Žilina 28. apríla 2025 – Európske plynárenstvo čelí viacerým výzvam. Medzi hlavné patrí naplnenie zásobníkov pred ďalšou zimou, budúcnosť zemného plynu ako taká, bezpečnosť dodávok, cenotvorba a v prípade vodíkovej budúcnosti správna legislatíva, regulácia či viaceré technické otázky. Na konferencii SPNZ „Technické výzvy slovenského plynárenstva“ v Žiline to povedal viceprezident združenia Gas Infrastructure Europe (GIE), prezident Gas Transmission Europe a vedúci európskych záležitostí a stratégie spoločnosti Eustream Milan Sedláček.
Európa sa v rokoch 2022 – 2023 stala najväčším dovozcom LNG a predbehla tak Japonsko, Čínu a Južnú Kóreu. V dôsledku dodatočného dopytu v EÚ sa zvýšili svetové ceny LNG a značné množstvo prepravovaného LNG, ktorého uprednostňovanou destináciou boli predtým ázijské trhy, bolo presmerované do Európy, pripomenul viceprezident GIE.
Po ústupe ruského potrubného plynu EÚ potrebovala nahradiť tento výpadok, čo robila najmä maximálnym možným dovozom potrubného plynu z Nórska a spomenutým zvýšeným dovozom LNG, ktorý ju zachránil v posledných dvoch rokoch. „S výhodami aj nevýhodami s tým spojenými. Trh s LNG je napätý, sme súčasťou globálneho trhu s plynom. Bojujeme oň s Čínou, Japonskom a južnou Kóreou. Na jednej strane je to dobré, nikto nás nemôže veľmi vydierať. Vplyv na cenotvorbu však bol a je zničujúci,“ upozornil Sedláček.
Krátkodobé a strednodobé výzvy
Pokiaľ ide o výzvy pre európske plynárenstvo, pripomenul klasickú „energy trilemu“, ktorá hovorí o potrebe bezpečného a spoľahlivého zdroja energie, cenovo dostupného, ktoré Európa doplnila ešte aj o kritérium, podľa ktorého má byť tento zdroj čistý a udržateľný.
„Bohužiaľ sme v situácii, keď to, čo sme dlhé roky považovali za samozrejmé, že energia je bezpečná, že máme bezpečnosť dodávok a že je za rozumnú cenu, je v ohrození,“ konštatoval Sedláček s poukázaním na priemerné ceny plynu na deň vopred, ktoré sa od predkrízových okolo 17 €/MWh dostali v roku 2022 až na 97 € a aj na prelome rokov boli na úrovniach, pri ktorých Európa nie je svojimi cenami energií konkurencieschopná.
„Máme výzvy v bezpečnosti dodávok aj v cenotvorbe,“ poznamenal predstaviteľ GIE, ktorý za krátkodobú výzvu považuje najmä schopnosť naplniť zásobníky pred ďalšou zimou, vzhľadom na fakt, že v porovnaní s minulým rokom sú zásobníky v EÚ kriticky vyťažené a ukrajinské úplne prázdne. „Bude treba doplniť extrémne množstvo do zásobníkov, čo vytvorí ohromný tlak na dovoz LNG v priebehu letnej sezóny. To predstavuje aj veľký tlak na ceny a technické výzvy,“ ozrejmil Sedláček.
V súvislosti s cenový tlakom poukázal na anomáliu v podobe obráteného letno-zimného spreadu (letné ceny vyššie ako zimné), ktorá je výsledkom zanedbanej legislatívy EÚ v oblasti skladovania plynu. „Trh si vychutnal informáciu, že v zásobníkoch je málo plynu, že ho bude potrebné nakupovať a tomu zodpovedajúco upraviť cenu v lete tak, aby na tom odborníci zarobili,“ povedal Sedláček s tým, že obrátený spread spôsobuje absenciu trhovej motivácie pre skladovanie a už vopred finančnú stratu.
Vysokými cenami plynu a energií sú negatívne zasiahnuté domácnosti aj priemysel, čo patrí medzi strednodobé výzvy plynárenstva. Pokiaľ ide o podiel energie na celkových výdavkoch na spotrebu podľa príjmových skupín členských štátov v EÚ27, smutný primát drží Slovensko, upozornil Sedláček. „Slovenské vysoko-, stredne príjmové aj najchudobnejšie domácnosti platia za energie bezkonkurenčne najviac,“ skonštatoval.
Výzvou, krátkodobou aj strednodobou, je aj budúcnosť zemného plynu ako taká. Napríklad scenáre modelované ENTSOG-om (Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn) pri plánovaní budúcej infraštruktúry diktované legislatívnymi dokumentmi ako REPowerEU, Fit for 55 atď sa výrazne líšia, jedno však majú spoločné. „Všetky rátajú – často veľmi radikálne, pokrytecky, fyzikálne a ekonomicky nereálne – s výrazným poklesom úlohy zemného plynu v EÚ,“ poznamenal Sedláček.
Globálne a legislatívne výzvy
Výzvy globálne a legislatívne odrážajú problémy s cenotvorbou. V tejto súvislosti viceprezident GIE poukázal na prudký nárast podielu plynu na výdavkoch EÚ na dovoz energie za roky. Výrazný skok prišiel v roku 2022 a plyn je aj výrazne vyššie v období 2020-25 v porovnaní napríklad s rokom 2018 a jemu podobnými. Spôsobilo to najmä vynaloženie 200 miliárd eur, ktoré EÚ zaplatila Kataru a podobným dodávateľom pri náhrade ruského potrubného plynu. „A vplyv na ceny a konkurencieschopnosť priemyslu je pri takomto stave naďalej pomerne zničujúci,“ povedal Sedláček s tým, že podľa správy talianskeho expremiéra a bývalého šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho sú ďalšími problémami priemyslu EÚ „preregulovanosť“, pomalé povoľovacie procesy či zle stanovené priority.
Vodík
Pokiaľ ide vodík, Sedláček vníma okrem veľkého množstva technických výziev aj výzvy v oblasti správnej legislatívy a regulácie. Zdôraznil pritom otázky taríf, financovania, tzv. deriskingu, ako aj potrebu riadneho legislatívneho rámca.
V súvislosti s financovaní vodíkovej siete poukázal na riešenie v podobe tzv. inter-temporal cost allocation, ktoré si zvolilo Nemecko, hnacia sila rozvoja vodíkových sietí, ktoré chce do roka 2032 vybudovať vodíkovú „chrbticu s dĺžkou cca 9000 km. Riešenie spočíva vo financovaní rozvoja vodíkových sietí z budúcich výnosov. „Myšlienka je pomerne zdravá. Vychádza z logiky, že na začiatku budete mať plynu v sieti málo. To znamená, že v regulovanom prostredí by bola tarifa extrémne vysoká. Čím úspešne zabijete svoj podnikateľský príbeh,“ skonštatoval Sedláček.
„To vedie k myšlienke zobrať budúce ziskové výnosy a presunúť ich do súčasnosti. Dá sa to riešiť cez amortizačný fond v štátnej banke. Na začiatku nastavíte nižšiu tarifu, potom ste stratoví. Amortizačný účet Vám to doplatí a v budúcnosti, keď budete ziskoví, to banke vrátite. Vidím to ako jednu z rozumných ciest, ako uskutočniť príbeh vodíkových sietí,“ dodal. Možnosť aplikovať toto riešenie v krajinách, ako je Slovensko, považuje za veľmi problematickú vzhľadom na možnosti jeho štátneho rozpočtu.
Pre prevádzkovateľov, ktorí sa musia zaoberať „repurposingu“, teda úprave sietí na vodík, je z legislatívneho hľadiska dôležitý vodíkový balíček, štvrtý balíček o regulácii plynárenských sietí, pripomenul Sedláček. V tejto súvislosti poznamenal, že balíček predstavuje obrovské množstvo povinností v situácii, keď neexistuje ani kilometer funkčného vodíkového potrubia, pričom je snaha mať ho čo najrýchlejšie a ekonomicky funkčné. Regulácia s veľkým množstvom administratívnych povinností či nárokov na reportovanie napríklad o kvalite či únikoch vodíka predstavuje v tejto situácii prekážku. „Základ je zdravý, ale 98 % navyše úspešne zabíja podnikavosť účastníkov trhu,“ poznamenal viceprezident GIE na margo balíčka.
Zdôraznil potrebu zamerania sa na priority a cieľ. „Plynárenstvo stojí pred veľkými výzvami so zemný plynom. Máme výzvy bezpečnosti dodávok, výzvy cenotvorné. Máme veľa výziev so zelenými plynmi. Sami si ich komplikujeme tým, že legislatívci zabudli, čo je cieľom. Cieľom je dekarbonizovať, cieľom nie je primárne zelené, ale primárne čisté. A cieľom je mať to rýchlo, nie o 20 rokov. Takže „stick to your objectives“. Ako GIE sa pokúšame tento hlas zdravého rozumu v záujme členov našimi kanálmi šíriť v Bruseli,“ uzavrel viceprezident združenia Gas Infrastructure Europe (GIE), prezident Gas Transmission Europe a vedúci európskych záležitostí a stratégie spoločnosti Eustream Milan Sedláček.