Ašchabad 18. septembra 2024 – Pred viac ako rokom Turkménsko, krajina pýšiaca sa štvrtými až piatymi najväčšími zásobami zemného plynu na svete, avizovala záujem o jeho export na západné trhy, ktoré sa snažia nahradiť ruské objemy. Nedávny vývoj však ukazuje, že meniace sa turkménske, najmä finančné, požiadavky pri rokovaniach s Azerbajdžanom a Tureckom, ktoré sú pre úspešný vývoz turkménskeho plynu kľúčové, ambície Ašchabadu ohrozujú. Téme sa venoval portál eurasianet.org.
V marci tohto roku turkménsky prezident Serdar Berdymuchamedov navštívil Turecko, kde podpísal zdanlivo prelomovú dohodu s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, otvárajúcu cestu k „swapovej dohode“. Tá by mala umožniť dodávky turkménskeho plynu do Iránu, ktorý by potom dodával rovnaký objem vlastného plynu do Turecka.
Tureckí predstavitelia boli v tom čase presvedčení, že príslušná obchodná dohoda bude nasledovať rýchlo. Turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar v televíznom rozhovore z 26. júla oznámil, že v priebehu niekoľkých dní odletí do Ašchabadu, aby uzavrel dohodu, ktorá by umožnila exportovať 1,5 až 2 bcm turkménskeho plynu ročne do Turecka cez Irán. Dodávka by sa mala začať už začiatkom roku 2025 a plyn by mohol byť reexportovaný do Európy, dodal minister. Vyzeralo to ako hotová vec.
Takmer dva mesiace po prvom Bayraktarovom vyhlásení však obchodná dohoda stále čaká na podpisy. Ak by bola dohoda s Turkménskom uzavretá, znamenalo by to veľký prelom pre Ankaru, ktorá sa od konca 90. rokov 20. storočia snaží priviesť do Turecka turkménsky plyn a ktorá chce získať viac plynu odkiaľkoľvek, aby znížila svoju závislosť od Ruska a Iránu. Platnosť starých zmlúv s Ruskom a Iránom, ktoré predstavujú približne polovicu tureckého dopytu po plyne, vyprší v priebehu nasledujúcich dvoch rokov a k dnešnému dňu nič nenasvedčuje tomu, že by sa mala obnoviť.
Išlo by však aj o veľký krok vpred pre Turkménsko. Dal by mu šancu dokázať, že môže byť spoľahlivým dodávateľom, ktorý si zaslúži pozornosť európskych odberateľov plynu. Dohoda by tiež mohla presvedčiť západných investorov, aby boli ochotní financovať výstavbu špeciálneho plynovodu cez Kaspické more, ktorý Turkménsko potrebuje, ak má vyvážať plyn do Európy vo veľkých objemoch.
Ale tak ako počas celej postsovietskej éry, získanie pevného záväzku od turkménskych predstaviteľov sa ukázalo byť náročné. Bayraktar avizoval dohodu pred svojou návštevou Turkménska 29. júla. Jeho cesta mala trvať iba jeden deň, ale bola predĺžená na dva dni. Nakoniec sa minister vrátil do Turecka očividne len s dohodou, že obe strany budú pokračovať v rozhovoroch.
Záhadu okolo cesty prehĺbili správy, ktoré sa líšili v tom, aké stretnutia sa presne odohrali. Samotný Bayraktar informoval o stretnutiach s predstaviteľmi Turkmengazu, Turkmenpetrolu a turkménskeho parlamentu, ako aj o stretnutí s turkménskou ministerkou energetiky Annageldy Saparovovou.
Ani Bayraktarov kanál na sieti X, ani webová stránka tureckého ministerstva energetiky nespomínali žiadne stretnutie s turkménskym prezidentom Berdymuchamedovom. Webová stránka ministerstva zverejnila len jedinú fotografiu Bayraktara a Saparovovovej pri podávaní rúk.
Internetová stránka turkménskej vlády však uviedla, že Berdymuchamedov sa s Bayraktarom skutočne stretol, hoci, nezvyčajne, nebola zverejnená žiadna ich spoločná fotografia. Pre dve krajiny, ktoré kladú veľký dôraz na protokol a diplomatické formality, znamenal nesúlad v správach nezvyčajný odklon od zavedených noriem, poznamenal eurasianet.org.
„Azerbajdžanský scenár“?
Žiadna zo strán nezverejnila podrobnosti o tom, prečo nebola uzavretá očakávaná swapová dohoda na vývoz turkménskeho plynu do Turecka cez Irán. Nedávne skúsenosti Azerbajdžanu, ktorému sa podarilo uzavrieť dohodu s Turkménskom o dovoze plynu prostredníctvom swapov s Iránom, však môžu do nedávneho vývoja vniesť určité svetlo.
Koncom roka 2021 Baku súhlasilo s dohodou o výmene, na základe ktorej by Turkménsko posielalo približne 2 bcm plynu ročne do severovýchodného Iránu, ktorý by expedoval rovnaký objem vlastného plynu do Azerbajdžanu.
Swap sa začal začiatkom roka 2022 a do polovice roka údajne prebiehal tak dobre, že traja partneri dosiahli dohodu o zdvojnásobení objemu. Ale z dôvodov, ktoré neboli nikdy potvrdené, k nemu nielenže nedošlo, ale k januáru tohto roka sa zastavili aj dovtedajšie obchodné operácie. Šírili sa správy, že Turkménsko, povzbudené počiatočným úspechom, sa snažilo zvýšiť cenu plynu nad rámec toho, čo bol Azerbajdžan ochotný zaplatiť. Vzhľadom na to, že vlastná produkcia Baku stúpla na úroveň, pri ktorej mohla splniť svoje domáce a exportné záväzky bez toho, aby sa uchýlila k dovozu, azerbajdžanskí predstavitelia údajne zastavili rokovania.
Hoci to nikto nepovedal, zdá sa, že Ašchabad sa pokúsil prísť s rovnakou taktikou zdražovania aj v prípade rokovaní s Tureckom. A rovnako ako v prípade swapu s Azerbajdžanom zrejme Ašchabad zašiel priďaleko aj v rokovaniach s Tureckom. Hoci Ankara je navonok odhodlaná priviesť turkménsky plyn do Turecka, a to prostredníctvom swapov cez Irán a špeciálneho plynovodu, netrpí nedostatkom iných možností, konštatoval eurasianet.org.
Turecké alternatívy
V máji Turecko uzavrelo zmluvu o kúpe LNG s americkou spoločnosťou Exxon Mobil, podrobnosti o nej ešte nie sú známe. Začiatkom septembra potom turecký štátny dovozca plynu Botas podpísal 10-ročnú dohodu o dovoze LNG v objeme 4 bcm ročne so spoločnosťou Shell. Tento objem predstavuje dvojnásobok plánovaného swapového dovozu z Turkménska. Navyše, tureckí predstavitelia oznámili, že očakávajú podpísanie ďalšej veľkej dohody o LNG na konferencii Gastech, ktorá sa práve koná v Houstone.
Turecko má aj iné možnosti dovozu potrubného plynu, pričom susedný Irak sa tiež môže pochváliť značnými zásobami, ktoré by sa dali prepravovať do Turecka oveľa jednoduchšie, lacnejšie a spoľahlivejšie ako plyn z Turkménska.
Skutočným porazeným v tomto vývoji je Turkménsko, vysvetľuje John Roberts, kaspický energetický analytik. „Turecko je stále najlepšou možnosťou Turkménska na rozvoj novej významnej exportnej trasy,“ vysvetlil s tým, že vzhľadom na povahu energetických trhov je pre úspech akejkoľvek dohody o vývoze plynu kľúčom spoľahlivosť. „Turkméni musia dokázať, že sú spoľahlivými partnermi,“ zdôraznil a poukázal na množstvo projektov na export turkménskeho plynu, ktoré boli navrhnuté, ale nepokročili. „Ich pokračujúce zlyhania pri uzatváraní pevných predajných a kúpnych zmlúv vyvolávajú pochybnosti o tom, či dokážu presvedčiť kupujúcich, že dokážu byť spoľahliví,“ uzavrel pre eurasianet.org Roberts.