Sofia 3. októbra 2022 – Prepájací plynovod Interconnector Greece-Bulgaria (IGB), ktorý bude do Bulharska prepravovať jednu miliardu metrov kubických (bcm) azerbajdžanského plynu, ako aj plyn z gréckych LNG terminálov, bol v sobotu 1. októbra slávnostne otvorený. Podľa Európskej komisie ide o kľúčový projekt pre diverzifikáciu dodávok plynu v regióne juhovýchodnej Európy a kľúčovú trasu pre prepravu plynu z Transjadranského plynovodu a Grécka do Bulharska a susedných krajín. O udalosti informovalo webové sídlo Európskej komisie, portál euractiv.com a agentúra Reuters.
Grécko a Bulharsko vydali pre plynovod prevádzkové povolenia, ktoré umožňujú spustenie komerčnej prevádzky od 1. októbra.
IGB, ktorý spája grécke Komotini s bulharskou Starou Zagorou, je dlhý 182 kilometrov, z toho 31 kilometrov je na gréckom území. Má technickú kapacitu tri miliardy metrov kubických ročne v smere z Grécka do Bulharska, s možnosťou zvýšenia na päť miliárd kubických metrov po výstavbe kompresorovej stanice na gréckom území, ktorá by umožnila aj reverzný tok. V susedstve Komotini sa nachádza prístav Alexandroupolis, kde sa buduje nový LNG terminál.
Nové prepojenie v hodnote 240 mil. eur je európskym projekt spoločného záujmu a prioritným projektom v rámci skupiny na vysokej úrovni pre energetickú konektivitu strednej a juhovýchodnej Európy podporené v rámci Transeurópskych energetických sietí pre energiu. IGB získala 45 miliónov eur z Európskeho energetického programu pre obnovu a 39 miliónov eur zo štrukturálnych fondov v rámci operačného programu „Inovácie a konkurencieschopnosť“.
Projekt realizovala bulharsko-grécka investičná spoločnosť ICGB AD spolu s akcionármi, bulharskou Energy Holding a gréckou IGI Poseidon (podielnici grécka DEPA International Projects a talianska Edison, každá po 50 %), z ktorých každý mal 50-percentný podiel.
V júli 2009 bolo podpísané Memorandum o porozumení medzi zúčastnenými stranami, definujúce princípy rozvoja a realizácie projektu. V januári 2011 bola zaregistrovaný spoločný podnik ICGB AD, ktorý plynovod staval, vlastní ho a bude ho prevádzkovať. Projekt sa rozbehol v roku 2017. Stavebné práce sa začali začiatkom roka 2020 a ukončené boli v júni tohto roka.
IGB ako prielom
„Tento plynovod znamená prelom pre Bulharsko aj pre energetickú bezpečnosť Európy. A to znamená slobodu. Znamená to oslobodenie sa od závislosti od ruského plynu,“ povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas ceremoniálu v Sofii za účasti lídrov Bulharska, Grécka, Azerbajdžanu, Rumunska, Srbska a Severného Macedónska. „V Bulharsku aj v celej Európe ľudia pociťujú dôsledky ruskej vojny. Ale vďaka projektom, ako je tento, bude mať Európa dostatok plynu na zimu,“ dodala.
Podľa komisárky pre energetiku Kadri Simsonovej môže IGB poskytnúť veľmi potrebné alternatívy a flexibilitu pre Bulharsko a celý región. „Táto nová trasa pomôže posilniť bezpečnosť dodávok do regiónu vrátane západného Balkánu, Ukrajiny a Moldavska,“ uviedla a označila projekt za pozoruhodný míľnik regionálnej spolupráce.
Azerbajdžan chce zvýšiť dodávky
Projekt IGB bude hrať dôležitú úlohu pri posilňovaní energetickej bezpečnosti Európy a diverzifikácii dodávok plynu, zdôraznil azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. S tým, že energetická bezpečnosť je súčasťou národnej bezpečnosti každej krajiny a súčasná geopolitická situácia vo svete to opäť dokazuje.
Južný plynový koridor, ktorého súčasťou je aj Transjadranský plynovod, Alijev označil za jeden z najväčších infraštruktúrnych projektov na kontinente, ktorý zmenil energetickú mapu Európy. „Zatiaľ je jeho jediným zdrojom plynové pole Shah Deniz v azerbajdžanskom sektore Kaspického mora, ale čoskoro začne ťažiť niekoľko ďalších nových plynových polí v Azerbajdžane, čo prispeje k zvýšeniu objemu našich dodávok,“ povedal azerbajdžanský prezident.
V minulom roku dosiahol export plynu z krajiny okolo 19 bcm, z toho 8,2 bcm smerovalo do Európy, čo bol nárast o 40 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. „V tomto roku zvýšime náš export až na viac ako 22 bcm a 11,5 bcm pôjde európskym spotrebiteľom,“ vyčíslil Alijev s tým, že krajina má potenciál na zdvojnásobenie dodávok plynu do Európy do roku 2027. „Začali sme už konzultácie s našimi partnermi ohľadom rozšírenia plynovodu TANAP zo 16 na 32 bcm a TAP z 10 na 20 bcm, pretože bez toho bude ťažké zabezpečiť ďalšie dodávky,“ uzavrel Alijev.
Pomoc prepravcov z Bulharska, Rumunska, Maďarska a Slovenska
Bulharský prezident Rumen Radev zdôraznil, že prepojenie už výrazne zmenilo energetickú mapu Európy a Azerbajdžan označil za spoľahlivého partnera. V súvislosti s dodávkami azerbajdžanského plynu do Európy uviedol, že prevádzkovatelia plynárenských prepravných sietí z Bulharska, Rumunska, Maďarska a Slovenska ponúkli prepravu dodatočných dodávok zemného plynu do Európy, ktoré prisľúbil Azerbajdžan.
Európska komisia v júli podpísala memorandum o porozumení s Azerbajdžanom o zdvojnásobení dovozu azerbajdžanského zemného plynu na minimálne 20 miliárd kubických metrov ročne do roku 2027. Vďaka prepojovacím plynovodom uvedených krajín by sa by plyn rýchlejšie dostal na trhy v južnej a západnej Európe, dodal Radev.