Oslo 27. mája 2026 – Nórska vláda v memorande zaslanom v roku 2025 varovala Európsku komisiu, že nariadenie EÚ o emisiách metánu by mohlo znížiť vývoz ropy a zemného plynu z Nórska do EÚ a, paradoxne, zvýšiť celkové emisie skleníkových plynov v ťažobnom sektore nórskych producentov. Informoval o tom portál spglobal.com. Spoločnosť Platts, súčasť skupiny S&P Global, popredný nezávislý poskytovateľ informácií, správ a referenčných cenových odhadov pre globálne trhy s energiou, sa s obsahom uvedeného memoranda oboznámila.
„Radi by sme poukázali na niektoré veľmi problematické aspekty a dôsledky nariadenia a možné vplyvy na ropné a plynárenské aktivity, ktoré by mohli mať negatívny dopad na stabilitu dodávok energií a emisie,“ uviedla nórska vláda v memorande, ktoré bolo napísané po verejnej konzultácii o tomto zákone.
Nariadenie EÚ sa zameriava na zníženie emisií metánu v energetickom sektore, a to ako v Európe, tak aj v globálnych dodávateľských reťazcoch. Zákon obsahuje povinnosť podávať správy o emisiách metánu pri dovoze plynu, ropy a uhlia, ako aj povinnosť dovozcov dodržiavať limity intenzity emisií, ktoré ešte nie sú stanovené.
Nórska vláda v memorande z roku 2025 uviedla, že hoci súhlasí so zámerom EÚ, považuje tento zákon za „horší“ ako svoj vlastný prístup. Podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry zverejnených v roku 2026, teda už po zaslaní nórskeho memoranda do Bruselu, mal najväčší európsky producent ropy a zemného plynu v roku 2025 najnižšiu intenzitu metánových emisií v ťažobnom sektore na svete, uviedol portál spglobal.com.
Obavy týkajúce sa ťažby
Jedna z obáv Nórska v súvislosti s touto legislatívou EÚ sa týka vplyvu na ťažbu. Požiadavky na vyhľadávanie a v prípade potreby aj na opravu únikov metánu môžu podľa vlády viesť k častejším a dlhším odstávkam ropných a plynárenských zariadení. „To ovplyvní úroveň nórskej ťažby a schopnosť zabezpečiť stabilné dodávky zemného plynu a ropy do EÚ,“ uviedla vláda. „Časté kontroly a odstávky môžu tiež zvýšiť pravdepodobnosť nežiaducich bezpečnostných udalostí v zariadeniach,“ dodala.
Nórsko bolo v roku 2025 najväčším dodávateľom plynu v Európe. Podľa údajov spoločnosti S&P Global Energy CERA vyviezlo na kontinent približne 111 miliárd metrov kubických, čo predstavovalo niečo málo cez 35 % celkového dovozu zemného plynu a LNG do Európy za celý rok.
Zvýšenie emisií
Vzhľadom na svoje doterajšie rekordné obmedzenie metánových emisií Nórsko argumentovalo, že má len obmedzené možnosti na ďalšie zlepšenie v tomto smere. „Potenciál ďalšieho znižovania [emisií metánu] je veľmi obmedzený, čo spôsobuje, že povinnosti a náklady vyplývajúce z nariadenia o metáne sú neprimerané v porovnaní s potenciálnym environmentálnym prínosom,“ uviedla vláda.
Zdôraznila tiež obavy, že právny predpis EÚ by paradoxne mohol v skutočnosti zvýšiť emisie jej uhľovodíkového priemyslu. „Existujú obavy, že niektoré povinnosti vyplývajúce z nariadenia by viedli k celkovému zvýšeniu emisií skleníkových plynov z nórskych činností v oblasti ťažby ropy a plynu,“ tvrdí nórska vláda.
Súčasne poznamenala, že časté inšpekcie produkčných zariadení na mori by mohli viesť k vyšším emisiám z námorných činností, než by sa ušetrilo odstránením únikov. Ďalším dôvodom na obavy je zvýšené spaľovanie plynu do ovzdušia, keďže odstavenie zariadení pre opravu menších únikov by si vyžiadalo spaľovanie, ktoré by bez tohto nariadenia nebolo potrebné, uvádza sa v memorande.
Reakcia Nórska
Nórska vláda potvrdila obavy z memoranda v e-mailovom vyhlásení zaslanom spoločnosti Platts, v reakcii na žiadosť o komentár z 21. mája. „Nórsko, ako najväčší producent a jediný významný čistý vývozca ropy a zemného plynu v Európe, je dôležité pre európsku energetickú bezpečnosť,“ uviedol nórsky štátny tajomník ministerstva energetiky Snorre Erichsen Skjevrak. „Nórsko cíti veľkú zodpovednosť za európsku energetickú bezpečnosť aj v budúcnosti. Predpisy, ktoré by mohli tomuto cieľu brániť, sú samozrejme veľkým dôvodom na obavy. Ide najmä o požiadavky nariadenia týkajúce sa detekcie a opravy únikov (LDAR), ktoré by mohli viesť k častejším a dlhším odstávkam kľúčových zariadení na spracovanie plynu na pevnine a ropných zariadení na mori. To tiež zvýši emisie,“ upozornil štátny tajomník.
Oslo podľa neho vyjadrilo svoje obavy nielen prostredníctvom neoficiálneho dokumentu zaslaného Komisii, ale podrobne ich rozobralo na bilaterálnych stretnutiach s EK. „V tejto chvíli nie sme schopní určiť časový harmonogram ďalších diskusií s Európskou komisiou,“ konštatoval Skjevrak.
Nórsko podľa neho v súčasnosti posudzuje relevantnosť nariadenia pre Európsky hospodársky priestor, čo bude mať vplyv na prísnosť požiadaviek na jeho dodržiavanie. EHP zahŕňa všetky členské štáty EÚ, ako aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko.
Európska komisia neodpovedala na žiadosť Platts o komentár k memorandu z roku 2025.
Ďalšie kritika
Iné vlády a subjekty z odvetvia tiež kritizovali nariadenie o metáne pred termínom v roku 2027, keď musia nové dovozné zmluvy spĺňať rovnaké normy monitorovania, podávania správ a overovania ako výrobcovia v EÚ, inak im hrozia sankcie, pripomenul spglobal.com.
Veľká časť týchto nedávnych obáv sa sústreďuje na to, čo mnohí považujú za neistotu a nepraktickosť pri implementácii a dodržiavaní nariadenia, ako aj na obavy z pokút za porušenie požiadaviek, ktoré môžu dosiahnuť až 20 % ročného obratu spoločnosti. Niektorí uvádzajú, že právne obavy dokonca odradili od uzatvárania nových dovozných zmlúv do Európy.
V apríli americký veľvyslanec pri EÚ Andrew Puzder uviedol, že zákon môže ohroziť obchod s energiou medzi EÚ a USA a vyvolať ďalšiu európsku „energetickú krízu“. USA sú najväčším dodávateľom LNG do EÚ.
Účastníci energetického trhu preto naliehavo žiadajú EÚ, aby odložila zavedenie nariadenia, s cieľom získať čas na jeho úpravu.
Európska komisia tvrdí, že nariadenie už obsahuje dostatočné záruky, ktoré zabezpečujú, že neohrozí energetickú bezpečnosť EÚ. Plánuje tiež zverejniť odporúčania týkajúce sa implementácie a sankcií v súlade s touto legislatívou, uzavrel portál spglobal.com.