Brusel 19. mája 2025 – Európska únia je aktuálne v ôsmom týždni vtláčacej sezóny. Chladnejšia zima než dve predošlé v kombinácii so zastavením tokov ruského plynu cez Ukrajinu či vysokým počtom bezveterných dní počas zimného obdobia, to všetko prispelo k podstatne významnejšiemu vyprázdneniu zásobníkov ak v posledných rokoch. Štáty EÚ ich prvýkrát v histórii dopĺňajú takmer úplne bez ruských potrubných dodávok. Avšak plány na úplne ukončenie dovozu ruského plynu, ktoré nedávno predstavila Európska komisia vyzerajú ako náročná výzva, tvrdí pre agentúru Reuters analytik Ron Bousso.
Hoci dovoz ruského plynu plynovodmi do EÚ od invázie na Ukrajinu vo februári 2022 prudko klesol, približne 19 % dovozu plynu do bloku stále pochádza z Ruska,a to jednak vo forme skvapalneného zemného plynu, ktorý prijímajú západoeurópske LNG terminály d Belgicka, cez Francúzsko až po Španielsko, jednak cez plynovod TurkStream do strednej Európy, najmä v prípade Maďarska a Slovenska, pripomenul Bousso.
Únia však podľa neho myslí úplný odchod od ruského plynu, o čom svedčí aj pred dvom atýždňami predstavená „cestovná mapa“ takéhoto kroku, ako aj konkrétne právne opatrenia na zákaz zvyšného dovozu ruského potrubného plynu a skvapalneného zemného plynu na základe existujúcich zmlúv do konca roka 2027, ktoré chce Európska komisia zverejniť v júni. Exekutíva EÚ v tejto súvislosti navrhne aj zákaz nových obchodov s ruským plynom a existujúcich spotových zmlúv do konca roka 2025, poznamenal analytik pre agentúru Reuters.
Zdanlivý pokoj po zime
Na prvý pohľad sa podľa neho zdá, že Európa je na túto zmenu pomerne dobre pripravená, keďže trhy s plynom v súčasnosti prežívajú relatívne pokojné obdobie po náročnej zime.
Mimoriadne chladné počasie spolu s ukončením prevádzky posledného veľkého plynovodu, ktorým sa do regiónu dodával ruský plyn, viedli k prudkému zníženiu zásob v Európe. Zároveň prísne pravidlá EÚ, podľa ktorých musia obchodníci do začiatku novembra naplniť zásoby na 90 %, spôsobujú narušenie regionálnych cien plynu.
Prudký nárast dovozu LNG v posledných mesiacoch a teplejšie počasie však umožnili obchodníkom začať dlhý proces dopĺňania rozsiahlej siete európskych podzemných zásobníkov. Podľa údajov združenia Gas Infrastructure Europe boli skladovacie zariadenia k 17. máju naplnené v priemere na 44,47 % svojej kapacity, čo predstavuje 503,26 TWh alebo 14,40 % ročnej spotreby. Pomaly sa tak zotavujú zo sezónneho minima 35 % na konci marca, hoci súčasná úroveň je približne o tretinu nižšia ako v rovnakom mesiaci minulého roka (66,54 % kapacity, 753, 88 TWH, 21,57 % spotreby).
Podľa výpočtov agentúry Reuters je pravdepodobné, že pri súčasnom tempe vtláčania plynu dosiahnu zásobníky do konca septembra 90 %, konštatoval Bousso. Súčasne, zmiernenie obáv z európskych zásob spolu s rastúcou produkciou LNG a slabnúcim ázijským dopytom viedli aj k prudkému poklesu referenčných európskych cien plynu TTF na približne 35 eur za megawatthodinu z trojročného maxima 58 €/MWh z 10. februára, dodal a položil si otázku, či je tak plán bloku na postupné vyradenie ruskej energie hotovou vecou.
Postoj Slovenska a Maďarska, pozícia USA
Poukazuje predovšetkým na situáciu na „východnom fronte“ Európy. Členské štáty EÚ Slovensko a Maďarsko, ktoré sú závislé od dodávok ruskej ropy a plynu sa ostro postavili proti navrhovanému zákazu. Na schválenie návrhu Komisie stačí kvalifikovaná väčšina v Európskom parlamente, čo znamená, že tieto dva stredoeurópske štáty by ho nemohli zablokovať. Ich námietky by však mohli proces skomplikovať, uviedol Bousso pre agentúru Reuters.
Navyše, návrh by mohol naraziť aj na odpor z neočakávaného zdroja, teda od amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa snaží dosiahnuť mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou. V rámci akejkoľvek dohody by sa Rusko mohlo snažiť obnoviť – alebo aspoň zachovať – časť svojho predaja plynu do Európy, ktorá bola v minulosti jeho najdôležitejším trhom s ropou a plynom, tvrdí analytik.
V posledných mesiacoch sa v médiách objavili viaceré špekulácie o obnovení ruských potrubných tokov do Únie ako súčasti širšieho rámca dojednaní o mierovej dohode a o rokovania Moskvy a Washingtonu o tejto otázke. Mala sa nich preberať aj možná americká účasť v novom usporiadaní. Podľa agentúry Reuters sa diskutovalo o možnom prevzatí podielov v plynovodoch Nord Stream americkými investormi, v plynovode prechádzajúcom cez Ukrajinu alebo v samotnom Gazprome.
Americké firmy by mohli slúžiť aj ako kupujúci, ktorí by nakupovali plyn od Gazpromu a dodávali ho do Európy vrátane Nemecka, dodali pre Reuters zdroje. Dva z nich uviedli, že v rámci diplomatických rozhovorov s potenciálnymi americkými investormi sa skúmala aj myšlienka, že by americký kupujúci odoberal ruský plyn a potom ho vyvážal do Európy ako spôsob zmiernenia európskeho politického odporu voči obnoveniu dodávok.
Bousso v tejto súvislosti pripomenul slová európskeho komisára pre energetiku Dana Jorgensena. „Pozícia Európskej únie je jasná: nechceme ruské energetické nosiče ani teraz, ani v budúcnosti, a dokonca ani po dosiahnutí mieru.“ Trump, ktorý sa veľmi usiluje o uzavretie dohody, by však mohol tlačiť na Európu, aby v tomto bode súhlasila, myslí si Bousso.
Otázka LNG
Úplné prerušenie dodávok ruského plynu sa môže ukázať ako zložité aj vzhľadom na situáciu na trhu s LNG, napísal pre agentúru Reuters.
Podľa štvrťročnej správy EK o situácii na trhu s plynom sa Rusko v roku 2024 podieľalo na dovoze LNG do EÚ (101 bcm) 20 %, čo znamená, že Únia importovala 20,2 bcm ruského LNG. Ruský podiel zostal významný aj v prvých štyroch mesiacoch tohto roka, keď dosiahol približne 15 % na celkovom dovoze LNG do Európy. Rusko tak zostalo druhým najväčším dodávateľom po Spojených štátoch, ktoré sa na dodávkach podieľali približne 55 %, uviedol Bousso.
Zákaz ruského LNG by teda výrazne zvýšil závislosť Európy od dodávok z USA. Závislosť tohto rozsahu – potenciálne 70 % dovozu LNG do regiónu – by sa mohla ukázať ako riziková v prípade prerušenia dodávok spôsobeného hurikánmi a záplavami na pobreží Mexického zálivu, kde sa vyrába prevažná väčšina amerického LNG, upozornil Bousso pre agentúru Reuters s tým, že EÚ by v podstate vymenila závislosť od Ruska za nadmernú závislosť od USA v čase, keď sa tie stali oveľa menej spoľahlivým partnerom.
Naopak, nahradenie významného podielu Ruska na dovoze LNG by mohlo byť jednoduchšie vďaka očakávanému nárastu dodávok v nasledujúcom desaťročí zo začínajúcich projektov, najmä v Spojených štátoch a Katare. Následky odchodu od ruského plynu by mohol zmierniť očakávaný pokles spotreby plynu v Európe v dôsledku rýchleho rastu OZE a poklesu energeticky náročných priemyselných odvetví, myslí si analytik.
V konečnom dôsledku môže Európa zistiť, že zníženie závislosti od ruského potrubného plynu je jedna vec, ale úplné odpojenie sa od ruských dodávok energie môže byť nakoniec oveľa ťažšou úlohou, uzavrel Ron Bousso pre agentúru Reuters.