Praha 24. júna 2022 – Česká vláda ďalej rokuje s európskymi štátmi o využití terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG), aby znížila energetickú závislosť na Rusku. Pozornosť upína k terminálom v Poľsku, Nemecku a Holandsku. V poslednej menovanej krajine teraz získalo časť kapacity v budovanom termináli. Experti sa ale zhodujú, že najkľúčovejšie je, aby sa podarilo uzavrieť aj kontrakty na dodávky LNG. Záujem majú aj súkromníci. Téme sa venoval denník Aktuálně.cz.
V tendri na prenájom kapacity dvoch plávajúcich LNG terminálov, ktoré budú od jesene kotviť pri holandskom pobreží, uspela pološtátna firma ČEZ. Minulý týždeň to oznámil minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela.
„Podarilo sa nám výrazne posilniť energetickú bezpečnosť. V spolupráci so Skupinou ČEZ sme získali časť kapacity v pripravovanom LNG termináli v Holandsku. Tento krok nám pomôže zaistiť dostatok plynu pre našich občanov aj firmy a znížiť energetickú závislosť na Rusku,“ uviedol Síkela minulý piatok (17. 6.) na Twitteru.
Ministerstvo priemyslu ani ČEZ ale zatiaľ nechcú oznámiť, akú veľkú kapacitu Česko prostredníctvom pološtátneho podniku v termináli získalo, pretože kontrakt ešte nie je podpísaný. Vec nechcelo minulý týždeň komentovať ani ministerstvo priemyslu.
Hovorca ČEZ Roman Gazdík pre Aktuálně.cz uviedol, že má ísť o významné množstvo plynu každý rok. „V tejto chvíli nemáme zatiaľ od prevádzkovateľa terminálu súhlas tieto údaje poskytovať. Zmluva ešte nebola uzavretá. Bude to trvať niekoľko týždňov,“ dodal.
Detaily kontraktu tak podľa Aktuálně.cz zatiaľ chýbajú. Analytik ENA Jiří Gavor sa domnieva, že je preto teraz predčasné hovoriť o tom, čo presne bude dohoda v Holandsku pre Česko znamenať. „Od prvotného oznámenia minulý týždeň nebola zverejnená žiadna ďalšia informácia,“ povedal. Holandský úmysel uviesť terminál do prevádzky na jeseň tiež podľa Gavora neznamená, že v tej chvíli uvoľní všetku kapacitu.
Ekonóm spoločnosti Natland Petr Bartoň už skôr označil za výhodu Holandska, že má nielen jednu z najväčších ťažieb zemného plynu v Európskej únii, ale aj jednu z najväčších kapacít pre prijímanie LNG a rozsiahlu plynárenskú infraštruktúru.
„Ostatné pobrežné krajiny, napríklad Poľsko, väčšinou ani nebudú stíhať uspokojiť vlastný dopyt, nieto aby prenechali časť prijímacej kapacity nám. Holandsko je tak najlepším kandidátom s nejakou zatiaľ ešte geograficky neurčenou kapacitou, ktorú by sme si mohli zarezervovať,“ povedal v máji Bartoň.
Rokovania s Poľskom
Práve pre Poľsko sú v súčasnosti LNG terminály „horúcou“ témou, keďže rovnako ako iné štáty EÚ hľadá spôsob, ako sa čo najrýchlejšie odkloniť od ruského zemného plynu, píše Aktuálně.cz .
Poľská ministerka životného prostredia Anna Moskwová začiatkom mesiaca uviedla, že krajina zdvojnásobí kapacitu plávajúceho terminálu, ktorý chce postaviť na mori blízko prístavu Gdansk, a to minimálne na 12 mld. m3 ročne z pôvodne plánovaných šiestich miliárd.
Ministerka to zdôvodnila rastúcim dopytom z Česka a Slovenska. V Poľsku už jeden terminál funguje – vo Swinoujscií. Česká vláda sa tiež podľa premiéra Petra Fialu dohodla s Varšavou na obnovení projektu plynovodu Stork II, pripomenul Aktuálně.cz.
Kontrakty s exportérmi sú najdôležitejšie
Podľa analytikov však stojí využitie LNG hlavne na tom, či sa podarí dojednať obchodné kontrakty s exportérmi. „Samotná kapacita LNG nebude k ničomu, ak súčasne neuzavrieme aj kontrakt s niektorým z vývozcov – či už so Spojenými štátmi, Katarom, Austráliou.“ upozornil Gavor.
S týmto názorom súhlasí aj analytik EGÚ Brno Michal Kocůrek. „Kľúčové sú kontrakty na dodávky LNG, prípadne zmluvy na nákup plynu od dovozcov, ktorí také kontrakty majú,“ povedal.
Energetický expert Josef Kotrba z Deloitte pripomína aj problematiku plynových prepojov. „Kapacita plynovodov zo severu Nemecka je dostatočná, avšak je zameraná na dovoz ruského plynu prúdiaceho cez Baltské more. Chýba nám však efektívne napojenie na samotné terminály, či už na Balte alebo Severnom mori,“ domnieva sa. „Prepojenia z týchto plynovodov k LNG terminálom pri severnom pobreží Nemecka a Poľska by však nemuseli byť príliš nákladné. Najväčšou prekážkou bude ale proces samotného schvaľovania a výstavby. Napojenie na zvyšok západnej Európy je potom podobný problém,“ dodal Kotrba.
Gavor vyjednávanie dodávok LNG všeobecne označuje za pomerne zložitý proces, pretože sa musí uzavrieť hneď niekoľko kontraktov. „S exportérom (myslím, že sa ale vôbec nepredpokladá, že by Česko malo v dohľadnej dobe vlastné kapacity v exportných LNG termináloch), potom je potrebné zmluvne dohodnúť kapacitu s prevádzkovateľom terminálu a nakoniec zabezpečiť prepravnú cestu,“ ozrejmil odborník, ktorý navyše nevylučuje, že sa dovoz LNG podarí zazmluvniť skôr súkromníkovi. Nemusí pritom ísť o veľkú spoločnosť. Mnoho súkromných firiem sa podľa Gavora o nákup skvapalneného zemného plynu už zaujíma a podniká príslušné kroky. Nemusí to tiež znamenať, že sa sem LNG dostane vo fyzickej forme, ale môže ísť o takzvaný swap obchod, kedy sa LNG vymení za iný plyn v rovnakom množstve, uzavrel pre Aktuáln