ozbrojené sily podnikli 8. augusta útok na ruskú Kurskú oblasť a do 13. augusta podľa ukrajinského vrchného veliteľa údajne obsadili asi 1000 km2 územia. Podľa niektorých správ aj po tomto termíne pokračovali v postupe. Celkovo ide o väčšie územie, ako Rusko zabralo pri svojich doterajších tohtoročných útokoch.
Postup na ruskom území predstavuje pre Kyjev „propagandistický zvrat“, tvrdí NGW. Po začatí invázie na Ukrajinu pred zhruba 900 dňami, o ktorej tvrdil, že je v záujme národnej bezpečnosti, musí ruský prezident Vladimir Putin teraz vysvetľovať, prečo sa vojna vrátila na ruské územie. Ukrajina sa tiež pravdepodobne snaží odlákať ruských vojakov z frontu na Donbase, kde Rusko tento rok postupne dosiahlo pokrok a územné zisky.
Či už to bol kľúčový strategický cieľ operácie alebo nie, ukrajinská televízia 14. augusta ukázala, ako vojaci spúšťajú ruskú vlajku na meracej plynovej stanici Sudža blízko hraníc. Stanica zabezpečuje všetky ruské plynovodné dodávky cez Ukrajinu do Európy, ktoré v minulom roku predstavovali približne 14,7 miliardy m3, čo zodpovedá približne 4 – 5 % spotreby plynu v EÚ.
Ruský plyn prúdil aj cez druhý hraničný bod v Sochranivke, ale táto trasa bola uzavretá už v máji 2022, keď Ukrajina vyhlásila vyššiu moc na svoje tranzitné služby a tvrdila, že ruskí separatisti odčerpávajú dodávky plynu z tejto plynovodnej trasy.
Našťastie pre európske krajiny, ako sú Rakúsko, Maďarsko a Slovensko, ktoré sú závislé od dodávok plynu cez Ukrajinu, neboli zatiaľ toky ovplyvnené bojmi na ruskom území a dobytím Sudže. Gazprom 14. augusta potvrdil, že tranzit zostáva na maximálnej možnej úrovni, pričom Ukrajina v tento deň požadovala 42,4 mil. m3 plynu.
Napriek tomu obavy, že by tranzit mohol byť stopnutý, vyvolali nový nárast cien plynu v Európe. Z 35,5 €/MWh 5. augusta sa holandský a európsky referenčný kontrakt TTF na najbližší mesiac 9. augusta vyšplhal na 40,4 €/MWh alebo 474 USD/1000 m3, teda na najvyššiu úroveň v tomto roku. Odvtedy mierne klesla a teraz sa pohybuje medzi 39 – 40 €/MWh. Plánovaná údržba nórskych plynových polí bola sekundárnym faktorom prudkého nárastu cien.
Bezprostredne nie je jasné, aký úžitok môže mať Ukrajina z kontroly nad stanicou Sudža, ak si ju skutočne dokáže udržať. Na druhej strane by to ruskému Gazpromu dalo dôvod na vyhlásenie vyššej moci na odstavenie dodávok plynu, čo však v tejto fáze nie je v záujme Moskvy. Okrem tržieb, ktoré tento plyn prináša, veľká časť týchto dodávok smeruje do Maďarska a Slovenska, ktoré sa postavili proti sankciám voči Rusku a podpore Ukrajiny, poznamenal NGW.
Väčším rizikom podľa neho je, že zariadenie bude poškodené. Prioritou Ruska je teraz vytlačiť Ukrajinu zo svojho územia. A keďže Moskva je známa svojimi nedbalými vojenskými údermi, je stanica v ohrození.
Prudký nárast cien za posledný týždeň tiež ukazuje, ako ruské dodávky stále zostávajú kľúčovou súčasťou európskeho plynového mixu a ako je trh vystavený volatilite, keď ceny môžu výrazne vyskočiť už pri riziku prerušenia dodávok.
Nárok Uniperu
Pre tranzit existuje aj ďalšia hrozba. Arbitrážny súd v Štokholme v júni prisúdil nemeckému Uniperu odškodné vo výške viac ako 13 miliárd eur za to, že mu Rusko od polovice roku 2022 neposkytovalo zmluvné objemy plynu. Minulý mesiac rakúska OMV uviedla, že jej dodávky ruského plynu môžu byť zastavené, pretože dostala oznámenie od nemenovanej európskej spoločnosti, ktorá sa v rámci súdneho rozhodnutia snaží potenciálne zabaviť platby pre Gazprom. Za túto nemenovanú európsku spoločnosť je všeobecne považovaný práve Uniper.
Je veľmi nepravdepodobné, že by Gazprom rešpektoval rozhodnutie súdu v Štokholme, a tak sa Uniper môže uchýliť k zabaveniu platieb, ktoré dlhujú ruskej spoločnosti jej ďalší klienti. To sa nemusí týkať len OMV, ale aj iných veľkých ruských odberateľov plynu v strednej Európe. Ak platby prestanú prichádzať, Gazprom bude mať všetky dôvody na zastavenie dodávok plynu, tvrdí NGW.
Tranzit po roku 2024
Aj keby vývoj konfliktu a nárok Uniperu neovplyvnili tok plynu, ďalšou otázkou je, čo sa stane po vypršaní zmluvy o tranzite medzi Ruskom a Ukrajinou na konci tohto roka. Ukončenie tranzitu sa stále viac považuje za isté, keďže Kyjev opakovane povedal, že sa nebude snažiť o predĺženie kontraktu a Európska komisia uviedla, že ho nepovažuje za potrebné.
Ak sa tranzit zastaví, podľa Rystad Energy by ruský plyn musel byť presmerovaný cez alternatívne trasy, pričom by bolo potrebných ďalších 7,2 bcm LNG ročne na nahradenie stratených objemov tranzitu plynu cez Ukrajinu. Navrhnutých bolo niekoľko alternatívnych možností, ktoré by umožnili pokračovať v toku ruského plynu cez Ukrajinu s minimálnymi priamymi obchodnými vzťahmi medzi Kyjevom a Moskvou.
Jednou z možností by mohol byť tranzit azerbajdžanského plynu cez Ukrajinu. Hlavným problémom je, že Azerbajdžanu chýba voľná produkčná kapacita, minimálne v blízkej budúcnosti. Chýbajú mu aj prepravné kapacity, pokiaľ by dodávky nepresmeroval cez Rusko, ktoré by službu spoplatnilo. Pravdepodobnejšia je možnosť zahŕňajúca swapovú dohodu medzi Ruskom a Azerbajdžanom, v rámci ktorej by Azerbajdžan získaval ruský plyn na rusko-ukrajinskej hranici a naopak, Rusko azerbajdžanský plyn pri vstupe do Turecka.
NGW sa však domnieva, že vhodnejšou voľbou je pre európskych nákupcov ruského plynu spojiť sa, prijímať plyn na ukrajinsko-ruskej hranici a prevziať zodpovednosť za jeho tranzit cez Ukrajinu, platiac poplatok Kyjevu. Táto možnosť by pravdepodobne znížila náklady a bola jednoduchšia na vyrokovanie, keďže by zahŕňala pár zúčastnených krajín.
Bez ohľadu na zvolenú možnosť, Rusko a Ukrajina budú musieť ešte rokovať o dohode o cezhraničnom prepojení. Vpád Ukrajiny do Ruska však veci komplikuje, pretože Moskva bude menej ochotná rokovať s Kyjevom o čomkoľvek, najmä keď Ukrajina kontroluje meraciu stanicu, ktorá zaznamenáva, koľko ruského plynu sa dodáva na jej územie.
Keďže do vypršania platnosti zmluvy o tranzite zostáva už len štyri a pol mesiaca, v stávke je veľa, uzavrel NGW.