Bratislava 2. apríla 2026 – Nový stavebný zákon napriek istým pozitívam zásadné zrýchlenie povoľovacích procesov nepriniesol. Byrokracia je stále rozsiahla a nové povinnosti stavebníkov môžu znamenať odsúvanie vydávania dôležitých rozhodnutí. Medzi ďalšie problémy patrí nedostatočná informovanosť stavebných úradov o všetkých aspektoch nového zákona, ktorá ovplyvňuje jeho aplikáciu v praxi, neprimerané zvýšenie správnych poplatkov či absencia zlúčenia posudzovania vplyvov na životné prostredie s konaním o stavebnom zámere. Zhodli sa na tom panelisti diskusie na workshope SPNZ „Stavebná legislatíva po roku zmien“, ktorí považujú pripravovanú novelizáciu stavebného zákona na základe skúsenosti z praxe za potrebnú a pozitívnu.
Peter Hrdý zo Slovenskej bioplynovej asociácie zastupuje aj spoločnosť, ktorá prevádzkuje jednu z nedávno spustených biometánových staníc. Jeden projekt transformácie absolvovala podľa starého stavebného zákona, keďže žiadosť podala už v roku 2024. Projekt je v skúšobnej prevádzke a blíži sa ku kolaudácii. Ich ďalší projekt už spadá pod nový stavebný zákon.
„Celý ten proces je pre nás veľmi chaotický, keďže môžeme postupovať oboma smermi, elektronicky aj papierovo. Na úradoch sa stretávame s tým, že úradníci nie sú úplne informovaní o novom stavebnom zákone,“ konštatoval Hrdý. Ako príklad uviedol opakovanú reakciu stavebných úradov, ktoré tvrdili, že sa k stavebnému zámeru nevyjadrujú, ale k stavebnému povoleniu áno a poskytnú k nemu vyjadrenie.
Na konci procesu, keď už mala spoločnosť pripravené na podanie všetky vyjadrenia a dokumenty k stavebnému zámeru, dostala informáciu, že nepatrí pod nový zákon, ale má postupovať pod zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (IPKZ) a jej nadriadeným orgánom bude Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP), kde podľa jej prvotných informácií bude proces ešte komplikovanejší ako doteraz. „Z nášho pohľadu to určite nie je pozitívna zmena, lebo prvý projekt, ktorý išiel podľa starého zákona, získal právoplatné stavebné povolenie za zhruba 6 mesiacov. A to sme riešili značne komplikované prechody cez cudzie pozemky (popod hlavnú cestu, železnicu, kultúrnu pamiatku, park…),“ poznamenal Hrdý s tým, že bolo treba vysporiadať všetky prechody, vecné bremená a získať povolenia na časť líniovej stavby, keďže časť projektu tvorilo VTL potrubie.
Duslo Šaľa absolvovalo podľa novej legislatívy zatiaľ dva menšie projekty, z toho jeden kompletný povoľovací proces a druhý, v ktorom je stavebný zámer. Všetky ostatné projekty bežia počas starého zákona, priblížil Peter Németh vedúci oddelenia projektového manažmentu Duslo Šaľa, ktorý na workshope zastupoval aj Spoločnosť údržby zariadení, partnera SPNZ.
Gro povoľovania stavieb v prípade Dusla ako chemického podniku patrí pod IPKZ, takže dovolacím orgánom je SIŽP. V tejto súvislosti Németh označil za veľké mínus skutočnosť, že SIŽP zatiaľ nemá implementovanú možnosť robiť integrované povoľovanie cez Portál výstavby, čiže elektronickú agendu ako očakávanú hlavnú výhodu nemá zvládnutú a procesy pokračujú starým spôsobom, v papierovej forme. „Hlavná výhoda, ktorú sme mali mať, urýchlenie komunikácie s dotknutými orgánmi, sa nenaplní, takže tie benefity zatiaľ nevieme využiť“ poznamenal Németh.
Spoločnosť Duslo, ktorého prevádzky zasahujú do viacerých oblastí z hľadiska povoľovania, naopak vníma ako plus možnosť povoľovania súboru stavieb v rámci jedného konania na jednom stavebnom úrade. „Očakávame, že keď si to po novom zoberie na starosti z hľadiska povoľovania jeden subjekt, odbremení nás to od papierovej agendy. A manažment by vo všeobecnosti mohol prejsť pod jeden subjekt,“ dodal Németh.
Upozornil tiež, že pre vydanie kolaudačného osvedčenia bude potrebné súhlasné stanovisko Inšpektorátu práce alebo hasičov bez nedostatkov. V minulosti bol termín na odstránenie nedostatkov zistených IP stanovený na 2 – 3 mesiace, pričom tieto nedostatky nebránili kolaudácii a uvádzaniu do prevádzky a mohli sa v uvedenom období odstraňovať. Nábehy a vypínanie v prípade niektorých prevádzok stojí milióny a Németh si nevie predstaviť, že pre isté nedostatky označené príslušnými úradmi by sa išli takéto prevádzky vypínať. O spomínané 2 – 3mesiace sa tak posunie vydanie kolaudačného osvedčenia.
Zvýšenie správnych poplatkov v novom stavebnom zákone považuje Németh za neprimerané. „Ak máme platiť takéto vysoké poplatky, radi by sme vedeli, koho tým vlastne platíme a prečo,“ povedal.
Rigidné uplatňovanie
Panelisti poukázali aj na rigidný postoj stavebných úradov pri uplatňovaní nového stavebného zákona. Mária Suchá, ktorá sa v spoločnosti Duslo Šaľa venuje investičnej výstavbe, priblížila svoju skúsenosť po rozporovom konaní (26. 3.) k navrhovaným zmenám stavebného zákona, kde zástupcovia ministerstva dopravy prezentovali ústretovosť voči navrhovaným zmenám, vyplývajúcim z praxe. „Nadobudla som pocit, že pracovníci stavebných úradov sú oveľa prísnejší ako tvorcovia samotného zákona,“ poznamenala.
Jej názor podporila aj Tatiana Prokopová, riadiaca partnerka slovenskej pobočky medzinárodnej právnickej kancelárie Squire Patton Boggs, ktorá ho ilustrovala na príklade rozsahu projektovej dokumentácie stavebného zámeru a projektu stavby pripravovaného komorou architektov. Zámerom bolo nasledovať príklady Nemecka a Rakúska v tom, že štát nemá zasahovať do všetkého, ale v projektovej dokumentácii sledovať len to, čo mu nevyhnutne vyplýva z osobitných predpisov. Pokiaľ ide o ostatné, nechať stavebníkovi flexibilitu v tendrovaní zhotoviteľa a stavebných prác, alternatívnych materiálov a riešení. Táto teória sa premietla do minimálnych obsahových náležitostí dokumentácie vo vyhláške. Avšak tento filozofický prístup sa nedostal na stavebné úrady, ktoré naďalej chcú mať všetko zdokumentované do detailov a ku všetkému sa vyjadrovať.
Prokopová však vníma snahu trhu zmeniť túto aplikáciu zákona aj na silnom záujme stavebníkov o preškoľovanie sa na novú legislatívu, pretože v regiónoch musia usmerňovať stavebné úrady. „Súkromný sektor si robí domácu úlohu dobre, ešte treba, aby si ju urobil aj verejný sektor,“ podotkla s tým, že vzdelávanie stavebných úradov je veľmi dôležité.
Špecifiká biometánových staníc
Ako už naznačil Peter Hrdý z SBA, stavebná legislatíva – v kombinácii so zákonom o energetike – ovplyvňuje aj rozvoj infraštruktúry biometánového sektora. Za najjednoduchšie v rámci výstavby svojej biometánky označil jej pripojenie a komunikáciu so spoločnosťou SPP – distribúcia, ktorá ich previedla celým procesom. „Vedeli perfektne reagovať a v krátkom čase sme získali aj zmluvu o pripojení a následne sme absolvovali funkčné skúšky do skúšobnej prevádzky,“ opísal.
Problém skôr vidí v tom, že príliš dlhé povoľovacie konania spôsobujú, že mnohé projekty nie sú schopné spustiť prevádzku v termíne požadovanom vo výzvach Plánu obnovy (PO) alebo iných eurofondových zdrojov, z ktorých investori čerpajú financie. „Z našej strany by bolo treba zrýchliť celý proces a nový stavebný zákon tomu veľmi neprospel. Byrokracia tam stále je, možno aj väčšia, ako bola,“ dodal Hrdý.
Fondy je podľa neho potrebné konzultovať aj s odborovými združeniami, nielen na ministerstve, lebo potom sa vytvárajú podmienky, ktoré nie sú v realite splniteľné. Na druhej strane, časový priestor na zrealizovanie je pomerne krátky. „Akonáhle zistíte, že ste boli v rámci PO úspešný a máte konečne podpísanú zmluvu, zostáva rok a pol až dva roky na to, aby ste všetko zrealizovali, čo je veľmi krátky čas,“ upozornil Hrdý s tým, že dodanie modernej technológie na mieru môže trvať vyše roka. Všetko preto treba zosúladiť s nastavením výzvy a tým, ako procesy v praxi reálne fungujú.
Viacero projektov preto od transformácie bioplyniek na biometánové stanice ustúpilo, poznamenal Hrdý, ktorý očakáva, že z pôvodných 10 úspešných uchádzačov v rámci PO svoje projekty zrealizuje päť až šesť, čiže zhruba 40 % prostriedkov sa bude vracať.
Mária Suchá v tejto súvislosti podotkla, že pracovníci stavebných úradov zatiaľ nie sú pripravení. Zákon tvorí ministerstvo dopravy, metodicky usmerňuje Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. „Na ich stránke sú len dva vzory a stavebný úrad si nevie poradiť, ako má príslušné rozhodnutie vyzerať,“ ozrejmila. Aj keď sa zamestnanci stavebných úradov pýtali oprávnených riadiacich pracovníkov, odpoveď sa niesla v štýle „nemáme personálnu kapacitu, nevieme vám to zabezpečiť. „V tom vzniká problém. Stavebné úrady sú po prvé prísnejšie a po druhé nevedia ihneď zareagovať a vydávať oznámenia o konaniach či rozhodnutia o konaní. Pretože nemajú vzor a boja sa,“ dodala.
Hrdý, naopak, ocenil zjednodušenie procesu pripájania, pokiaľ ide o vysporiadanie vecných bremien, zo strany SPP-D. Všetky nové projekty, ktoré sa budú pripájať, vedia postupovať v rámci stavebného zámeru v ich mene. „Zloží sa finančná zábezpeka, ktorá bude z našej strany slúžiť na vysporiadanie vecných bremien a jednoduchšie získame stavebné povolenie,“ ozrejmil Hrdý s tým, že pre bioplynové stanice išlo o veľmi dobrý krok, keďže nie každá má možnosť jednoducho sa pripojiť do VTL potrubia a prechádza viacerými parcelami mnohých majiteľov. Veľa bioplynových staníc to vnímalo ako diskrimináciu a získanie stavebného povolenia považovalo za nereálnu úlohu, lebo sa nedokázali dostať k VTL. „Tento krok nám to výrazne uľahčil,“ zdôraznil Hrdý.
Ako ďalej s EIA
Pri všetkých veľkých stavbách začína zámer investora posudzovaním vplyvov na životné prostredie, v prípade významných stavieb je potrebná kompletná EIA, čo je na Slovensku zbytočne dlhý a veľmi komplikovaný proces, konštatoval Németh. Keby bol len o odbornej stránke veci, Duslo by s tým nemalo problém, uviedol Németh. „Veľmi nám však vadí vstup neodbornej verejnosti, uzurpovanie si práva mariť konania nepravdami či manipulovaním verejnosti,“ ozrejmil s tým, že nevidno arbitra, ktorý by povedal, kde končí právo verejnosti vstupovať do procesu, aby to ešte bolo prospešné z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia a kde sa to už stáva kontraproduktívne.
Ďalším problémom je veľká právomoc obcí, ktorú Németh ilustroval na príklade, keď napriek podpísanému memorandu o spolupráci s obcou sa na verejnom prerokovávaní zámeru občania postavili proti. Obecné zastupiteľstvo vzápätí „otočilo“ o 180 stupňov. „Náš rozpracovávaný zámer aj projektová dokumentácia pre zmenu boli k ničomu,“ poznamenal Németh.
Buď sa podľa neho bude stavať na „stabilných pilieroch“ a pri stavbách sa bude od začiatku definovať ich realizovateľnosť alebo sa bude stávať to, čo v prípade projektu Dusla „Zelený vodík pre výrobu čpavku“, ktorý mal byť podporený aj ministerstvom životného prostredia sumou okolo 60 mil. €. Duslo muselo od zmluvy s MŽP odstúpiť, lebo projekt nebol realizovateľný z časového hľadiska z dôvodu viacerých prekážok pri komunikácii s obcou, verejnosťou či ministerstvami. „A tam začína stavba, nie pri tom zámere, resp. po stavebnom povolení,“ dodal.
Tatiana Prokopová je presvedčená, že by pomohlo zintegrovať EIA so stavebným zámerom a vyjadrila sklamanie nad tým, že sa to v novom stavebnom zákone nepodarilo. Problém vznikol tak, že EIA patrí pod MŽP, takže zložité stavby by sa dostali pod stavebný úrad, ktorým by bola SIŽP. Keďže nemajú personálnu zložku schopnú posudzovať takéto stavby, na poslednú chvíľu táto možnosť zo zákona vypadla.
Ďalšia novelizácia
Hoci nový stavebný zákon bol schválený len pred rokom, už sa pripravuje jeho novelizácia potrebná vzhľadom na navrhované podstatné zmeny vyplývajúce z praxe. Prokopová pripravovanú novelizáciu považuje aj za dôsledok aktuálnej „éry zrýchlených legislatívnych konaní“. Napríklad zákon o výstavbe prešiel detailným pripomienkovým konaním za účasti významných stakeholderov zo sektora, vďaka čomu sa vyprecizoval. Navyše Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR mal mať pôvodne legislatívnu, metodickú, vzdelávaciu aj rozhodovaciu právomoc. Ministerstvo dopravy si ich vzalo naspäť a pripravilo stavebný zákon v zrýchlenom konaní, prediskutovaný len s obmedzeným okruhom subjektov, čo sa prejavuje v potrebe novelizácie.
Prokopová však poukázala aj na fakt, že po 50 rokoch platnosti starého stavebného zákona ide o úplne nový koncept a veľkú reformu, ktorá sa dotkla 80 zákonov. „Keď sa rúbe les, lietajú triesky. Žiadna reforma sa nedá robiť bez toho aby ste potom ešte nepotrebovali vychytať v praxi nedostatky,“ konštatovala s tým, že keď ešte všetky stavby nejdú podľa nového zákona, novelizácia predstavuje možnosť ho precizovať a na základe skúsenosti z praxe opraviť.
Hrdý z SBA označil odstraňovanie nedostatkov zákona na základe aplikačnej praxe za pozitívum. Vzhľadom na veľké množstvo legislatívy prechádzajúcej zrýchleným konaním nevidí veľkú snahu zákonodarcov a exekutívy počúvať. „Hlavné problémy a nedostatky stavebného zákona nevidím v tom, ako je napísaný, ale v jeho aplikácii do praxe,“ povedal a zdôraznil potrebu veľkej osvety medzi pracovníkmi, ktorí by mali zákon uplatňovať. „Aby sa s ním stotožnili, boli dostatočne informovaní a vedeli nás, stavebníkov, naviesť a previesť celým procesom. Lebo penzum informácií by mali mať oni, mys sme užívatelia systému,“ dodal.
Hlavným partnerom workshopu SPNZ „Stavebná legislatíva po roku zmien“ bola medzinárodná právnická kancelária Squire Patton Boggs.
