Berlín 6. januára 2021 – Plány novej nemeckej koalície v oblasti energetického prechodu a uznanie úlohy zemného plynu v tomto procese spôsobili, že plynové elektrárne, považované za zastarané a nerentabilné, sa opäť stávajú žiadané. Ich možní stavitelia vidia nádej na renesanciu odvetvia, podľa nemeckého denníka Handelsblatt si však kladú podmienky.

„Som opatrne optimistický, že plyn bude celosvetovo vnímaný ako dôležitá súčasť energetickej transformácie,“ povedal pre Handelsblatt Jochen Eickholt, šéf divízie elektrární spoločnosti Siemens Energy, podľa ktorého to platí aj pre domáci trh. Ak chce Nemecko do roku 2030 dosiahnuť 80-percentný podiel obnoviteľnej energie, ako to stanovuje koaličná dohoda, bude potrebná celá škála nových plynových elektrární. „Nepoznám nikoho, kto by to vedel urobiť inak,“ zdôraznil Eickholt.

V prípade realizácie plánov novej federálnej vlády budú podľa odborníkov potrebné desiatky nových plynových elektrární. Energetický ekonomický inštitút na Univerzite v Kolíne nad Rýnom (EWI) odhadol ich výkon na 23 gigawattov do roku 2030.

Politická vôľa existuje, myslí si Eickholt. „Projekty sa však tiež musia vyplatiť,“ zdôrazňuje. Plynové elektrárne, ktoré sú spustené len nakrátko, aby pokryli špičky v čase výpadkov veternej a solárnej energie, sa dajú len ťažko prevádzkovať ekonomicky. „Pomôcť by mohol napríklad návrh trhu s elektrinou, ktorý by preplácal náklady na bezpečnosť dodávok,“ konštatoval.

Výrobcom elektriny by sa malo platiť len za to, aby držali plynové elektrárne v zálohe. Podľa Eickholta musí byť toto poskytovanie kapacity elektrárňami odmeňované prostredníctvom „konkurenčne organizovaného trhu s energiou“. Ide o trhový prístup, ktorý je ekonomicky čo najefektívnejší, nie priame „dotácie“.

Rýchlosť v rozhodovaní vlády a potreba kapacitného mechanizmu

Základom je rýchlosť, zdôraznil Eickholt. „Pretože každý mesiac navyše, ktorý nová federálna vláda potrebuje na vyslanie investičných signálov prevádzkovateľom plynových elektrární, budú musieť uhoľné elektrárne zostať v sieti,“ hovorí manažér Siemensu.

„Semaforová“ koaličná dohoda hovorí, že s cieľom podporiť rýchle rozširovanie zabezpečenej kapacity a zabezpečiť postupné vyraďovanie jadrových a uhoľných elektrární sa preskúmajú „konkurenčné a technologicky otvorené kapacitné mechanizmy“.

Sú za nimi modely, ktoré uznávajú dostupnosť kapacity elektrární. Tie sa v súčasnosti refinancujú len predajom elektriny, čo v posledných rokoch nefungovalo, najmä v prípade plynových blokov. Pretože trh bol nasýtený čoraz väčším množstvom solárnej a veternej energie, ktorá je v Nemecku primárne dodávaná do siete podľa zákona o obnoviteľných zdrojoch energie (EEG), elektrárne, ktoré vyrábajú najdrahšiu elektrinu – a ktoré spaľujú plyn – boli z trhu vytlačené. Dokonca aj najmodernejšie systémy boli zastavené, pretože boli potrebné len na pár hodín v roku.

Bez kapacitného mechanizmu by sa to nezmenilo. S 80 % obnoviteľnej energie nie je dostatok prevádzkovej doby pre iné typy elektrární, hovorí profesorka ekonómie a bývalá predsedníčka uhoľnej komisie Barbara Praetoriusová: „Ako investor by som s tým nerátala,“ povedala. Ak by dostupnosť kapacít elektrární by mala byť odmenená, treba podľa nej dávať pozor na plánovanie počtu plynových elektrární, aby ich nebolo priveľa na úkor spotrebiteľov elektriny.

Christian Grotholt, šéf 2G Energy AG, sa zameral na výhody malých systémov. Decentralizované jednotky by mohli „rovnako hodnotne prispieť k stabilite systému ako veľké elektrárne,“ povedal pre Handelsblatt Grotholt, ktorého firma vyrába systémy kombinovanej výroby elektriny a tepla.

„Decentralizácia v malom meradle si nevyžaduje žiadnu dodatočnú infraštruktúru v elektrickej ani v teplárenskej sieti. S ohľadom na krátkodobú potrebu bezpečného výkonu je to neprekonateľná výhoda,“ myslí si Grotholt s tým, že pre kogeneračné systémy sú štandardné lehoty na schválenie od dvoch do ôsmich mesiacov. Podľa Spolkového zväzu energetiky a vodného hospodárstva (BDEW) je doba od podania žiadosti po konečné schválenie veľkej elektrárne štyri až osem rokov. Toto časové obdobie sa môže ukázať ako hlavná prekážka pri budovaní bezpečného výkonu elektrárne.

Posledná nemecká jadrová elektráreň bude odpojená na konci roku 2022 a niekoľko uhoľných elektrární bude nasledovať v nasledujúcich rokoch. Čas na budovanie nových, spoľahlivo dostupných kapacít elektrární preto tlačí. Šéf RWE Markus Krebber to nedávno zdôraznil v rozhovore pre Handelsblatt. Vyzval, aby sa rámcové podmienky vyjasnili do konca budúceho roka.

Stavitelia elektrární budú dovtedy cítiť opatrnú nádej, nie však eufóriu, píše Handelsblatt. Siemens Energy a ďalší poskytovatelia vybudovali počas boomu kapacity pre viac ako 400 veľkých plynových turbín ročne. Potom prišiel prepad trhu a za posledných pár rokov sa trh ustálil na približne 80 kusoch, čo malo za následok aj znižovanie tisícov pracovných miest.

Napriek tomu je možné sprístupniť dostatočné kapacity, ak sa v Nemecku skutočne postaví veľa nových elektrární, ubezpečuje Eickholt „Nezatvorili sme žiadnu lokalitu,“ pripomenul. Logisticky je podľa neho možné pomerne rýchlo zvýšiť kapacity elektrární ako Berlín a Mülheim až o 50 %. „Potrebujete však konkrétne projekty, nielen špekulácie a možné scenáre,“ zdôraznil.

Odborníci z odvetvia odhadujú, že Siemens Energy má v sektore veľkých plynových turbín trhový podiel takmer 25 %. Vzhľadom na nadbytočné kapacity sa na nových obchodoch sotva dajú zarobiť peniaze. Servis a údržba sa však považujú za lukratívne, uviedol Handelsblatt.

V návrat plynu dúfa aj konkurent Siemensu Alstom. Elektrárne by sa celosvetovo využívali ako záloha obnoviteľných energií. Najnovšia generácia turbín je flexibilná a dá sa spustiť za menej ako 30 minút. To je výrazne rýchlejšie ako napríklad pri uhoľných elektrárňach.

Plynové turbíny musia byť pripravené na vodík

Podľa Eickholta majú plynové turbíny budúcnosť aj preto, že sa dajú prevádzkovať s vodíkom. „Dnešní zákazníci prinajmenšom očakávajú, že turbíny budú pripravené na H2,“ hovorí s tým, že do plynu možno primiešať 30 až 75 % vodíka a neskôr by bolo možné prejsť naň úplne. Doteraz hral tento aspekt len podradnú rolu. Vodík je vzácna komodita, ktorú v súčasnosti každý očakáva. Možnosť konverzie však dáva energetickým spoločnostiam určitý stupeň plánovacej bezpečnosti.

Volanie po nových plynových elektrárňach silnie aj v priemysle. Moderná plynová elektráreň by vypustila zhruba polovicu emisií ako uhoľná elektráreň, povedal pre Handelsblatt budúci šéf spoločnosti Linde Sanjiv Lamba. „V tomto ohľade by pre svet dávalo dokonalý zmysel okamžite odstaviť všetky uhoľné elektrárne a nahradiť ich plynovými,“ poznamenal.

Podľa denníka Handelsblatt sa v poslednom období objavili objednávky naznačujúce obrat na trhu. Siemens Energy získala v Brazílii kontrakt v hodnote 700 miliónov eur, má na kľúč postaviť elektráreň na skvapalnený plyn a paru. S výkonom 1,7 gigawattu pôjde o najväčší závod svojho druhu v Latinskej Amerike. Siemens Energy dodá tri veľké plynové turbíny, parnú turbínu, štyri generátory, tri parogenerátory na rekuperáciu tepla a elektrickú a riadiacu techniku a postará sa aj o servis a prevádzku.