Brusel 26. januára 2024 – Pre dosiahnutie plného potenciálu vodíka v dekarbonizačných snahách Európskej únie sú nevyhnutné ambiciózne projekty skladovania vodíka. Podzemné skladovanie vodíka (UHS) môže podporiť dekarbonizáciu európskeho energetického systému a uľahčiť rozvoj ekosystému čistého vodíka. Vo svojej správe „Úloha podzemného skladovania vodíka v Európe“ to pri príležitosti svojho spustenia 23. januára 2024 uviedla iniciatíva H2eart for Europe, aliancia 11 prevádzkovateľov skladovacích systémov (SSO) z celej Európy, ktorej zakladateľom je aj slovenská spoločnosť NAFTA.
Cieľom Európskej únie (EÚ) je do roku 2050 úplne dekarbonizovať svoje hospodárstvo, čo si vyžaduje úplnú transformáciu energetického systému a jeho infraštruktúry. Cieľom Zelenej dohody, ktorú predložila Európska komisia (EK) v decembri 2019, je dosiahnuť do roku 2030 minimálne 55 % zníženie emisií skleníkových plynov (GHG) v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ako sa uvádza v balíku Fit for 55, pripomína správa.
Stratégia EÚ pre vodík, prijatá v roku 2020, predložila víziu vytvorenia európskeho vodíkového ekosystému v súlade s Európskou zelenou dohodou. V reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022 EK zverejnila aj plán REPowerEU na zníženie závislosti od ruských fosílnych palív a zároveň na zabezpečenie udržateľného, cenovo dostupného a bezpečného energetického prechodu. Tento plán zahŕňa ambiciózne ciele v oblasti vodíka – 10 miliónov ton (336 TWh) domácej výroby a 10 miliónov ton dovozu – do roku 2030.
Dosiahnutie prechodných cieľov do roku 2030, ako aj vytvorenie úplne dekarbonizovaného európskeho energetického systému do roku 2050 je ambiciózna úloha a bude si vyžadovať integrovaný a sektorovo prepojený prístup zahŕňajúci ekosystém elektriny aj vodíka. „V tomto integrovanom systéme môže vodík fungovať ako flexibilný vektor, ktorý umožňuje skladovanie veľkého množstva obnoviteľnej energie počas dlhších časových období a tiež spája výrobné miesta so vzdialenejšími centrami dopytu,“ konštatuje iniciatíva. V tejto súvislosti môže podľa nej UHS podporiť dekarbonizáciu európskeho energetického systému a uľahčiť rozvoj ekosystému čistého vodíka, čo umožní plne integrovaný systém. Rôzne správy už zdôrazňujú potrebu až 100 TWh kapacity UHS už v roku 2030.
UHS kľúč k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti využívania čistého vodíka
„UHS je kľúčom k dosiahnutiu ambicióznych cieľov EÚ v oblasti využívania čistého vodíka v rôznych odvetviach a umožňuje hĺbkovú dekarbonizáciu elektrického systému. Skladovanie vodíka zaisťuje stabilnú dodávku vodíka, umožňuje oddelenie ponuky a dopytu vodíka a uľahčuje integráciu dovozu vodíka,“ zdôraznila správa. V kontexte elektrických systémov ukladanie vodíka uľahčuje integráciu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a poskytuje krátkodobú aj dlhodobú flexibilitu potrebnú na vyváženie prerušovane vyrábanej obnoviteľnej energie. UHS odblokuje používanie vodíka ako obnoviteľného záložného paliva, ktoré môže vyvážiť kolísavú produkciu OZE, uvádzajú prevádzkovatelia.
Investície do UHS zabezpečujú lepšie využitie OZE z hľadiska integrácie siete. To zase umožňuje zníženie odberov zo siete a celkovo znižuje investičné náklady na celý systém. Dodatočne odblokované OZE prispievajú k väčšej dodávke obnoviteľného vodíka v systéme a nižšiemu obmedzeniu obnoviteľných zdrojov, v dôsledku čoho sa dosahujú nižšie vyrovnané náklady na vodík (LCOH) pre (priemyselných) používateľov. Okrem toho zvyšujúca sa dostupnosť zdrojov energie s nulovým obsahom uhlíka umožňuje zníženie emisií CO2 v rámci hodnotového reťazca elektriny a vodíka, poznamenala správa.
Rozvoj UHS v Európe podľa nej závisí od geografických podmienok a dostupnosti úložísk, ako aj od (miestnych) potrieb skladovania. Všetky typy zásobníkov – od soľných jaskýň, vyčerpaných plynových polí, vodonosných vrstiev až po skalné jaskyne – však môžu spĺňať rôzne špecifikácie a budú potrebné na dekarbonizáciu budúcich energetických systémov. Táto technológia je škálovateľná a má mnoho priaznivých prípadov použitia, čo naznačuje, že sa odporúča jej rýchle rozšírenie v celej Európe. „Keďže vývoj projektu UHS môže trvať až 10 rokov – v závislosti od charakteristík lokality a možného opätovného využitia aktív zemného plynu – je dôležitý skorý začiatok vývoja projektov,“ zdôraznila aliancia.
Potreba legislatívneho rámca
Ako naznačuje čoskoro zverejnená štúdia GIE, potreba skladovania vodíka sa v nasledujúcich rokoch rýchlo zvýši. V súčasnosti plánované projekty skladovania vodíka vo veľkej miere nepostačujú na pokrytie predpokladaného dopytu. Do roku 2030 bude potreba približne 45 TWh na uskladnenie vodíka, pričom sa očakáva, že do roku 2050 výrazne vzrastie. „Prevádzkovatelia zásobníkov v Európe už iniciovali 9,1 TWh projektov UHS s čistým vodíkom do roku 2030 a plánujú dosiahnuť kapacitu 22,1 TWh do roku 2040,“ konkretizovali operátori s tým, že to naznačuje významnú medzeru v skladovaní na úrovni 36 TWh v roku 2030, ktorá bude na základe súčasného výhľadu rásť smerom k roku 2040. Z finančného hľadiska to zodpovedá dodatočnej investičnej potrebe vo výške 18-36 mld. € do roku 2030 a oveľa vyššej investičnej potrebe po tomto termíne.
Rýchlosť implementácie UHS do značnej miery závisí od legislatívneho prostredia na národnej aj európskej úrovni. Vyhradená stratégia EÚ pre skladovanie vodíka by vytvorila jasný regulačný rámec nevyhnutný pre rozvoj kapacít UHS. Mal by zahŕňať ustanovenia o stabilných investičných podmienkach a modeloch odmeňovania, stimuloch na rozvoj aktív a opatreniach na znižovanie rizika. „Stratégia by mala umožniť rýchly rozvoj obchodných a trhových modelov skladovania vodíka, kde sa uznávajú a vhodne speňažia rôzne hodnoty aktív na skladovanie vodíka, aby sa vytvoril životaschopný obchodný model,“ ozrejmila aliancia.
Zatiaľ čo rôzne štúdie uvádzajú rôzne potreby skladovania do roku 2030 a neskôr, trajektória projektov UHS stále vykazuje značnú medzeru v ich vývoji. „Zatiaľ čo existujú ciele pre zavádzanie OZE a využívanie kvót na dopyt po vodíku v rôznych priemyselných odvetviach, úloha veľkokapacitného skladovania vodíka ešte nie je jasne uznaná. H2eart for Europe vidí naliehavú potrebu stanoviť rozumné a realizovateľné ciele skladovania vodíka,“ uviedla iniciatíva.
Časový aspekt a medzisektorové modelovanie
Stanovenie cieľov podľa nej zdôrazní úlohu UHS ako kľúčovej technológie dekarbonizácie a preukáže záväzok európskych tvorcov politiky splniť dekarbonizačné ciele. Dlhé časy rozvoja UHS zvyšujú riziko, že budúce požiadavky na skladovanie nebudú splnené, čo povedie k nižšej dekarbonizácii v celom energetickom systéme. Keďže povoľovacie postupy môžu zaberať významnú časť časového harmonogramu rozvoja, je potrebné zabezpečiť, aby prekážky rozvoja skladovacích zariadení boli čo najnižšie. Potrebné sú zjednodušené administratívne procesy, ako sú jednotné kontaktné miesta a maximálne trvanie určitých povoľovacích krokov. Na urýchlenie nasadenia je potrebné budovanie kapacít pre povoľovacie postupy UHS. „Kratšie časové harmonogramy vývoja budú mať za následok aj nižšie náklady a komerčné riziká spojené s nasadením UHS, čo je dôležitý signál pre operátorov, aby prijali seriózne investičné rozhodnutia a rozvinuli aktíva,“ zdôraznili operátori.
Aby bolo možné kvalitatívne a kvantitatívne posúdiť výhody integrácie UHS v rámci energetického systému, existuje veľká potreba medzisektorového modelovania a plánovania energetického systému. ENTSO-E v súčasnosti plánuje mať do roku 2028 k dispozícii prepojený model s elektrinou, plynom a vodíkom. Tento prepojený model s primeraným časovým rozlíšením je však potrebný čo najskôr, aby bolo možné správne posúdiť prínosy aktív a budúce plány energetického systému, konštatuje správa.
„Kombinácia týchto opatrení by viedla k vysoko účinnej stratégii EÚ na skladovanie vodíka a v konečnom dôsledku by umožnila, aby sa energetická transformácia uskutočnila efektívne z hľadiska zdrojov a zároveň by zabezpečila dosiahnutie dekarbonizácie pri najnižších nákladoch pre spoločnosť. V dôsledku toho sú zo strany tvorcov vnútroštátnych a európskych politík nevyhnutné urýchlené opatrenia,“ uzavrela iniciatíva H2eart for Europe, ktorej členmi sú okrem spoločnosti NAFTA aj RAG Austria AG, OMV, Gasunie, HGS, Teréga, Snam, Uniper, VNG AG, Storengy – ENGIE a RWE.