Londýn 12. augusta 2023 – Viaceré veľké ropné a plynárenské spoločnosti, ako sú napríklad Shell a BP, ustupujú od záväzkov v oblasti energetickej transformácie a zvyšujú svoje investície do ropy a zemného plynu. V poslednom období ich rétoriku a argumentáciu preberajú aj významné svetové banky, ktoré varujú pred rýchlym odchodom od fosílnych palív vzhľadom na pomalé tempo energetického prechodu a s tým súvisiacu otázku energetickej bezpečnosti. Téme sa venoval portál Natural Gas World (NGW).
Jedným z posledných príkladov ústupkov bankového sektora v oblasti ropy a zemného plynu je postoj banky Barclays. Jej generálny riaditeľ CS Venkatakrishnan 25. júna pre agentúru Bloomberg povedal, že banky nemôžu náhle a úplne odísť z ropného a plynárenského priemyslu bez toho, aby tým vytvorili riziká pre energetickú bezpečnosť.
Výzvy, aby sa banky vzdali ropy a plynu, sú podľa neho nereálne. Konečný cieľ – čistá nula do roku 2050 – nie je spochybnený. Otázne je, ako rýchlo by sa mali znížiť investície do ropy a plynu. Podľa NGW ide o pozoruhodne úprimné vyjadrenie od banky, ktorá len vo februári oznámila, že prestane financovať nové „projekty expanzie ropy a zemného plynu“ po tom, ako sa podvolila tlaku klimatických aktivistov.
„Veľmi sa posúvame od uhlia k rope, od ropy k plynu, od plynu k čistej energii a realita je taká, že fosílne palivá tu budú s nami ešte nejaký čas, najmä zemný plyn,“ zdôraznil Venkatakrishnan s tým, že uvedené palivá sú stále potrebné pre mnohé základné činnosti. Cesta prechodu je dlhá a svetová ekonomika od fosílnych palív nemôže odísť zo dňa na deň. Prechod musí byť usporiadaný. Globálny dopyt po energii je potrebné uspokojiť, zatiaľ čo sa obnoviteľná energia bude rozširovať, dodal bankár.
Barclays nie je jediným poskytovateľom úverov s takýmto postojom. Ďalší veľkí veritelia, vrátane Citigroup, JPMorgan Chase (JPMC) a Goldman Sachs, napriek obrovskému tlaku zo strany aktivistov pred takouto podporou, varovali, že „úplné stiahnutie sa z ropy a zemného plynu so sebou prináša neprijateľné riziká energetickej bezpečnosti“.
Podľa NGW bude zaujímavé sledovať, či budú Barclays nasledovať aj ďalšie európske banky. Väčšina z nich doteraz sprísňovala svoje podmienky na poskytovanie úverov ropnému a plynárenskému priemyslu v súlade s výzvami aktivistov, no šesť bánk na čele s Deutsche Bank k tomu nepristúpilo. V USA to tak nie je.
Naopak, JPMC vyzvala na konfrontáciu očakávaní rýchleho prechodu od ropy a zemného plynu k alternatívam s realitou a dodala, že inflácia, úrokové sadzby a vojny môžu energetický prechod ešte viac oddialiť. JPMC uviedla, že zmena svetového energetického systému „je proces, ktorý by sa mal merať na desaťročia alebo generácie, nie roky“. Generálny riaditeľ banky Jamie Dimon dodal, že skoncovať s ropou a zemným plynom je „obrovsky naivné“.
David Solomon, generálny riaditeľ Goldman Sachs, podobne reagoval na tlak aktivistov a uviedol, že bez energetickej bezpečnosti spoločnosť nebude fungovať. „Spoločnosti s tradičnou energiou [fosílnych palív] sú pre globálnu ekonomiku nesmierne dôležité,“ vyhlásil a dodal: „Všetci budeme pokračovať vo financovaní tradičných spoločností po dlhú dobu.“
Najväčší investičný fond na svete, BlackRock, obmedzil účasť v skupine Climate Action 100+, iniciatíve vedenej investormi s cieľom zabezpečiť, aby najväčší korporátni producenti skleníkových plynov na svete podnikli primerané kroky v boji proti zmene klímy. JPMC sa z iniciatívy stiahla úplne. To znamená, že žiadny z piatich najväčších svetových správcov aktív skupinu plne nepodporuje, čo oslabuje jej efektivitu.
BlackRock, pobúrený obvineniami, že „bojkotuje“ ropné a plynárenské spoločnosti, podnikol nezvyčajný krok v snahe uviesť veci na pravú mieru. Spoločnosť dala jasne najavo, že svojim klientom nediktuje, ako investovať, a obhajovala svoje pokračujúce investície do fosílnych palív aj čistej energie. Generálny riaditeľ Larry Fink vo svojom výročnom liste v roku 2023 zdôraznil dôležitosť ropy a plynu pri plnení globálnych energetických požiadaviek.
Zaujímavé je, že tam, kde sa západné banky v dôsledku tlaku aktivistov stiahnu z projektov v oblasti ropy a zemného plynu, často vstúpia na scénu čínski veritelia.
Najlepším svetovým poskytovateľom financovania fosílnych palív v roku 2023 bola JPMC, za ňou nasledovala japonská Mizuho a Bank of America.
Väčšina bánk má za cieľ odchod od fosílnych palív na ceste k čistej nule, ale takmer všetci veľkí veritelia zastávajú názor, že ropa a zemný plyn budú existovať „dosť dlho“ a podporia usporiadaný energetický prechod, poznamenal NGW.
Energetický prechod – dlhý proces
Investície do OZE a rast nízkouhlíkovej výroby elektriny prosperujú a exponenciálne rastú. OZE sa však doteraz nedokázali samy vyrovnať s rastúcim dopytom po energii. Ako ukazuje najnovšia správa Energetického inštitútu (EI) „Statistical Review of World Energy“ z roku 2023, globálny dopyt po primárnej energii sa v roku 2023 zvýšil o 2 %, čo je viac ako priemerných 1,4 % počas predchádzajúcich desiatich rokov. Aj keď OZE pokryli 44 % tohto rastu, fosílne palivá zabezpečili zvyšok.
Kontrast medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami je výrazný. V roku 2023 dopyt po primárnej energii v krajinách OECD skutočne klesol o viac ako 1,5 %, ale v krajinách mimo OECD vzrástol o neuveriteľných 4,3 %, pričom takmer 80 % sa na tomto raste podieľali fosílne palivá.
Tie v skutočnosti stále zabezpečujú približne 84,5 % dopytu po primárnej energii v krajinách mimo OECD, napriek rýchlemu rastu OZE. Ak sa nepočítajú jadrové a vodné zdroje, solárne a veterné zabezpečili menej ako 6,6 % dopytu po primárnej energii v krajinách mimo OECD, aj keď v roku 2023 vzrástli o 18 %.
Je zrejmé, že počas energetického prechodu budú ropa a plyn naďalej dôležité pre globálny energetický mix, najmä preto, že prienik OZE do iných sektorov okrem produkcie elektriny je veľmi nízky, čo platí ešte viac v Ázii a Afrike. Celosvetovo sa dopyt po elektrine v roku 2023 zvýšil o 2,5 %, podobne ako v roku 2022, a predstavoval 17,4 % celosvetového dopytu po primárnej energii, čo je len o niečo viac ako 17,3 % v roku 2022. Pri tomto tempe bude energetický prechod zdĺhavým procesom.
Svetový energetický výhľad spoločnosti BP z júla dospel k podobnému záveru, že nízkouhlíkové zdroje energie nerastú dostatočne rýchlo, aby držali krok s globálnym dopytom po energii.
Udržiavanie zásob a produkcie ropy a zemného plynu na podporu tohto dopytu je rozhodujúce pre globálnu energetickú bezpečnosť. Veľkí ropní a plynárenskí producenti na to poukazujú už nejaký čas, ale teraz je dôležité, že medzinárodné banky a veritelia prichádzajú k podobnému záveru, konštatoval NGW.
Konkurenčné záujmy počas energetického prechodu
Citigroup poukázala na výzvy, ktorým čelia veľké banky a veritelia, keď sa snažia navigovať medzi konkurujúcimi si záujmami. „V konečnom dôsledku tieto záujmy, ktoré musíte manažovať, sú vecami, na ktorých musíme s našimi klientmi veľmi úzko spolupracovať,“ povedal Ilan Jacobs, riaditeľ Citigroup.
Skupiny ako Oil Change International (OCI), ktoré bojujú proti využívaniu fosílnych palív, zverejňujú svoje údaje s cieľom dokázať, že banky aj napriek energetickému prechodu finančne podporujú ropu a plyn. Podľa OCI „60 najväčších svetových bánk investovalo do ropného a plynárenského priemyslu od podpísania Parížskej dohody v roku 2016 6,9 bilióna dolárov“. Financovanie LNG sa podľa rovnakého zdroja v roku 2023 zvýšilo na 120,9 miliardy dolárov. Z pohľadu OCI je to zlá správa. Realita je však taká, že dopyt po zemnom plyne rastie, pričom Fórum krajín vyvážajúcich plyn (GECF) predpovedá, že globálny dopyt po zemnom plyne sa do roku 2050 zvýši o 34 %. Dopyt po LNG rastie ešte rýchlejšie, pretože Európa prechádza z potrubného plynu na LNG, rovnako ako zvyšok sveta.
Globálny dopyt po energii naďalej rastie, poháňaný vyššou spotrebou v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD, a zatiaľ čo sa to deje, Štatistický prehľad Energetického inštitútu (EI) ukázal, že svet bude potrebovať všetku energiu, ktorú môže získať.
V roku 2023 bolo priemerné množstvo energie spotrebovanej na osobu v Afrike, Južnej Ázii a Južnej a Strednej Amerike, ktoré tvoria 48 % svetovej populácie, 30 GJ, čo je približne 27 % celosvetového priemeru 110 GJ/osobu, tvrdí EI.
Populácia týchto krajín bude naďalej rásť a očakáva sa, že do roku 2050 bude tvoriť 61 % svetovej populácie. Tieto krajiny sa tiež usilujú dosiahnuť lepšiu životnú úroveň, čo znamená, že ich spotreba energie sa nevyhnutne priblíži celosvetovému priemeru. Aj keby sa len zdvojnásobila na 60 GJ na osobu, viedlo by to k celosvetovému nárastu spotreby energie o 35 % do roku 2050.
Tieto faktory samotné vysvetľujú, prečo bude globálny dopyt po energii naďalej rásť, pričom dominujú krajiny mimo OECD a samotné OZE nedokážu nárast pokryť.
Na základe toho sa predstava, že dopyt po rope a plyne dosiahne vrchol v roku 2030, ako tvrdí Medzinárodná energetická agentúra (IEA), zdá byť nepravdepodobná. Goldman Sachs a iní očakávajú, že dopyt po rope bude do polovice budúceho desaťročia naďalej rásť a potom sa ustáli, pričom nebude prudko klesať. Vplyv rastúceho počtu elektromobilov na dopyt po rope bude do značnej miery kompenzovaný rastom dopytu z petrochemického priemyslu.
Takéto faktory sa v diskusiách o zmene klímy častejšie prehliadajú, ale nezmiznú – je to realita. Dokonca aj EI, silný zástanca prechodu na čistú energiu, uznáva, že to povedie k „významnému rastu dopytu po energii v budúcnosti“. Práve ten predstavuje najväčšiu výzvu pre argumenty aktivistov v oblasti klimatických zmien.
Práve preto ropné a plynárenské spoločnosti, ako sú Shell a BP, a teraz aj banky, ustupujú od záväzkov v oblasti energetickej transformácie a zvyšujú svoje investície do ropy a zemného plynu, uviedol NGW.
Vplyv na investície do energie
Tlak na banky a veriteľov zo strany klimatických aktivistov v Európe a USA, aby zastavili financovanie ropných a plynárenských projektov, sa bude nepochybne naďalej zvyšovať. Takmer všetci veľkí veritelia sa však zaviazali, že budú aktívne podporovať energetický prechod a udržateľnejšie zdroje energie, než jednoducho odísť od ropy a plynu.
V reakcii na to sa ropné a plynárenské spoločnosti čoraz viac zameriavajú na kapitálovú disciplínu a uprednostňujú nízkouhlíkové projekty s vysokou návratnosťou. Doteraz „nezaznamenali významný vplyv na krátkodobé až strednodobé financovanie, pokiaľ ide o prístup ku kapitálu a náklady na kapitál“. S&P Global však varuje, že „dostupnosť financovania pre nezávislých producentov ropy v Severnej Amerike a Európe by mohla po roku 2030 čeliť rastúcemu tlaku“.
V správe z júna si IEA položila otázku, kto vo svete investuje do energie a kto ju financuje. Nie je prekvapením, že všeobecným záverom je, že „investície do dodávok fosílnych palív sú spojené s väčšími kapitálovými investíciami, zatiaľ čo dlhové financovanie je dôležité pre sektor čistej energie“. Vyššie ceny energií od roku 2022 pomohli ropným a plynárenským spoločnostiam znížiť dlh na úroveň, ktorá nebola zaznamenaná od roku 2008 (pričom investície financovali predovšetkým prostredníctvom nerozdeleného zisku) a zvýšiť spätné odkupy.
Ako zdôrazňuje poradenská a analytická spoločnosť Wood Mackenzie: „sektor ropy a zemného plynu sa prostredia prísnejších úrokových sadzieb nemusí báť“, na rozdiel od sektora OZE, kde sú náklady na investície vysoké.
Národné ropné spoločnosti (NOC) sú na tom ešte lepšie. Vytvárajú dostatočný príjem z predchádzajúcich aktív na uspokojenie svojich kapitálových potrieb, a preto sa menej spoliehajú na pôžičky.
Podľa správy EAC World Energy Investment 2024: „Globálne investície do ropy a zemného plynu vzrástli v roku 2023 o 9 % a očakáva sa, že v roku 2024 vzrastú o 7 %, pričom väčšina nárastov pochádza z NOC na Strednom východe a v Ázii.“ Ako dôkaz tejto novej dôvery sa celkovo investície do upstreamu vrátili na úroveň rokov 2016 až 2019, t. j. pred krízou.
S&P Global Ratings však varuje, že „čoraz viac reštriktívne financované emisné ciele v dôsledku politiky veriteľov, regulačných politík a členstva v aliancii klimatickej neutrality“ ovplyvnia budúce financovanie. To je na druhej strane kompenzované neustále rastúcimi výdavkami NOC na Blízkom východe a v Ázii. Celkovo by ropný a plynárenský priemysel mal pokračovať v dodržiavaní kapitálovej disciplíny a uprednostňovať projekty s nižšími emisiami uhlíka, najmä v oblasti zemného plynu, kde budúci dopyt rastie, uzavrel NGW.