Baku 27. júna 2023 – Objem plynu prepravovaného medzi Turkménskom, Iránom a Azerbajdžanom na základe prelomovej trojstrannej swapovej dohody podpísanej koncom roka 2021 by mal podľa Madžída Chegeniho, šéfa iránskej národnej plynárenskej spoločnosti NIGC, tento rok vzrásť o 70 percent. V prípade, že by sa takéto zvýšenie stalo realitou, pomohlo by zvýšiť objem azerbajdžanského plynu dostupného na export do Európy a istým spôsobom by zrealizovalo 25-ročný sen o privedení plynu z Turkménska do Európy, aj keď „v zastúpení“. Téme sa venoval portál eurasianet.org, ktorý v tejto súvislosti poznamenal, že Azerbajdžan deklaruje podporu vybudovaniu plynovodu z Turkménska, jeho financovanie však odmieta.
Madžíd Chegeni nešpecifikoval očakávaný objem plynu, ktorý by mal byť tento rok prepravený do Turkménska, ale pôvodná dohoda umožňovala úroveň 1,5 až 2 miliardy kubických metrov ročne, čo je objem, ktorý sa podľa mnohých následných reakcií rýchlo zvýši.
V polovici roku 2022 iránsky minister ropy Javad Owji oznámil, že traja partneri dosiahli dohodu o zdvojnásobení objemu swapov zemného plynu. Aj keď nie je jasné, či bola táto dohoda formálne prijatá, Irán presadzuje svoje vlastné plány na rozšírenie svojej infraštruktúry so zjavným cieľom zvýšiť svoju kapacitu na tranzit plynu medzi svojimi susednými krajinami.
Začiatkom tohto roka iránski predstavitelia potvrdili, že práce na rozšírení plynovodu Rasht-Chelavand budú dokončené do polovice tohto roka, čím sa objem plynu, ktorý môže byť prepravený do Azerbajdžanu, zvýši na 5,5 miliardy metrov kubických ročne.
Azerbajdžanský domáci dopyt rastie
Minulý mesiac Owji informoval, že Irán plánuje podpísať novú dohodu o dovoze plynu s Turkménskom v objeme až 10 miliárd kubických metrov ročne. Podľa eurasianet.org nie je jasné, koľko z tohto plynu by malo tranzitovať ďalej do Azerbajdžanu, ale isté je, že ten potrebuje dodatočné objemy plynu na uspokojenie vlastného rastúceho domáceho dopytu a na splnenie svojich exportných záväzkov do Gruzínska, Turecka a Európy.
V júli minulého roka podpísalo Baku s EÚ memorandum o porozumení, že do roku 2027 zdvojnásobí objem plynu, ktorý posiela do Európy cez Južný plynový koridor, na ročných 20 miliárd metrov kubických, aby tak pomohlo kompenzovať stratené dodávky ruského plynu, zásadne zredukované po invázii Moskvy na Ukrajinu.
V prvej fáze tejto dohody má azerbajdžanský export tento rok dosiahnuť 11,5 miliardy metrov kubických, čo je nárast oproti ročným 10 miliardám metrov kubických z obdobia spred invázie.
V tejto súvislosti pokračujú práce na zvýšení ťažby z azerbajdžanského obrovského kaspického plynového poľa Shah Deniz, aj keď prevádzkovateľ poľa BP uviedol, že toto pole samo o sebe nedokáže dodať všetok požadovaný plyn.
Azerbajdžan má aj iné zásoby plynu. V januári BP oznámila, že začala prieskumné vrty v „hlbokých“ zásobníkoch, o ktorých sa predpokladá, že ležia pod poľom Shah Deniz a hlavným azerbajdžanským ropným poľom Azeri-Chirag-Guneshli. Avšak aj keby vrty potvrdili komerčne vyťažiteľné zásoby, je nepravdepodobné, že by sa ťažba mohla začať pred rokom 2027.
Začiatkom tohto mesiaca francúzska spoločnosť Total Energies oznámila, že do konca tohto roka spustí ťažbu plynu zo svojho ložiska Absheron. Počiatočná produkcia však bude len 1,5 miliardy kubických metrov ročne, ktoré už boli vyčlenené pre rastúci domáci trh s plynom, kde dopyt medzi rokmi 2018 a 2021 vzrástol o 18 percent.
Druhá fáza ťažby je naplánovaná, ale opäť je pravdepodobné, že dodatočný plyn pôjde na azerbajdžanský trh, čo znamená, že Baku bude musieť preskúmať svoju swapovú dohodu s Iránom a Turkménskom, aby splnilo všetky svoje záväzky.
Plynovod z Turkménska do Azerbajdžanu
Zvýšenie swapov plynu by pomohlo zvýšiť objem azerbajdžanského plynu dostupného na export do Európy a istým spôsobom by zrealizovalo 25-ročný sen o privedení plynu z Turkménska do Európy, aj keď „v zastúpení“.
Od konca 90. rokov sa séria projektov pokúšala o vybudovanie plynovodov, ktoré by prepravovali turkménsky plyn do Európy, no zlyhali. Nie je prekvapením, že minuloročná ruská invázia na Ukrajinu znovu vyvolala záujem o Turkménsko ako zdroj plynu.
Krajina, ktorá sa môže pochváliť štvrtými alebo piatymi najväčšími zásobami plynu na planéte, podľa rôznych odhadov medzi 9,8 a 19 biliónmi kubických metrov, je aspoň na papieri viac než schopné nahradiť ročných 174 miliárd kubických metrov plynu ročne, ktoré Rusko pred ukrajinskou vojnou vyvážalo do Európy. Mohla by tak urobiť v prípade vybudovania plynovodu prepravujúceho turkménsky plyn cez Kaspické more a cez Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko do Európy.
Zvýšenie objemu plynu do Azerbajdžanu prostredníctvom swapovej dohody a umožnenie Baku splniť svoje záväzky však pravdepodobne povedie k tomu, že realizácia takéhoto plynovodu bude náročnejšia.
Azerbajdžanskí predstavitelia opakovane poukázali na to, že existujúce plynovody Južného plynového koridoru majú kapacitu len na ročný objem 20 miliárd kubických metrov plynu, ktorý má Baku v úmysle dodávať samo.
Prezident Ilham Alijev vo svojom prejave na konferencii začiatkom mája uviedol, že Azerbajdžan podporí vybudovanie plynovodu na prepravu turkménskeho plynu do Európy. „Môžeme poskytnúť technickú pomoc, môžeme poskytnúť naše plavidlá na kladenie potrubí a môžeme poskytnúť prístup k nášmu terminálu Sangachal,“ povedal s tým, že Baku neposkytne financovanie akýchkoľvek nových plynovodov.
„Nemôžeme iniciovať tento projekt a nemôžeme ho financovať. Môžeme byť len tranzitnou krajinou a určite budeme veľmi férovým tranzitným partnerom,“ prisľúbil a zdôraznil, že je potrebné, aby vlastníci turkménskeho plynu a západní účastníci trhu založili konzorcium s cieľom získať potrebné prostriedky, uzavrel eurasianet.org.