Londýn 25. marca 2026 – Vojna v Iráne výrazne narušila toky ropy aj plynu. Hoci sa zdá, že sektory oboch palív zasiahla rovnako, ten plynárenský je na tom horšie. Globálny plynárenský systém nemá možnosť rýchlo prekonať pokles dodávok z Kataru, čo bude mať dosah na celé dodávateľské reťazce v plynárenskom sektore a pravdepodobne urýchli hľadanie alternatív k plynu zo strany energetických spoločností a priemyslu. Dôsledkom konfliktu môže byť aj zníženie spotreby plynu zo strany cenovo citlivých ekonomík a jeho nahradenie inými zdrojmi vrátane uhlia. Aj takéto názory prezentuje vo svojom článku pre agentúru Reuters komentátor Gavin Maguire.
Na prvý pohľad sa zdá, že vojna v Iráne zasahuje ropu a plyn s rovnakou silou, keďže rakety, útoky dronov a narušenie lodnej dopravy brzdia ich toky cez Hormuzský prieliv. Za touto zdanlivou symetriou sa však skrýva zásadná nerovnováha. Globálny dodávateľský reťazec zemného plynu má menej možností presmerovania dodávok a menšiu skladovaciu kapacitu ako trh s ropou, čo pre spotrebiteľov plynu znamená podstatne vážnejšie dôsledky, upozornil Maguire.
Kľúčová plynárenská infraštruktúra – najmä skvapalňovacie zariadenia – je zložitejšia a jej výstavba a opravy sú nákladnejšie ako v prípade ropy. To znamená, že ropné rafinérie môžu po odstávke často obnoviť prevádzku rýchlejšie ako exportné uzly skvapalneného zemného plynu.
Maguire poukázal na fakt, že od 28. februára vzrástli ceny LNG v Ázii o 143 %, referenčné ceny plynu v Európe o 85 %, zatiaľ čo ceny ropy Brent vzrástli o 55 %. Ceny jasne poukazujú na nerovnováhu: európske a ázijské referenčné ceny plynu vzrástli od začiatku konfliktu oveľa prudšie ako ceny ropy, čo naznačuje, že plyn čaká dlhšie zotavovanie než ropu, skonštatoval komentátor pre agentúru Reuters.
Zlé načasovanie
Načasovanie narušenia dodávok podľa neho nemohlo byť pre plyn horšie. Hoci celkový globálny dopyt po rope je vyšší ako celkový dopyt po zemnom plyne, spotreba plynu – vďaka rozvoju potrubnej a skladovacej infraštruktúry – rastie od roku 2015 rastie dvakrát rýchlejšie ako spotreba ropy, vyplýva z údajov Energy Institute. Rast dopytu po zemnom plyne od roku 2015 výrazne prevyšoval rast dopytu po rope v Ázii, Afrike a na Blízkom východe.
Vo všeobecne sa očakáva, že tento rastový trend bude pokračovať, najmä v rozvíjajúcich sa ekonomikách, ktoré sa odkláňajú od uhlia. Práve optimistické vyhliadky dopytu po plyne boli hlavným motorom stabilného rozmachu globálneho odvetvia LNG, zdôraznil Maguire pre Reuters.
Dodávky LNG z Kataru – druhého najväčšieho vývozcu LNG na svete – sa však náhle zastavili po tom, čo iránske útoky vyradili 17 % jeho exportnej kapacity, a to až na obdobie piatich rokov. Následný skok v cenách plynu slúžil spotrebiteľom ako varovanie pred rizikami silnej závislosti od dovozu a pravdepodobne spomalí rozširovanie nových kapacít elektrární spaľujúcich plyn, domnieva sa komentátor. Ceny kľúčových komponentov plynových elektrární – najmä turbín – v tomto desaťročí tiež prudko vzrástli, a to v dôsledku globálnych zmien vo výrobných kapacitách v kombinácii s rastúcim dopytom zo strany bohatších ekonomík, ktoré budujú dátové centrá, dodal Maguire.
Zmeny plánov
Tieto faktory už podľa neho menia smerovanie výstavby nových plynových kapacít. Podľa Global Energy Monitor USA – najväčší svetový producent a vývozca zemného plynu – zvýšili svoj podiel na plánovaných plynovodoch pre nové plynárenské kapacity z približne 10 % v roku 2025 na viac ako 33 % na začiatku roku 2026.
Hlavným hnacím motorom bol nápor na zvýšenie dodávok elektrickej energie pre aplikácie umelej inteligencie, pričom americké energetické spoločnosti a technologickí giganti hnali ceny dostupných komponentov na výrobu elektriny z plynu nahor.
Tento agresívny tlak súčasne vytláča cenovo citlivejšie trhy. Rýchlo rastúce ekonomiky, ako je India – od ktorej sa kedysi očakávalo, že sa stane významným spotrebiteľom plynu – obmedzujú plány na rozšírenie kapacít pre jeho dodávky. Pri nahrádzaní plynu indické energetické spoločnosti naďalej rozširujú energetický mix – popri obnoviteľných zdrojoch – o uhoľné kapacity. Krajina tiež rozširuje svoju rozsiahlu rafinérsku základňu a očakáva sa, že v priebehu 30. rokov zvýši produkciu a vývoz palív, uviedol Maguire.
Náročnejšie skladovanie
Ďalšou výzvou vzhľadom na súčasné dianie je skutočnosť, že skladovanie plynu je oveľa náročnejšie ako skladovanie ropy. Surová ropa a rafinované produkty sú pri „izbovej“ teplote v tekutom stave a dajú sa ľahko skladovať v rôznych pozemných zásobníkoch, ako aj na námorných tankeroch, čím sa vytvárajú rezervy na prekonanie prerušení dodávok.
Na rozdiel od toho zemný plyn pri skladovaní zaberá oveľa viac miesta ako ropa a pre efektívnejšie skladovanie sa musí stlačiť alebo podchladiť do tekutého stavu, čo obmedzuje možnosti skladovania plynu a výrazne zvyšuje náklady.
Vzorce spotreby plynu sú tiež silne sezónne, pričom dopyt vo väčšine ekonomík vrcholí v zime, ale potom prudko klesá v prechodných sezónach, keď je dopyt po elektrickej energii z plynových elektrární najnižší. To kontrastuje s oveľa pravidelnejšími vzorcami spotreby rafinovaných palív, ktorých dopyt je vo väčšine hlavných ekonomík relatívne konzistentný po celý rok.
Veľké výkyvy v spotrebe sťažujú prevádzkovateľom zásobníkov ziskové načasovanie nákupov a predajov v porovnaní s firmami skladujúcimi palivá, ktoré môžu spoľahlivo očakávať viacero obratov v skladovacích nádržiach každý rok, dodal komentátor.
Závery
Vojna výrazne narušila toky ropy aj plynu. Ropa sa zrejme zotaví rýchlejšie. Hlavní dodávatelia ropy z Blízkeho východu už pristúpili k presmerovaniu dodávok cez ropovody do prístavov mimo Hormuzského prielivu, čo by malo pomôcť celkovým dodávkam ropy zotaviť sa aj napriek pretrvávajúcemu konfliktu s Iránom.
Naopak, globálny plynárenský systém nemá žiadnu možnosť rýchlo prekonať pokles dodávok z Kataru, čo bude mať dosah na celé dodávateľské reťazce v plynárenskom sektore a pravdepodobne urýchli hľadanie alternatív k plynu zo strany energetických spoločností a priemyslu.
Ani rýchle ukončenie bojov by situáciu v plynárenskom sektore príliš nezlepšilo: len samotné obnovenie katarského vývozu potrvá roky a je nepravdepodobné, že odberatelia, ktorí už začali hľadať iné zdroje, zmenia svoj kurz.
Dá sa očakávať, že niektoré veľké ekonomiky, ako napríklad USA, budú aj naďalej vo veľkej miere závislé od plynu. Trhy, ktoré sú citlivejšie na náklady, však môžu v reakcii na nedávne obmedzenia dodávok spoločne obmedziť svoju závislosť od plynu, čo zanechá trvalú stopu v odvetví, ktoré sa ešte donedávna pripravovalo na presný opak, uzavrel pre agentúru Reuters komentátor Gavin Maguire.
Prezentované názory sú názormi autora, ktorý píše komentáre pre agentúru Reuters.