Viedeň 1. augusta 2024 – Rakúska energetická spoločnosť OMV už nie je závislá od dodávok ruského zemného plynu. Svojich zákazníkov dokáže zásobovať aj bez ruského zdroja. S ruským Gazpromom komunikuje najmä cez právnikov, pričom očakáva implementáciu časti arbitrážnych rozhodnutí v konaniach, v ktorých proti sebe obe firmy stoja. OMV naďalej očakáva začiatok ťažby plynu z rumunského morského projektu Neptun Deep v roku 2027. Pre agentúru APA to povedal šéf spoločnosti Alfred Stern
„Už viac ako dva roky pracujeme na diverzifikácii našich zdrojov plynu a prepravných trás, aby sme už neboli závislí od dodávok od Gazpromu,“ povedal Stern. „Dokážeme zásobovať všetkých našich zmluvných zákazníkov, aj keď ruský plyn nepríde,“ dodal s tým, že OMV už nie je na ruskom zdroji závislá a ruský plyn už vôbec nechce. „Ako OMV sme výrazne znížili objemy nákupov Gazpromu v porovnaní s obdobím pred vojnou na Ukrajine,“ poznamenal šéf spoločnosti.
Komunikácia medzi OMV a Gazpromom teraz prebieha predovšetkým prostredníctvom právnikov a pred arbitrážnymi súdmi prebieha niekoľko konaní. „Od začiatku roka 2023, viac ako rok a pol, máme špeciálnu právnu stratégiu, ktorá slúži na ochranu práv OMV,“ povedal Stern, podľa ktorého bude možné povedať v tejto súvislosti viac pravdepodobne v druhej polovici roka. „Určite nebude možné vymáhať všetky rozhodcovské rozhodnutia, ale určite bude možnosť implementovať niektoré ich časti,“ uviedol šéf OMV s tým, že je dôležité zabezpečiť si právny titul a nerozhodovať sa v právnom vákuu. OMV sa vždy správa v súlade so zákonom a dodržiava ustanovenia o sankciách, potrubný plyn stále nepodlieha sankciám, pripomenul Stern.
Aby mohla OMV odstúpiť od zmluvy o dodávkach plynu s Ruskom, chce trvať na tom, aby ju ruská skupina Gazprom striktne dodržiavala. „Miesto dodávky je slovensko-rakúska hranica,“ vysvetlil šéf OMV. V prípade, že Ukrajina nepredĺži zmluvu o tranzite plynu s Ruskom, Gazprom nebude môcť zmluvu od konca roka dodržiavať.
OMV mala pôvodne od Gazpromu zabezpečené dodávky plynu do roku 2028. V roku 2018 sa obe strany dohodli na predĺžení kontraktu do roku 2040. Rakúske ministerstvo pre ochranu klímy a energetiku začiatkom júla zriadilo komisiu, ktorá má preskúmať okolnosti predĺženia tejto zmluvy a posúdiť, či je z nej možné vycúvať.
Neptun Deep
Stern sa vyjadril aj projektu ťažby zemného plynu Neptun Deep v rumunskej časti Čierneho mora, ktorý je podľa neho v procese implementácie. „Aktuálne máme zadaných 90 percent realizačných zmlúv, špecifikoval s tým, že spoločnosť stále očakáva začiatok vŕtania v roku 2025 a spustenie ťažby začiatkom roka 2027. „Ide o najväčší európsky projekt na mori a vďaka nemu sa Rumunsko stane najväčším producentom plynu v Európskej únii a prispeje k jej energetickej nezávislosti,“ povedal Stern. Produkcia Neptun Deep bude mať veľmi nízke emisie CO2 a bude oveľa ekologickejšia ako LNG.
V júni OMV prevzala od francúzskej Total Energies aj všetky podiely v ropnom a plynovom poli Chán Asparuch v bulharskej časti Čierneho mora. „Budeme tam hľadať silného partnera, ako je to v ropnom a plynárenskom priemysle obvyklé,“ dodal.
Rakúska energetická spoločnosť sa bude po novom venovať aj skladovaniu CO2. V júni získala OMV Norge druhú licenciu na skladovanie CO2 od nórskeho ministerstva energetiky v trojstrannom konzorciu s Vår Energi (40 percent) a Lime Petroleum (30 percent). V staršom projekte sa prieskumné aktivity v Nórsku začnú v najbližších mesiacoch. Prvý projekt má byť uvedený do prevádzky okolo roku 2029, nový projekt tesne po roku 2030.
Zisk za Q2
Šéf OMV prezentoval aj výsledky spoločnosti za druhý štvrťrok a vyjadril s nimi spokojnosť. „Dosiahli sme čistý prevádzkový výsledok CCS (upravený prevádzkový výsledok, upravený o vplyvy ocenenia, pozn.) vo výške 1,2 miliardy eur, čo je o 4 percentá viac ako v rovnakom štvrťroku minulého roka,“ konštatoval Stern. Prevádzkový cash flow vo výške 1,2 miliardy eur je približne o 950 miliónov vyšší ako v rovnakom štvrťroku minulého roka. Zisk na akciu podľa CCS predstavuje 1,51 eura a je teda o 5 percent vyšší ako v rovnakom štvrťroku predchádzajúceho roka.
V druhom štvrťroku OMV vyplatila riadnu a špeciálnu dividendu, pričom podľa Sterna s dividendovým výnosom nad 12 percent vyniká na trhu.
Výrazne lepšie ako v rovnakom štvrťroku minulého roka sa darilo najmä chemickému biznisu. Prevádzkový zisk v chemickom sektore sa zlepšil o vyše 100 miliónov eur. Na jednej strane sa tržby zvýšili o viac ako 10 percent, ale pomohli aj vyššie referenčné marže. Spoločné podniky, najmä Borouge, tiež prispeli k vyšším ziskom.
OMV dosiahla v druhom štvrťroku zisk pripadajúci na akcionárov vo výške 378 miliónov eur po 380 miliónoch eur v rovnakom období minulého roka. V prvom polroku vzrástol o 10 percent na 846 miliónov eur. Prevádzkový výsledok CCS pred mimoriadnymi položkami (upravený o vplyv zásob) vzrástol o 4 percentá na 1,23 miliardy eur. Tržby skupiny klesli v druhom štvrťroku o 4 percentá na 8,6 miliardy eur, predovšetkým v dôsledku nižších cien zemného plynu v prvom polroku, pokles bol o 16 percent na 16,8 miliardy eur.
Využitie kapacít rafinérií sa zvýšilo. Minulý rok došlo v rovnakom štvrťroku k obratu (plánované prerušenie výroby súvisiace s údržbou, pozn.) v rumunskej rafinérii Petrobrazi. „Približne polovica našich výsledkov v prvom polroku pochádzala z maloobchodu, čerpacie stanice si viedli veľmi dobre v palivovom aj nepalivovom sektore,“ uviedol Stern.
Horší bol výsledok v energetickom sektore, najmä v dôsledku regulačných zmien v Rumunsku. V druhom štvrťroku sa museli zaplatiť dane z nadmerného zisku a v Rumunsku boli aj regulované ceny plynu. Cenový strop bol zrušený v apríli, no trhová cena je teraz aj tak pod ním.
Za celý rok OMV očakáva priemernú realizovanú cenu zemného plynu okolo 25 eur za megawatthodinu a priemernú cenu ropy Brent 85 dolárov za barel, uzavrel apre agentúru APA šéf spoločnosti OMV Alfred Stern.