Washington 14. októbra 2024 – Otázka energetiky vrátane zemného plynu sa stala stredobodom súboja o prezidentské kreslo v USA medzi republikánskym exprezidentom Donaldom Trumpom a súčasnou demokratickou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou, ktorý vyvrcholí voľbami 5. novembra. Témami sa stali zákaz bridlicovej ťažby, federálne prenájmy pre ťažbu ropy a plynu či domáce ceny energií, pričom obaja kandidáti tvrdia, že je to práve ich politika, ktorá ceny udrží dostupné teraz aj v budúcnosti. Téme sa venoval portál argusmedia.com.
Trump sľubuje návrat k politike, ktorú presadzoval počas svojho prvého prezidentského obdobia, keď ponúkol obrovské plochy federálnej pôdy a vôd na prenájmy pre ropný a plynárenský priemysel, zrušil pravidlá na podporu elektromobility a zastavil akékoľvek vážne pokusy federálnej vlády reagovať na klimatické zmeny. Prieskum a ťažbu si osvojil ako základnú politiku, o ktorej tvrdí, že bude elixírom pre voličov frustrovaných infláciou a vysokými cenami.
Harrisová podporuje energetickú politiku, ktorá ponúka všetky možnosti, hovorí jej kandidát na viceprezidenta Tim Walz. Jej ďalším cieľom je premeniť USA na globálnu veľmoc vo výrobe čistej energie a elektrických vozidiel. Avšak jej vyhlásenie z roku 2019, „nepochybne som za zákaz frakovania“, ju začalo v kampani prenasledovať, napriek tomu, že deklarovala zmenu tejto pozície. Harrisová teraz hovorí, že jej skúsenosti z pôsobenia vo funkcii viceprezidentky jej ukázali, že zákaz frakovania nie je potrebný na podporu ekonomiky založenej na čistej energii. „Ako viceprezidentka som frakovanie nezakázala. A ako prezidentka ho tiež nezakážem,“ tvrdí.
Napriek tomu sa Trump pokúsil medzi voličov zasiať pochybnosti o úprimnosti tejto zmeny Harrisovej postoja, pričom dúfa, že vďaka tomu uspeje v „battleground“ (nerozhodnutom) štáte Pensylvánia. Ide o kľúčového producenta bridlicového plynu, ktorý predstavuje 20 % produkcie zemného plynu v USA. Ak Harrisová vyhrá voľby, deň po nich sa demokrati vrátia k zničeniu USA a ťažobný priemysel bude mŕtvy, hovorí Trump.
Trumpove prísľuby o rope a plyne – a jeho útoky na politiku Biden-Harrisovej administratívy – sa však niekedy len vzdialene podobali realite, píše argumedia.com. Exprezident tvrdí, že ak by získal druhé funkčné obdobie v roku 2020, americká produkcia ropy by bola „štyri až päťkrát vyššia“, čo by znamenalo, že by presiahla 50 miliónov barelov denne, čo je viac ako polovica celosvetovej produkcie. Trump tiež vyhlásil, že v prípade zvolenia zníži cenu energií „o polovicu alebo viac do roka od nástupu do úradu“, zdvojnásobí výrobu elektriny a zníži ceny benzínu pod 2 doláre za galón. Dosiahnuť by to mal „vyhlásením národného núdzového stavu“, ktoré by viedlo k „masívnemu zvýšeniu“ dodávok energií. Energetickí analytici namietajú, že tieto sľuby sú technicky a ekonomicky nedosiahnuteľné.
Trumpovo často opakované tvrdenie, že produkcia ropy a plynu v USA po jeho odchode z funkcie skolabovala, popiera energetická štatistika, uviedol argusmedia.com. To isté platí aj o jeho vyhlásení, že USA stratili „energetickú dominanciu“, ktorú mali počas jeho funkčného obdobia. USA dosiahli tento rok rekordne vysokú produkciu, presahujúcu 13 miliónov b/d ropy a 100 miliárd stôp kubických denne (1 bilión m3/rok) plynu, zatiaľ čo čistý export ropy z USA sa minulý rok dostal na rekordných 1,7 mil. b/d.
Otázka regulácií
Bývalý prezident tiež viedol veľkú kampaň za zrušenie regulácií a zníženie cien energií, čo podľa neho presvedčí výrobcov, aby presunuli svoju výrobu do Ameriky. Sľubuje, že každé nové nariadenie bude kompenzované zrušením 10 starých a zaťažujúcich predpisov, čím sa vracia k predchádzajúcej politike rušenia regulácií „dve za jednu“, ktorú sa pokúsil presadiť počas svojho prvého funkčného obdobia.
Trump prejavil mimoriadne odhodlanie odstraňovať politiky, ktoré považuje za súčasť „Green New Scam“, pojem používaný pre výdavky na čistú energiu na základe legislatívy prezidenta Joea Bidena v oblasti klímy, zákona o znižovaní inflácie a nariadení súvisiacich s klímou. Ak by Trumpovo prvé funkčné malo slúžiť ako návod, v prípade zvolenia sa opäť bude snažiť zrušiť nariadenia, ktoré obmedzujú metánové emisie z produkcie ropy a zemného plynu v USA, oslabujú limity emisií CO2 pre elektrárne a blokujú „výfukové“ pravidlá, ktoré podporujú elektromobily. Okrem ukončenia „šialených“ EV nariadení má byť ďalšou Trumpovou prioritou rýchlejšie schvaľovanie. Jeho úsilie o prijatie komplexnej legislatívy o povoľovaní bolo počas jeho prvého funkčného obdobia neúspešné.
Harrisovej víťazstvo by bolo podľa argusmedia.com kľúčové pre implementáciu desiatok klimatických nariadení z Bidenovho obdobia a ich obhajobu na súdoch. Urýchlenie federálneho povoľovania a „obmedzenie byrokracie“ bude prioritou aj pre Harrisovej vládu vzhľadom na prekážky, ktoré môže vytvoriť pre projekty čistej energie a inú infraštruktúru.
Federálne prenájmy
Federálne prenájmy pre ropný a plynárenský sektor sa za Bidena znížili. Dosluhujúci prezident síce nesplnil predvolebné sľuby o zákaze nových prenájmov, ale na pevnine ich v rokoch 2022-23 skresal na 210 000 akrov/rok (850 km2), čo je pokles oproti viac. viac ako 6 mil. akrov ročne v rokoch 2018-19 za Trumpa. Ropné a plynárenské skupiny tvrdia, že rozšírenie federálneho lízingu, najmä v Mexickom zálive USA, je najvyššou politickou prioritou.
Trump prisľúbil, že v prípade víťazstva rozšíri federálnu ťažbu ropy a zemného plynu, a to najmä umožnením vrtov v aljašskej arktickej národnej prírodnej rezervácii (ANWR), ktorú sprístupnil prenájmom v roku 2017. Od Bidenovho nástupu do funkcie je však toto rozhodnutie preskúmavané. „Vrátim ANWR späť do hry,“ hovorí Trump. Menej jasné je, ako by naložil s prenájmami na mori, čo je problém, ktorý sa v jeho prvom volebnom období nepodarilo vyriešiť, keď jeho snaha o vrty pri pobreží Floridy vyvolala hnev politických lídrov štátu vedeného republikánmi.
Harrisová si zatiaľ federálnu ťažbu výslovne neosvojila, vyzdvihovala však „rekordnú produkciu energií“, ktorú USA dosiahli za končiace sa funkčné obdobie, a podporuje jej ďalší rast, „aby sme sa už nikdy nemuseli spoliehať na zahraničnú ropu“, uvádza sa v dokumentoch demokratickej kampane. Nedávny nadstranícky návrh zákona amerického senátora Joea Manchina naznačuje, že demokrati sú v tejto otázke flexibilní, keď ponúkajú podporu väčšieho federálneho prenájmu pre ropu a plyn výmenou za rýchly rozvoj elektrickej prenosovej sústavy.
LNG pauza
Bidenovo rozhodnutie zo začiatku tohto roka pozastaviť licencovanie novovybudovaných terminálov na export LNG vyvolalo neistotu v prípade projektov, akým je napríklad CP2 spoločnosti Venture Global v Louisiane, ktorý má produkovať 28 mil. ton LNG ročne. Pauza má však trvať len do začiatku roku 2025, keď americké ministerstvo energetiky (DOE) dokončí štúdiu o tom, či je ďalší vývoz vo „verejnom záujme“ vzhľadom na klimatické otázky a domáce ceny energií.
Trump hovorí, že hneď ako sa ujme úradu, schváli čakajúce LNG projekty, ktoré sú podľa neho „dobré pre životné prostredie a dobré pre našu krajinu“. Harrisová ešte nepredstavila svoj prístup k licencovaniu ďalších terminálov LNG, ktorých schválenie by podľa ekologických aktivistov bolo „klimatickou bombou“. Manchinov zákon však naznačuje určitý priestor na manévrovanie napríklad v podobe požiadavky, aby DOE rozhodlo o licenciách na vývoz LNG do 90 dní.
Predstavitelia ropného priemyslu sa pripravujú na boj o zachovanie existujúcej sadzby dane z príjmu právnických osôb vo výške 21 %, ktorá bola uzákonená za Trumpa v roku 2017, keďže Kongres smeruje na konci roku 2025 k „daňovému útesu“, ktorého odvrátenie bude stáť viac ako 4 bilióny dolárov. Harrisová vyzval Kongres na zvýšenie sadzby dane z príjmu právnických osôb na 28 %, ale chce nové daňové úľavy pre odvetvia, ako je výroba. Trump navrhol nižšiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb na 15 % len pre firmy vyrábajúce v USA. Zároveň Trumpov tlak na celoplošné dovozné clo až do výšky 20 % znepokojil predstaviteľov priemyslu, ktorí tvrdia, že takáto politika by zvýšila spotrebiteľské ceny a potenciálne vyvolala obchodnú vojnu, uzavrel argusmedia.com.