Bratislava 28. januára 2025 – Plynová mobilita predstavuje nákladovo efektívnu dekarbonizáciu verejnej dopravy v Slovenskej republike. Záujem o využívanie CNG autobusov v mestskej aj prímestskej hromadnej doprave rastie. Jeho výhodou je aj zabezpečené a pomerne rýchle financovanie z európskych zdrojov. Na konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu „Plynová mobilita vo verejnej autobusovej doprave“ sa na tom zhodli odborníci z plynárenského sektora, ministerstva dopravy, ako aj zástupcovia miest a obcí či dopravcov.
Dekarbonizácia hromadnej dopravy je možná aj prostredníctvom plynovej mobility. Už pri spaľovaní CNG zo zemného plynu vzniká najmenej CO2 spomedzi všetkých palív, ktoré sa spaľujú, ako aj najmenej ovzdušie znečisťujúcich látok, konštatoval konateľ spoločnosti SPP CNG Peter Mozolák.
Keď sa zemný plyn nahradí biometánom z odpadu (komunálneho, zeleného), po recyklácii sa vďaka cirkulárnej ekonomike bude využívať v MHD s nulovými emisiami. Biometán vyrobený z maštaľného hnoja ich má dokonca záporné emisie CO2, pretože sa zachytí metán, ktorý bol inak z hnoja vypustený ako skleníkový plyn do ovzdušia. „Cesta preto vedie cez biometán,“ zdôraznil Peter Mozolák s tým, že hoci maštaľného hnoja je na Slovensku z dôvodu zdecimovaných fariem málo, odpadu je dosť a bude sa stále tvoriť.
„Odhadovaná výroba biometánu na Slovenku do roku 2030 je na úrovni 240 000 MWh/rok biometánu čo predstavuje cca. 16 mil. kg CNG – Uvedené množstvo pokryje ročnú spotrebu približne 600 ks autobusov s pohonom CNG ročne,“ vyčíslil. Ak by sa všetok tento biometán využil v doprave, do ovzdušia by SR ročne vypustilo o cca. 78 tis. ton CO2 menej.
Uvedené množstvo by predstavovalo úsporu 0,84 % všetkých emisií z dopravy v SR, dodal Peter Mozolák s tým, že aj naoko malé množstvo predstavuje dôležitý krok k celkovej dekarbonizácii, keďže objem plynu v doprave sa zatiaľ nedá porovnávať s objemom klasických fosílnych palív, poznamenal Peter Mozolák.
Výhody pre samosprávy, dopravcov, aj pre krajinu
Využívanie CNG v autobusovej doprave má podľa neho významné výhody pre mestá a kraje, dopravcov, aj pre celú krajinu.
Z hľadiska miest a obcí ide najmä o skutočnosť, že infraštruktúra CNG staníc je dostatočne rozvinutá a je pripravená obsluhovať veľké počty vozidiel. Biometán je možné vyrábať aj z biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu, čo prispieva k vytvoreniu cirkulárnej ekonomiky. Ide o výbornú príležitosť modernizovať vozidlové parky v mestách a zvyšovať kvalitu verejnej dopravy, ale aj o nástroj na plnenie minimálnych cieľových hodnôt stanovených zákonom č. 214/2021 Z. z. CNG autobusy sú v zmysle tejto legislatívy považované za ekologické. Atraktívna je aj možnosť získania fondového financovania, vymenoval šéf SPP CNG.
Výhodami pre dopravcov je technicky pripravené riešenie z pohľadu infraštruktúry, dostupnosť CNG autobusov v širokej palete od viacerých výrobcov, prevádzkové náklady porovnateľné s naftovými autobusmi, využitie aj v prímestskej doprave a fakt, že aktuálna infraštruktúra CNG a LNG staníc je 100% kompatibilná s biometánom, ozrejmil Peter Mozolák.
„Pre Slovensko je výhodou nákladovo efektívna dekarbonizácia verejnej dopravy,“ zdôraznil. Náhradou zemného plynu obnoviteľným biometánom bude možné dosiahnuť nulovú emisnú stopu z prevádzky CNG.
Ďalšími výhodami sú okrem iného odľahčenie mestských rozpočtov resp. rozpočtov dopravných podnikov v zriaďovateľskej pôsobnosti miest počas výpadkov príjmov v čase koronakrízy prostredníctvom európskych zdrojov. CNG vo verejnej doprave predstavuje aj účinný nástroj na plnenie slovenských národných záväzkov znižovania emisií znečisťujúcich látok, ako aj nástroj na plnenie cieľov v oblasti zvyšovania podielu OZE v doprave. V neposlednom rade využívanie CNG autobusov ponúka možnosť najrýchlejšieho čerpania eurofondov s čerpaním zdrojov do 12 mesiacov od podpisu NFP.
„Bez CNG autobusov ako spotrebičov biometánu bude pre Slovensko veľmi ťažké dosiahnuť ciele v oblasti klímy, znečistenia ovzdušia z dopravy, naplnenie udržateľnosti projektov transformácie bioplynových staníc podporených z PO, nákladovo efektívnu modernizáciu mestskej hromadnej dopravy, efektívne plnenie cieľov zo smernice RED II, rýchle čerpanie zdrojov EÚ či už z Plánu obnovy alebo Programu Slovensko,“ zdôraznil Peter Mozolák.
Regióny, mestá, obce a dopravcovia potrebujú modernizovať verejnú osobnú dopravu a sú pripravení pomôcť zlepšovaniu kvality klímy a ovzdušia na Slovensku aj prostredníctvom plynovej mobility na báze CNG. „Pokiaľ sa dá a je možné robiť presuny z eurofondov v PO, urobte to. Je to vhodná a výhodná alternatíva vo verejnej autobusovej doprave, uzavrel konateľ spoločnosti SPP CNG.
MD SR má konkrétne výsledky
Alternatívne pohony sú budúcnosťou Európy a celého sveta. Ministri dopravy členských štátov Európskej únie volajú po určitom „uprataní“ cieľov Green Dealu a zároveň deklarujú, že chcú podporovať alternatívne zdroje energie, pretože životné prostredie je absolútnou prioritou, konštatovala štátna tajomníčka Ministerstva dopravy SR Denisa Žiláková. „Zároveň však treba ciele nastaviť tak, aby boli realistické. To znamená, aby sme ich používali aj v praxi, aby sme mali výsledky. A aby nám fungovala nielen elektromobilita, ale aj konzervatívne zdroje energie, ako aj CNG, resp. LNG,“ zdôraznila štátna tajomníčka.
Pripomenula, že MD má určitú kompetenciu vo verejnej osobnej doprave, najmä z pohľadu financovania. „Som nesmierne rada, že sa nám podarilo zaradiť financovanie CNG a LNG pohonov do európskych fondov. Dnes je to oprávnený výdavok,“ zdôraznila Denisa Žiláková s tým, že za posledný rok bol zaznamenaný významný pokrok, ako aj výsledky v podobe zazmluvnených projektov a prvých kusov CNG autobusov.
Štátna tajomníčka MD vyzdvihla najmä príklad Banskej Bystrice, ktorá pripravuje projekt zavedenia CNG autobusov. Po schválení v tzv. Rade partnerstva rezort dopravy okamžite pristúpi k financovaniu týchto autobusov vo výške 18 miliónov eur. „Je to konkrétna záležitosť, nie len sľuby. Keď sa všetko podarí, po Banskej Bystrici budú jazdiť CNG autobusy, verím, že už tento rok,“ vyhlásila Denisa Žiláková
Podobne postupujú aj iné mestá, ktoré si pripravujú projektové zámery, napríklad Žilina a Košice. Zástupkyňa rezortu dopravy v tejto súvislosti ocenila podporu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) využívaniu alternatívnych pohonov vo verejnej doprave. Preto sa v rokoch 2025-26 dajú očakávať konkrétne výsledky aj v prípade týchto miest, na ktoré má MD financie. „Aj vďaka silným hráčom, ako sú mestá, ZMOS či SPP sa dokážeme pohnúť konkrétnym smerom,“ dodala štátna tajomníčka MD Denisa Žiláková.
CNG – nákladovo efektívne riešenie pre mestá a obce
Otázka alternatívnych pohonov je aj otázkou, ako ďalej s finančnými prostriedkami, ktoré samosprávam akútne chýbajú, zdôraznil predseda ZMOS Jozef Božik. Nárast výdavkov krajov na prímestskú hromadnú dopravu ilustroval na príklade Trenčianskeho, ktorému za 20 rokov stúpli zo 4 na 35 miliónov eur. „Čím menej peňazí v samospráve máte, tým viac sa hľadajú spôsoby, ako nájsť zdroje na to, aby ste dokázali realizovať opatrenia a zabezpečiť kvalitu rozvoja služieb poskytovaných občanom,“ uviedol šéf ZMOS-u s tým, že 90 % samospráv sa spolieha prostriedky z EÚ. Snažia sa ich využiť tak, aby služby vrátane hromadnej dopravy boli nielen kvalitné, ale aj efektívne a prinášali vyššiu pridanú hodnotu pre občanov.
Jozef Božik ďalej zdôraznil úlohu zdravého rozumu pri dosahovaní klimatických cieľov a prispôsobenia sa klimatickej zmene ktorú nemožno poraziť. „Je dôležité, aby sme využívali možnosti, ktoré nám dáva príroda a danosti regiónu vrátane možnosti využívania zemného plynu domiešavaného s biometánom,“ poznamenal šéf ZMOS-u.
Vzhľadom na ťažkú finančnú situáciu sa mestá a obce spoliehajú na to, že dynamika uvoľňovania prostriedkov z EÚ bude čo najväčšia a čerpanie čo najefektívnejšie a že vo výzvach bude možnosť predkladať aj projekty zamerané na využívanie plynového pohonu v hromadnej doprave. „CNG autobusy sú efektívne, bezpečné, moderné a poskytujú dobré služby,“ vyzdvihol Jozef Božik a zdôraznil symbiózu MD, SPNZ, SPP a ZMOS-u a občanov potrebnú na to, aby v tejto oblasti došlo k posunu vpred.
Porovnanie ekologických vozidiel v prospech CNG
Podpredseda Združenia prevádzkovateľov hromadnej dopravy osôb v mestských aglomeráciách SR (Združenie MHD SR) a šéf Dopravného podniku Bratislava (DPB) Martin Rybanský uviedol, že pri porovnaní používania naftového autobusu s autobusom na CNG – pri mierne vyšších cenách CNG – naftová alternatíva pri zohľadnení nadobúdacej a prevádzkových nákladoch na pohonné hmoty za 10 rokov vychádza ako lacnejšie riešenie obnovy vozidlového parku.
„Keď však dopravca prihliada aj na ekologický aspekt, výhodou CNG je, že vozidlo s týmto pohonom je považované za ekologické, preto môže byť financované aj z európskych zdrojov,“ zdôraznil podpredseda Združenia MHD.
Porovnanie s elektrickým autobusom ako ďalším ekologickým vozidlom podľa neho jasne vyznieva v prospech CNG riešenia. Nákupná cena 18 m elektrického autobusu je cca 812 000 €, CNG autobusu 438 000 €. „Plus treba pripomenúť, že je potrebné dobudovať veľmi nákladnú infraštruktúru pre dobíjanie elektrobusov,“ zdôraznil Martin Rybanský. „Pokiaľ nechcete, aby elektrobus odjazdil 100 – 150 km denne na jedno nabitie a chcete ho plnohodnotne využiť tak, aby ste jedným elektrobusom nahradili jedno vozidlo na konvenčný pohon – CNG/dízel – je potrebné vybudovať infraštruktúru, kde pri rozložení nákladov je to niečo medzi 200-300 000 € na jedno vozidlo vo vozidlovom parku elektrobusov,“ vyčíslil šéf DPB.
Kilometrický výkon na jedno nabitie je pri 18 m elektrobuse priemerne 230 km, v slovenských podmienkach sa odjazdilo zatiaľ najviac 180 km. CNG autobus bez problémov zvládne 450 – 500 km na jedno plnenie.
Doba nabíjania 18m elektrického autobusu je 4 – 8 hod. (nočné dobíjanie), pričom treba zohľadniť balansovanie batérií, aby sa ako drahý artikel nepoškodili. CNG autobus sa doplní za 10 min. Pri každom nákupe elektrických vozidiel musí každý dopravca dobudovávať nabíjaciu infraštruktúru vo svojom areáli, keďže v SR nie je verejne vybudovaná. Vybudovanie rýchlonabíjacieho miesta v rámci mesta nie je nemožné, ale komplikované z hľadiska majetkovo-právneho vysporiadania či schvaľovania. Naopak, výhodou CNG je fakt, že na Slovensku je vybudovaných vyše 30 plniacich staníc, dodal Martin Rybanský s tým, že väčšina dopravných podnikov má vlastnú plničku na svojom dvore a nie je potrebná extra investícia do infraštruktúry.
Zákonné požiadavky
Zákon č 214/2021 na ekologickú obnovu MHD vyžaduje, aby od 2. augusta 2021 do 31. decembra 2025 podiel ekologických vozidiel z všetkých obstarávaných, ako aj vo vozidlovom parku predstavoval 34 % a od 1. januára 2026 do 31. decembra 2030 až 48 %. „Je to zákonná požiadavka. Za členov Združenia MHD hovoríme, že nie je vyčlenené adekvátne financovanie, aby sme tieto požiadavky napĺňali,“ upozornil Martin Rybanský, podľa ktorého treba len v prípade členov združenia do 31.12. 2030 zaradiť do premávky 196 ekologických (CNG) a 158 bezemisných autobusov (elektro alebo vodíkové), čo si vyžaduje spolufinancovanie ekologickej obnovy autobusov v hodnote cca 200 mil. €.
„CNG skutočne predstavuje nákladovo najefektívnejšiu možnosť napĺňania podmienok ekologického Zákona 214/2021 pri obnove vozidiel MHD s dôrazom na dekarbonizáciu,“ zdôraznil podpredseda Združenia MHD SR.
Nielen jeho členovia združenia, ale aj iní prevádzkovatelia MHD majú vysúťažené zmluvy alebo pripravujú projekty na obnovu prostredníctvom CNG vozidiel. „Veľmi rýchlo by sme vedeli aplikovať žiadosť o prefinancovanie takmer 200 CNG vozidiel, ktoré by mohli byť dodané už v roku 2026, čiže je to obrovská príležitosť na rýchle čerpanie európskych zdrojov na úrovni cca 90 mil. € do roku 2026,“ konkretizoval Martin Rybanský s tým, že, že veľká časť objemu sa dá stihnúť v rámci PO, teda do júna 2026.
Navyše, okrem povinnej ekologickej obnovy (34 %, resp. 48 %) je potrebná aj prirodzená obnova vozidlového parku MHD a flotíl autobusov prímestskej dopravy. Preto aktuálny záujem dopravcov je o nákup približne 300-500 CNG autobusov do roku 2030.
„Najdôležitejším posolstvom je, že investície EÚ do nových CNG autobusov by boli určite efektívne využité finančné prostriedky, keďže môžu mať pozitívny vplyv až na 800.000 obyvateľov, ktorí denne využívajú MHD v 61 mestách SR, uzavrel podpredseda Združenia MHD SR Martin Rybanský.