Brusel 19. apríla 2024 – Prehĺbenie energetickej únie v Európe je kľúčovou prioritou transformácie európskeho energetického sektora. Taký je jeden zo záverov správy „Viac než len trh. Rýchlosť, bezpečnosť, solidarita“ bývalého talianskeho premiéra Enrica Lettu, vypracovaním ktorej ho poverili vlády členských štátov Európskej únie spolu s Európskou komisiou. Podľa portálu euractiv.com sa očakáva, že správa bude mať veľký vplyv na politické smerovanie EÚ po júnových voľbách.
Keď sa projekt jednotného trhu v roku 1992 spustil, energetika nepatrila medzi popredné odvetvia. Ako sa uvádza v Montiho správe v roku 2011, „energetický sektor je jedným z tých, ktorí sa na jednotný trh dostali neskoro. Rok 2012 nebude 20. výročím jednotného trhu s energiou. Skôr to bude len začiatok konsolidácie spoločného trhu s energiou. Napriek tomu v priebehu rokov integrácia energetického trhu výrazne pokročila a stala sa jedným zo základných kameňov jednotného trhu EÚ. „Jednotný trh s energiou môže byť dnes najlepším prínosom Európy na zabezpečenie jej úspechu v novom globálnom usporiadaní,“ tvrdí Letta.
Európa v dôsledku bezprecedentnej energetickej krízy musí riešiť výzvam značného rozsahu a naliehavosti v rámci radikálne nového geopolitického energetického prostredia. Keďže celosvetová súťaž o nadvládu v oblasti čistých technológií sa zintenzívňuje, EÚ si nemôže dovoliť strácať čas. Musí preniesť zmysel pre naliehavosť a rozhodné kroky, ktoré sa prejavili počas nedávnych kríz, do svojich každodenných operácií, priniesť zmeny v celom energetickom systéme a rýchlo dokončiť konkrétne projekty, konštatuje taliansky expremiér.
Ruská vojenská invázia na Ukrajinu podľa neho bola určujúcim momentom pre európsku energetickú scénu. Zmenila dlhoročné obchodné vzťahy a zmenila geopolitickú dynamiku dodávok energie a obchodu. „Smerovanie tokov obchodu s plynom v rámci jednotného trhu prešlo podstatnou transformáciou: dodávky sa diverzifikovali smerom od Ruska a EÚ sa teraz výraznejšie spolieha na trhy s LNG, ktoré sú do značnej miery ovplyvnené USA z hľadiska dodávok a Čínou z hľadiska dopytu, pričom sú volatilnejšie,“ píše sa v správe. Veľké aj rozvíjajúce sa svetové ekonomiky za hranicami Európy podľa nej urýchľujú svoj energetický prechod a zintenzívňujú investície do čistých technológií, čím zvyšujú tlak na európske priemyselné ekosystémy.
„Bezprecedentná závažnosť krízy priviedla integráciu energetického trhu EÚ takmer k bodu zlomu,“ pripomenul Letta. Niektoré členské štáty uvažovali o zavedení alebo skutočne zaviedli dočasné obmedzenia vývozu plynu s cieľom zachovať bezpečnosť dodávok pre domácich zákazníkov. Vlády sa predháňali v lietaní do krajín vyvážajúcich plyn, aby si zabezpečili kritické dodávky plynu zo spoľahlivých zdrojov, pričom si navzájom konkurovali vyššími ponukami. Zaviedli domáce zdaňovanie a dotačné schémy s cieľom obmedziť zvyšovanie cien a zmierniť zaťaženie domácností a spoločností. Dizajn trhu s elektrinou bol dlho stredobodom búrlivej diskusie ako možný hnací motor cenovej energetickej krízy, poznamenal taliansky expremíér.
Jednotný trh odolal tlaku
Jednotný trh však podľa neho odolal tlaku. Bola skôr silnou pákou na zabezpečenie schopnosti Európy úspešne zvládnuť krízu. Účinne preukázal svoju silu. Trhu s elektrinou sa podarilo vyhnúť výpadkom alebo výpadkom dodávok. „Trh s plynom, napriek bezprecedentnému prerušeniu dodávok, tiež fungoval pomerne efektívne. Prideľovanie plynu medzi trhmi bolo riadené efektívne, bez toho, aby boli potrebné zložité rokovania medzi členskými štátmi o prideľovaní objemov alebo politické rozhodnutia o prídelových dávkach pre domácich spotrebiteľov. Cenové signály zohrali kľúčovú úlohu, podnietili zníženie dopytu a zmeny v správaní spotrebiteľov. Katalyzovali ďalšie investície do infraštruktúry LNG terminálov a modernizácie systémov prepravy plynu,“ zdôraznil Letta.
Celkovo bola reakcia Európy na energetickú krízu z roku 2022 účinnejšia a jednotnejšia ako v ktorejkoľvek inej predchádzajúcej energetickej kríze, najprv prostredníctvom väčšej centrálnej koordinácie vnútroštátnych energetických politík, napríklad prostredníctvom nariadenia o skladovaní v máji 2022 a nariadenia o koordinovanom znižovaní dopytu v r. júla 2022 a neskôr prostredníctvom spoločnej reakcie na úrovni EÚ s využitím núdzových nariadení so zásahmi na trhoch s elektrinou a plynom a spoločnými pravidlami pre urýchlenie povoľovania obnoviteľných zdrojov energie. Za necelý rok rokovaní bola dohodnutá aj reforma dizajnu trhu s elektrinou.
Riziko straty dynamiky a vysoké náklady
Napriek takejto jednotnej reakcii dnes reálne existuje riziko straty dynamiky integrácie trhu, pričom na obzore je možný návrat späť. Účinky krízy stále pretrvávajú, čo sa odráža v rôznych vnútroštátnych opatreniach, ktoré môžu ohroziť súdržnosť jednotného trhu. Priemyselný sektor je navyše čoraz viac znepokojený tým, že dedičstvo krízy a zložitosť a fragmentácia regulácie môžu viesť k deindustrializácii.
Je pravda, že náklady na energiu v Európe zostávajú vyššie ako náklady jej hlavných konkurentov. Počas energetickej krízy bola EÚ, rovnako ako ostatné regióny, ktoré sa spoliehajú na dovážaný zemný plyn (Spojené kráľovstvo, Japonsko, Južná Kórea), svedkom trendu zvýšených cenových rozdielov v porovnaní s ostatnými časťami sveta. Ceny plynu boli 3 až 6-krát vyššie ako ceny v USA, v porovnaní s 2-3-krát v minulosti. A aj dnes sú výrazne vyššie. Maloobchodné ceny elektrickej energie v EÚ sa blížia k dvojnásobku cien v USA a postupne sa stávajú vyššie ako v Číne. Takáto situácia bude pretrvávať dovtedy, kým hraničnú cenu nebudú určovať prevažne obnoviteľné a nízkouhlíkové zdroje elektriny namiesto plynu. Obmedzená energetická sebestačnosť kontinentu tiež zvyšuje jeho zraniteľnosť voči náhlym cenovým šokom. V roku 2021 bola závislosť EÚ od dovozu energie vysoká: 91,7 % v prípade ropy, 83,4 % v prípade plynu a 37,5 % v prípade pevných fosílnych palív, čo prispelo k celkovej miere energetickej závislosti približne 55,5 %. Len v roku 2022 predstavoval účet Európy za dovoz fosílnych palív 640 miliárd eur, čo je približne 4,1 % jej HDP. V roku 2023 zostala aj pri nižších cenách blízko 2,4 % HDP EÚ, vyčíslil Letta.
Kríza okrem toho prehĺbila rozdiely medzi členskými štátmi v cenách elektriny. To vytvára problémy pre energeticky náročné spoločnosti, ako aj pre nadväzujúce odvetvia, priemyselné odvetvia čistých technológií a MSP v mnohých európskych regiónoch.
Výrobný sektor tiež čelí výzve integrovať v tomto ťažkom prostredí čisté technológie a procesy, ktoré sú často drahé alebo ešte nie sú dostupné v dostatočnom množstve. Dokonca aj v odvetviach, v ktorých má Európa tradičné prvenstvo, ako je napríklad veterná energia na mori, európski výrobcovia v súčasnosti čelia silnému konkurenčnému tlaku v globálnych pretekoch o technologickú prevahu. Vznikajúca závislosť od jadrových palív a kritických materiálov predstavuje ďalšie ohrozenie uskutočniteľnosti čistého prechodu, čím sa európske hospodárstvo stáva zraniteľným voči vonkajšiemu vplyvu.
Jednotný trh ako odpoveď na výzvy
Opäť je to jednotný trh, ktorý môže poskytnúť páky a ekonomickú váhu na efektívne riešenie výziev Európy. Žiadny členský štát nemôže konkurovať USA v cenách plynu alebo ropy, keďže sú najväčším svetovým producentom fosílnych palív. Európa nemôže replikovať ani niektoré výhody, ktoré môže využiť čínska štátom kontrolovaná ekonomika. Ale EÚ má kontinentálny trh s energiou zjednotený moderným, sofistikovaným regulačným rámcom, ktorý nemá na celom svete obdobu. Bez toho, aby sa spochybňovalo právo každého členského štátu zvoliť si svoj energetický mix, môže rozhodujúci krok smerom k integrácii trhu a spoločná akcia zabezpečiť bezpečnejší, cenovo dostupnejší a udržateľnejší energetický systém v službách modernej priemyselnej základne. V oblasti energetiky, podobne ako v iných odvetviach, dynamický jednotný trh znamená väčšiu slobodu pre spoločnosti zostať v Európe a pre pracovníkov prosperovať vďaka vysokokvalitným pracovným miestam.
Čím viac EÚ napreduje smerom k dekarbonizovanému energetickému systému, tým väčšia je potreba integrácie trhu. Prínosy integrácie v absolútnom vyjadrení rastú s nárastom obnoviteľných zdrojov v systéme, posilňujúc hodnotu jeho flexibility a celkovej odolnosti. Po prvé, integrované trhy kontinentálneho rozsahu zabezpečujú zavádzanie novej výroby čistej energie najrýchlejším a najefektívnejším možným spôsobom. Obnoviteľné zdroje energie sa v rámci Európy líšia v spôsobe výroby a potenciálu. Okrem toho sa v rámci Európy líšia aj modely dopytu. Bezproblémové cezhraničné obchodovanie s elektrinou umožňuje inštalovať podstatne menej turbín a solárnych modulov, keďže ich možno umiestniť do najveternejších a najslnečnejších miest.
„Po druhé, keďže Európa sa zameriava na energetický systém vyrobený zo 70 % nestálych obnoviteľných zdrojov do roku 2030, dobre prepojené trhy sú kľúčové pre minimalizáciu nákladov spojených s rozvojom siete, skladovaním, flexibilnými riešeniami alebo záložnými plynovými elektrárňami,“ píše sa v správe. Toto prepojenie znižuje riziká investorov a podporuje prílev súkromného kapitálu. Integrované trhy navyše umožňujú zmierniť vplyv vonkajších otrasov, ktoré selektívne ovplyvňujú jednu alebo viacero krajín. Ak je systém jedného členského štátu napätý, môže dovážať prebytočnú elektrinu z iného členského štátu s nižšími nákladmi, čím sa zabezpečí energetická bezpečnosť a hospodárska stabilita. Napokon, jednotný kontinentálny trh rozširuje spotrebiteľské možnosti a poskytuje ideálne prostredie pre rozkvet priemyslu čistých technológií, pričom podporuje inovácie v oblasti čistých technológií a digitálnych riešení pre energetický sektor.
Využitím svojho jednotného trhu môže Európa urobiť zo svojich rozmanitých energetických systémov konkurenčné aktívum. Na to je potrebné zozbierať politickú vôľu na niektoré rozhodné kroky v kľúčových oblastiach.
Kľúčová úloha infraštruktúr
Na posilnenie jednotného trhu, ktorý podporuje prechod na čistú energiu, je nevyhnutné, aby spoločnosti mali voľný prístup k energii kedykoľvek a kdekoľvek je to potrebné, za dostupné a predvídateľné ceny. Dosiahnutie tejto úrovne dostupnosti a flexibility závisí od robustnej siete infraštruktúry, ktorá pokrýva celý kontinent. V nadchádzajúcich rokoch musí Európa prepracovať svoju fyzickú infraštruktúru, aby zabezpečila bezproblémovú konektivitu medzi rôznymi segmentmi jednotného trhu pre sektory elektriny, vodíka, zachytávania uhlíka a skladovania. Samotné investície potrebné na posilnenie tak prepravných, ako aj distribučných elektrických sietí sú značné, pričom projekcie Európskej komisie odhadujú potrebu až 584 miliárd eur do roku 2030, pripomenul Letta.
Na vybudovanie moderných sietí na kontinentálnom meradle potrebuje Európa synchronizovanejší proces plánovania a poskytovania naprieč rôznymi energetickými sektormi a národnými hranicami. Kľúčom k tomuto úsiliu je regionálna spolupráca na vnútornom trhu, ako ukazuje úspech spolupráce v oblasti energetiky v Severnom mori. V súčasnosti hrajú štyri regionálne skupiny na vysokej úrovni zriadené podľa nariadenia o TEN-E kľúčovú úlohu pri identifikácii, monitorovaní a urýchľovaní kľúčových projektov elektrickej a plynárenskej infraštruktúry s regionálnou pôsobnosťou a pri podpore iniciatív integrácie trhu. S rozšírením svojich právomocí o vodík a obnoviteľné zdroje majú tieto skupiny potenciál raziť cestu významným krokom, ak sa aktívnejšie zapoja na politickej úrovni. Zavedenie rotujúceho predsedníctva a aspoň raz ročne rokovanie na ministerskej úrovni by zvýšilo ich efektívnosť pri dohľade nad realizáciou projektov, pomohlo by spoločné obstarávanie zariadení a materiálov a uľahčilo povoľovací proces pre cezhraničné projekty.
Rýchle nasadenie projektov veternej energie na mori a ich sieťových spojení, posilnenie elektrických sietí a vytvorenie európskej chrbticovej vodíkovej siete spájajúcej spotrebiteľov a výrobcov v celej Európe sú pravdepodobne najdôležitejšie kroky, ktoré musí Európa urobiť, aby uspela na svojej ceste dekarbonizácie. Vyžadujú si nové spojenectvo medzi členskými štátmi zapojenými do projektov a silnú podporu na úrovni EÚ, zdôraznila správa.
Posilnenie odolnosti jednotného trhu s energiou
V nadchádzajúcich rokoch budú dvomi hlavnými hrozbami pre európsky jednotný trh s energiou nadmerná nestálosť cien energií spôsobená kolísaním svetového trhu s ropou a plynom a prílišná závislosť od jednotlivých dodávateľov čistých technológií alebo kritických materiálov.
„Na základe poučení z poslednej energetickej krízy je potrebné systematickejšie prehodnocovať rámec bezpečnosti dodávok plynu, aby sa zohľadnili nové skutočnosti na trhu s LNG a podporila sa väčšia solidarita v prípade krízy. Toto preskúmanie musí zahŕňať aj úlohu budúcich čistých plynov, ako je vodík,“ poznamenal Letta. Okrem toho investície do bezpečnosti dodávok, ako je budovanie strategických rezerv alebo posilňovanie infraštruktúry, môžu byť za určitých okolností veľmi nákladné. To môže viesť k nekonečným a zložitým diskusiám a dokonca sporom medzi členskými štátmi. Aby sa predišlo novému napätiu, rozvoj koordinovaného prístupu medzi susednými krajinami – vyváženie nákladov a prínosov investícií do bezpečnosti dodávok, z ktorých majú prospech viaceré krajiny – zabezpečí optimálnu veľkosť investícií a zabráni fragmentácii trhu v dôsledku jednostranných opatrení, uzavrel taliansky expremiér Enrico Letta v správe „Viac než len trh. Rýchlosť, bezpečnosť, solidarita“ .