Ulanbátár/Moskva/Peking 26. augusta 2024 – Plánovaný plynovod Power of Siberia 2 zo západosibírskeho Jamalu do Číny sa napriek opakovaným očakávaniam oboch strán zatiaľ nedočkal podpisu príslušnej dohody oboch strán. Podľa niektorých zdrojov sú dôvodom odlišné názory na budúce prepravované objemy a ceny plynu. Portál Rádio Slobodná Európa/Rádio Liberty tvrdí, že ďalší zádrhel predstavuje rozhodnutie Mongolska, cez ktorého územie má plynovod prechádzať, o jeho nezahrnutí do výdavkového plánu na najbližšie štyri roky.
Na svojom zasadnutí 16. augusta nová mongolská koaličná vlády schválila svoj akčný program na svoje štvorročné obdobie, teda do roku 2028. Plynovod Power of Siberia 2 s dĺžkou 2594 kilometrov do plánu výdavkov nezahrnula, čo podľa niektorých názorov znamená, že nepočíta so začiatkom jeho výstavby v uvedenom období.
Zatiaľ čo väčšina tohto energetického projektu závisí od dohody medzi Pekingom a Moskvou, Mongolsko bude musieť byť zahrnuté do rokovaní o nákladoch za výstavbu a poplatkoch za prepravu.
Ruská vicepremiérka Viktoria Abramčenková minulý rok pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS uviedla, že výstavba mongolskej časti potrubia sa môže začať v prvom štvrťroku alebo v prvom polroku 2024.
Koncom januára 2024 však mongolský premiér Luvsannamsrajan Ojun-Erdene pre Financial Times povedal, že výstavba plynovodu sa môže oneskoriť, pretože ruská a čínska strana potrebujú viac času na podrobnejší preskúmanie ekonomických štúdií, pracujú na výpočtoch, odhadoch a posudzovaní ekonomickej výhodnosti projektu a musia sa ešte dohodnúť na kľúčových detailoch mamutieho projektu.
Výstavba Power of Siberia 2, spoločného projektu štátnych spoločností China National Petroleum Corporation a Gazprom by mala trvať najmenej päť rokov. Do Číny by mal prepravovať zhruba 50 miliárd metrov kubických plynu z obrovských zásob polostrova Jamal na západe Sibíri.
Veľká časť týchto zásob bola pôvodne určená na predaj do Európskej únie, no v dôsledku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu si Moskva hľadá nový trh v Číne, ktorá je najväčším spotrebiteľom zemného plynu na svete.
Čínska motivácia a iné možnosti
Peking však podľa RFE/RL momentálne nemá žiadnu motiváciu súhlasiť s novým plynovodom a medzi Čínou a Ruskom prebiehajú tvrdé rokovania o cenách a úrovniach dodávok. V júni denník Financial Times, s odvolaním sa na zdroje oboznámené so záležitosťou, informoval, že rozhovory o, podľa Ruska neprimeraných požiadavkách Číny, zamrzli. FT napísal, že Peking mal žiadať cenu dodávaného plynu blížiacu sa silne dotovaným domácim ruským cenám a bol ochotný zaviazať sa k nákupu len zlomku plánovanej ročnej kapacity plynovodu Power of Siberia 2.
Čo bude ďalej? Rozhodnutie mongolskej vlády podľa RFE/RL niektorí analytici považujú za najnovší znak toho, že plynovod čelí problémom. „Je predčasné hovoriť o konci projektu, ale jeho vynechanie (mongolskou vládou) signalizuje významné výzvy,“ povedal Aleksej Čigadajev, expert na Čínu a bývalý hosťujúci lektor na Vysokej škole ekonomickej v Moskve.
Vyjednávacia pozícia Moskvy voči jej ekonomicky silnejším susedom sa v priebehu vojny na Ukrajine oslabila a zostáva otázne, či je Gazprom schopný financovať takýto komplikovaný podnik.
Osud plynovodu, ktorý by mal prepravovať plyn do severnej Číny, je neistý aj preto, lebo čelí konkurencii zo strany rastúceho posunu Číny smerom k obnoviteľnej energii a širšej stratégie Pekingu, ktorý sa snaží vyhnúť prílišnej závislosti od akéhokoľvek jednotlivého vývozcu.
„Prístup severnej Číny ku (globálnym) trhom so skvapalneným zemným plynom sa rozširuje a tieto trhy pravdepodobne zostanú počas zvyšku aktuálneho desaťročia prebytkové,“ povedal Joseph Webster, vedúci pracovník Atlantic Council, amerického think tanku zameraného na medzinárodné vzťahy. „Navyše, severná Čína môže získať dodatočné objemy z domácej produkcie a existujúcich plynovodov zo Strednej Ázie,“ dodal.
Schválenie Power Siberia 2 by ruského monopolného exportéra potrubného plynu Gazprom ešte viac pripútalo k obrovskému spotrebiteľskému trhu, ale tvrdý postoj Pekingu podčiarkuje, ako ruská invázia na Ukrajinu spôsobila, že prezidentovi Vladimirovi Putinovi chýbajú potrebné páky.
Uzavretie dohody o takom rozsiahlom projekte, akým je plánovaný plynovod, je mimoriadne zložité, ale Čína je zjavne presvedčená, že má v rukách lepšie karty. Peking má navyše alternatívy, o ktoré sa môže usilovať. Prezident Si Ťin-pching vyjadril podporu výstavbe takzvanej línie D, štvrtého potrubia, ktoré by prepravovalo turkménsky plyn do Číny.
Ako vysvetľuje Čigadajev, turkménsky plynovod ponúka niekoľko jasných výhod. „Potrubie má byť výrazne kratšie ako ruské a jeho výstavbu bude úplne kontrolovať Čína, vrátane investícií, stavebného procesu a prevádzky,“ povedal. „Rokovanie s turkménskym politickým vedením je tiež jednoduchšie – má ešte vyššiu úroveň autoritárstva ako Rusko a jednoduchšiu ekonomiku,“ doplnil analytik pre RFE/RL.
Napriek tomu, ako poznamenáva Webster, Power of Siberia 2 a Línia D majú zásobovať rôzne časti Číny a nemusia sa nevyhnutne vzájomne vylučovať, aj keď „budúci, a dokonca aj súčasný čínsky dopyt po zemnom plyne je veľkým analytickým slepým bodom.“
„Verí sa, že linka D obsluhuje južnú Čínu, čo by ju postavilo len do nepriamej konkurencie s Power of Siberia-2, ktorá by dodávala plyn zákazníkom v severnej Číne,“ povedal. „Linka D bude s väčšou pravdepodobnosťou konkurovať americkému a austrálskemu LNG. Ale trasy linky D a Power of Siberia-2 ešte nie sú dokončené. Veci sa môžu zmeniť.“
Línia D je navrhnutá tak, aby zásobovala južnú Čínu, čo z nej robilo nepriamu konkurenciu Power of Siberia 2, zásobujúceho plynom zákazníkom v severnej Číne, poznamenal Webster s tým, že Línia D bude pravdepodobnejšie konkurovať americkému a austrálskemu LNG. „Ale trasy Línie D a Power of Siberia 2 ešte neboli dokončené. Ešte sa môžu zmeniť,“ pripomenul analytik.
Moskva a Peking deklarujú záujem o energetickú spoluprácu
Napriek tomu, že Rusko a Čína zatiaľ nenašli spoločnú reč o definitívnej podobe dohody o Power of Siberia, obe krajiny pokračujú v intenzívnych kontaktoch so snahou rozvíjať spoluprácu vo viacerých oblastiach. Okrem dodávok technológií, ktoré sa Moskva snaží získať z Číny, keďže západné sankcie jej komplikujú ich nákup na iných trhoch, majú deklarujú obe strany aj záujem o ďalší rozvoj spolupráce v energetike.
Potvrdila to aj minulotýždňová návšteva čínskeho premiéra Li Čchianga v Moskve. Ruský premiér Michail Mišustin pri jej príležitosti poznamenal, že Rusko je už teraz najväčším dodávateľom ropy do Číny. „V blízkej budúcnosti zaujmeme prvé miesto aj v prípade zemného plynu,“ povedal pre štátnu tlačovú agentúru TASS. Li uviedol, že objem a kvalita energetickej spolupráce sa zvyšuje.
Obe strany sa uvedenom stretnutí dohodli aj na prehĺbení spolupráce v oblasti obnoviteľnej energie, vodíka, skladovania energie a trhov s uhlíkom, keďže sa snažia expandovať do nových oblastí energetickej spolupráce s cieľom podporiť energetický prechod.