Oslo 25. augusta 2026 – Nórsko bude pokračovať v rozvoji svojich ropných a plynových zdrojov v Barentsovom mori bez ohľadu na podporu Európskej únie moratóriu na dodávky uhľovodíkov z Arktídy a svoju produkciu bude schopné dodávať na iné trhy. V rozhovore pre agentúru Reuters minister energetiky Terje Aasland, ktorý okrem iného vyhlásil, že Nórsko sa už nepovažuje za „zelenú batériu“ Európy. Táto myšlienka sa ukázala ako mylná, keďže Nórsko samotné nedokáže vyvažovať európsky trh s elektrinou.
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Nórsko stalo najväčším dodávateľom zemného plynu do Európy a podľa agentúry Reuters pokrýva približne 30 % dopytu po plyne v Európskej únii aj v Británii. Vo svojej štvrťročnej správe o európskych trhoch s plynom za 4. kvartál 2025, ktorá obsahovala aj najdôležitejšie dáta za celý minulý rok, Európska komisia uviedla, že celkový dovoz zemného plynu do EÚ dosiahol v roku 2025 cca 288 miliárd m3 (bcm) a zaznamenal tak nárast o 5 % v porovnaní s rokom 2024 (273 bcm). Nórsko a USA tvorili zhruba po jednej tretine dovozu zemného plynu do EÚ, z Nórska pritieklo najmä cez sieť plynovodov 89 bcm.
Pokiaľ ide o údaje za rok 2026, nórsky prevádzkovateľ plynovodov Gassco uvádza, že Nórsko doteraz v roku 2026 vyviezlo do Európy približne 74,46 bcm zemného plynu, naďalej zostáva najväčším samostatným dodávateľom zemného plynu cez plynovody v Európe a aj v tomto roku naďalej pokrýva približne 30 % celkovej spotreby v EÚ a Veľkej Británii.
Význam nórskych dodávok pre Európu – zvlášť vo svetle iných nepriaznivých okolností, ako je najmä uzavretie Hormuzského prielivu a odstavenie 20 % globálnych dodávok LNG – potvrdilo aj predĺženie odstávky pre údržbu na nórskom plynovom poli Ormen Lange až do 1. februára 2027, ktoré Gassco oznámilo 10. augusta. Dlhšia údržba oberie Európu o 8,9 milióna m3 nórskeho plynu denne, resp. zimnú bilanciu Európy zníži o približne 1,1 bcm, uviedla pre Montel Erisa Pasko, hlavná analytička pre európsky plyn v poradenskej spoločnosti Energy Aspects.
To podľa nej ovplyvní stav zásob zemného plynu v Európe na konci zimy, ktoré už aj tak pravdepodobne klesnú na úroveň blízku 10-ročnému minimu, dodala s tým, že Energy Aspects v dôsledku tohto dlhotrvajúceho výpadku predpokladá, že európske zásoby na konci marca dosiahnu iba 21 bcm, čo predstavuje 19 % kapacity zásobníkov.
Čiastočne v reakcii na túto správu vzrástla cena referenčného európskeho kontraktu na plyn TTF s najbližším termínom dodania v úvode obchodovania na 62,50 €/MWh, najvyššie od 24. júla.
V minulom roku bola produkcia plynu v krajine blízko rekordných úrovní, zatiaľ čo ťažba ropy dosiahla najvyššiu úroveň od roku 2009. Oficiálne prognózy však ukazujú, že po roku 2030 produkcia prudko klesne, pokiaľ nebudú objavené a rozvinuté nové zdroje, konštatovala agentúra Reuters.
„V dnešnom geopolitickom a bezpečnostnom prostredí a vzhľadom na situáciu so zdrojmi sa domnievam, že pokračujúca aktivita v Barentsovom mori slúži nórskym aj európskym záujmom,“ povedal Aasland v rozhovore pre Reuters pred nórskou energetickou konferenciou ONS, ktorá sa koná dvakrát ročne a začala v pondelok (24. 8.) v Stavangeri.
Arktická politika EÚ
Od roku 2016 je súčasťou arktickej politiky EÚ (aktuálna stratégia je v platnosti od roku 2021) záväzok zabezpečiť, aby ropa, uhlie a plyn z tohto regiónu (do ktorého patrí aj Barentsovo more) zostali v zemi. Brusel, ktorý podporuje zákaz nového vŕtania v Arktíde z environmentálnych dôvodov, zvažuje revíziu svojej politiky v reakcii na obavy týkajúce sa energetickej bezpečnosti.
EÚ plánuje zverejniť aktualizovanú politiku voči Arktíde na jeseň 2026, uvádza Európska služba pre vonkajšiu činnosť. Počas verejná konzultácie od 22. decembra 2025 do 16. marca 2026 Európska komisia uskutočnila verejnú výzvu na predloženie podkladov. Aktualizovaná politika by mala klásť väčší dôraz na bezpečnosť, obranu, prepojenosť a ekonomickú bezpečnosť vzhľadom na meniacu sa globálnu politickú situáciu. Má tiež zachovať ciele politiky z roku 2021, vrátane boja proti zmene klímy, ochrany životného prostredia a podpory vedeckého výskumu a zamerať sa na miestne a domorodé komunity so zreteľom na udržateľný rozvoj.
Odhodlanosť sektora, kritika environmentalistov
Nórske odhodlanie pokračovať v rozvoji nových zdrojov uhľovodíkov v Arktíde sa podľa očakávania stretlo s kritikou a odporom environmentálnych aktivistov. Aaslandove vyjadrenia podľa nich ukazujú, že Nórsko ignoruje hlavné iniciatívy EÚ v oblasti obnoviteľnej energie a rozširovania elektrickej siete s cieľom znížiť závislosť bloku od fosílnych palív, pričom poukazujú na očakávaný pokles dopytu po plyne a riziko uviaznutých aktív.
Nórske energetické spoločnosti však v pondelok uviedli, že stále pokračujú v ďalšom vŕtaní v nádeji, že uskutočnia významné nové objavy. Anders Opedal, generálny riaditeľ spoločnosti Equinor, najväčšej nórskej ropnej a plynárenskej spoločnosti, uviedol, že ropa a skvapalnený zemný plyn (LNG) z Barentsovho mora môžu byť prepravené kamkoľvek na svete, ak ich EÚ odmietne. „Jediné, čo tým v skutočnosti utrpí, bude európska bezpečnosť. Máme flexibilitu,“ zdôraznil Opedal pre agentúru Reuters na okraj konferencie ONS.
Snaha o udržanie produkcie
Podľa Aaslanda sa Nórsko snaží udržať produkciu a vývoz ropy a plynu približne na súčasných úrovniach najmenej do roku 2035 a produkcia z Barentsovho mora bude z tohto hľadiska kľúčová. „Ak má Nórsko zostať dlhodobým dodávateľom ropy a plynu do Európy, potom musí byť Arktída súčasťou tejto diskusie,“ povedal minister energetiky pre Reuters.
V rokovaniach s predstaviteľmi EÚ Nórsko argumentovalo, že časti Barentsovho mora otvorené pre ropnú a plynárenskú činnosť sú tiež bez ľadu, podobne ako Severné more, a preto sú menej náchylné na úniky ropy a iné environmentálne vplyvy, a zároveň pomáhajú udržiavať pracovné miesta a osídlenie v severných regiónoch krajiny susediacich s Ruskom.
Aasland sa domnieva, že nórske argumenty sú v Bruseli vypočuté, dodal však, že je suverénnym právom krajiny rozvíjať zdroje Barentsovho mora, aj keby EÚ naďalej podporovala moratórium. „Tieto oblasti by sme rozvíjali a potom bude na EÚ, či by mala mať moratórium na nákup tohto plynu alebo ropy,“ povedal Aasland pre agentúru Reuters. Arktická ropa by sa bez ohľadu na okolnosti predávala na globálnych trhoch, zatiaľ čo plyn by sa mohol vyvážať do celého sveta ako LNG zo závodu Hammerfest spoločnosti Equinor na ostrove Melkøya.
Dokonca aj Fatih Birol, výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry, ktorá sa v posledných rokoch viackrát prezentovala očakávania poklesu európskeho dopytu po uhľovodíkoch, tiež vyzval EÚ, aby prehodnotila svoj odpor voči novému rozvoju ťažby ropy a plynu v Arktíde, pričom argumentoval, že budúce dodávky budú potrebné na podporu energetickej bezpečnosti.
Nórsko ako zelená batéria Európy – mylná myšlienka
Okrem ropy a plynu Nórsko vo väčšine rokov produkuje prebytok obnoviteľnej energie z rozsiahlej siete nádrží a vodných tokov zásobujúcich vodné elektrárne, ktorú vyváža do Európy prostredníctvom cezhraničných elektrických káblov, pripomenula agentúra Reuters.
Nórsko sa v minulosti prezentovalo ako „zelená batéria“ Európy, minister však tvrdí, že táto myšlienka je teraz zastaraná, pretože samotné Nórsko nedokáže vyvažovať európsky trh s elektrinou. „Bola to mylná myšlienka,“ povedal Aasland.
Táto myšlienka pomohla podporiť výstavbu nových elektrických prepojení vrátane spojení s Britániou a Nemeckom, v Nórsku však vyvolala určitý odpor, keďže ceny elektriny v Európe prudko vzrástli. Hlbšia integrácia s európskym energetickým systémom spôsobila, že Nórsko je zraniteľnejšie voči výkyvom cien na kontinente, konštatoval Reuters.
Aasland pre agentúru uviedol, že Nórsko nebude budovať nové elektrické prepojenia, ale naďalej sa zaväzuje k silnej spolupráci s Európou v oblasti energetiky. Vyzval krajiny na kontinente, aby posilnili stabilné dodávky elektriny, ktoré oslabili zatváranie uhoľných a jadrových elektrární a nedostatok investícií do novej výroby elektriny z plynu.
Takýto krok podľa nórskeho premiéra zníži ceny a vytvorí väčšiu reciprocitu, pokiaľ ide o toky elektriny medzi jednotlivými krajinami. „Budúcnosť spočíva vo veľmi silnom a integrovanom systéme,“ uzavrel Terje Aasland pre agentúru Reuters.