Varšava 16. mája 2025 – Poľsko začalo pracovať na legislatívnych zmenách a doplneniach predpisov týkajúcich sa domáceho trhu s plynom v snahe podporiť obchodovanie s týmto palivom. Ich cieľom je umožniť nezávislým spoločnostiam zohrávať aktívnejšiu úlohu pri dovoze a vývoze skvapalneného zemného plynu a zosúladiť domácu úpravu s predpismi európskeho trhu. Dlho očakávané návrhy zahŕňajú aj vytvorenie špecializovanej agentúry zodpovednej za správu zásob zemného plynu v krajine. Téme sa venoval portál upstreamonline.com.
Podľa informácií zverejnených na internetovej stránke poľského parlamentu, boli zmeny a doplnenia, na ktorých sa pracovalo posledné dva roky, 9. mája predložené na záverečné posúdenie príslušným výborom Sejmu, dolnej komory parlamentu krajiny, po ktorom budú predložené poslancom na hlasovanie.
Hlavným prvkom návrhov je vytvorenie osobitnej štátnej agentúry zodpovednej za budovanie a udržiavanie zásob zemného plynu v krajine. V súčasnosti sú účastníci trhu – vrátane štátom kontrolovaného ropného, plynárenského, rafinérskeho a marketingového gigantu Orlen – povinní riadiť tento proces, pričom existujúca legislatíva vyžaduje, aby časť obchodovaného plynu držali v zásobníkoch v Poľsku ako „strategické zásoby“, uviedol upstreamonline.com.
Podľa Pawla Lonta, manažéra európskeho trhu s plynom v spoločnosti Energy Traders Europe, by zmeny a doplnenia mali umožniť nezávislým obchodníkom prepravovať viac LNG a potrubného plynu do a z Poľska.
Požiadavka na udržiavanie podielu obchodovaného plynu v zásobníkoch obmedzovala nezávislých hráčov pri rezervácii dovoznej kapacity LNG, ktorú ponúka štátny prevádzkovateľ prepravnej siete Gaz-System vo svojom termináli LNG, aktuálne budovanom v baltskom prístave Gdansk, ozrejmil upstreamonline.com.
Spoločnosť Gaz-System nedávno dokončila výberové konanie na inžinierske práce, verejné obstarávanie a výstavbu prvej fázy terminálu na dovoz LNG v Gdansku, ktorá zahŕňa plávajúcu jednotku na skladovanie a opätovné splyňovanie (FSRU), podporné zariadenia na pevnine a pozemné plynovody napojené na národnú plynárenskú sieť.
Plány na výstavbu a inštaláciu druhej FSRU v Gdansku s plánovanou kapacitou 4,5 miliardy metrov kubických plynu ročne boli pozastavené v roku 2023 po tom, ako sa nepodarilo zabezpečiť dostatočný záujem trhu o dodatočnú kapacitu. Napriek tomu sa v termináli buduje pobrežná podporná infraštruktúra na umiestnenie dvoch FRSU.
V roku 2028 by mala byť uvedená do prevádzky prvá plávajúca skladovacia a regasifikačná jednotka so splyňovacou kapacitou 6,1 mld. m3 ročne, ktorú si podľa Gaz-Systemu spoločnosť Orlen kompletne zarezervovala.
Lont v tejto súvislosti tvrdí, že súčasné právne predpisy v skutočnosti poskytujú Orlenu monopol na dovoz plynu do Poľska, keďže spoločnosť je schopná udržiavať záväzné objemy rezerv, čo účinne vylučuje nezávislých obchodníkov z Poľska a Európy.
Nová úprava predpisov podľa jeho slov mohla tento stav zmeniť. „Spoločnosť Orlen si rezervovala viac kapacity na dovoz plynu, ako pravdepodobne potrebuje, ale ak si ju budú môcť rezervovať aj iní hráči, môže o ňu byť záujem,“ povedal pre upstreamonline.com Lont.
Navrhovaná Štátna agentúra pre strategické zásoby plynu by prevzala zodpovednosť za udržiavanie zásob na úrovni požadovanej Európskou komisiou. Pri odhadovanej celkovej dostupnej domácej skladovacej kapacite približne 3,4 mld. m3 sa v zmenách a doplneniach povoľuje agentúre využívať na udržiavanie svojich rezerv aj skladovacie zariadenia v iných častiach Európy, uvádza sa v pripomienkach k návrhu zákona.
Komisia v novembri 2023 zažalovala Poľsko na Súdnom dvore Európskej únie. V žalobe uviedla, že poľské vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa skladovania plynu ukladajú reštriktívne požiadavky spoločnostiam zapojeným do cezhraničného obchodu so zemným plynom.
„Ak bude na poľskom trhu s plynom likvidita, keď požiadavky na skladovanie bude riešiť jeden prevádzkovateľ, mohlo by to byť veľmi atraktívne miesto na dovoz plynu pre celý región východnej Európy,“ domnieva sa Lont.
Ukrajina
Nová poľská legislatíva by mohla mať dôsledky aj pre susedné krajiny v regióne strednej a východnej Európy, ktoré boli zasiahnuté obmedzeniami tokov ruského plynu po rozhodnutí Moskvy napadnúť Ukrajinu, uviedol upstreamonline.com.
Prvou z nich je práve Ukrajina. Ruské útoky na jej produkčnú, distribučnú aj skladovaciu plynárenskú infraštruktúru, ktoré Moskva spustila po skončení tranzitu svojho plynu cez Ukrajinu, spôsobili, že sa ocitla v najhoršej situácii za 11 rokov, pokiaľ ide o stav zásob (k 11. 5. len 6 bcm, pričom kapacita zásobníkov presahuje 30 bcm). Kyjev preto musel pristúpiť k prudkému zvýšeniu dovozu plynu zo zahraničia. Okrem iného uzavrel tri zmluvy o dodávke 300 mil. m3 LNG práve s Orlenom, pričom niektorí účastníci trhu tvrdia, že Orlen dodá až 1 bcm regasifikovaného LNG, ktorý poľská firma dostáva cez svoj terminál Swinoujscie, resp. litovskú Klajpedu.
Podľa Serhija Makogona, vedúceho pracovníka Centra pre analýzu európskej politiky so sídlom v USA a bývalého výkonného riaditeľa ukrajinského prevádzkovateľa prepravnej siete, by sa Ukrajina mala naďalej orientovať aj dovoz LNG a Naftogaz by si mal rezervovať kapacitu v druhom FRSU v Gdansku, keď Gaz-System spustí novú „open season“ procedúru na posúdenie dopytu po kapacite tohto zariadenia.
Vedenie Naftogazu, ktoré pôvodne hovorilo o potrebe dovozu 4,6 bcm počas leta, v utorok (13. 5.) na konferencii Flame v Amsterdame prezentovalo očakávanie, že v období od mája do októbra tohto roka vtlačí do svojich podzemných zásobníkov približne 6 bcm plynu na pokrytie zimného dopytu, pričom väčšinu tohto objemu bude musieť doviezť z Európy.
Slovensko
Nové podmienky na poľskom trhu by podľa portálu upstreamonline.com mohli zaujať aj Slovensko, najviac zasiahnuté rozhodnutím Ukrajiny nepredĺžiť tranzit ruského plynu cez svoje územie. V auguste 2022 Poľsko a Slovensko otvorili 165-kilometrové plynovodné prepojenie medzi svojimi sieťami s ročnou kapacitou 4,7 mld. m3 z Poľska na Slovensko a 5,7 mld. m3 pre objemy prepravované v opačnom smere.
Predstavitelia slovenských plynárenských firiem v súvislosti s možnosťou dovozu plynu cez Poľsko upozorňujú na viaceré aspekty, ktoré s ním súvisia. Trasa cez Poľsko ponúka dostatočnú kapacitu, ale cena prepravy je takmer 12 €/MWh, čo je takmer tretina ceny plynu, pripomenul na aprílovom stretnutí s médiami riaditeľ divízie obchodu SPP Michal Ľalík. V Poľsku bola podľa neho problémom aj dlhodobá rezervácia tamojšieho LNG terminálu a náročné získavanie licencie na nákup LNG, o ktorú sa SPP bezvýsledne usiluje už rok.