Londýn 9. apríla 2026 – Americký prezident Donald Trump v utorok (7. 4., resp. v stredu, 8.4., európskeho času) oznámil, že súhlasil s dvojtýždňovým prímerím vojne proti Iránu. Jednou z jeho podmienok má byť aj otvorenie päť týždňov Iránom uzavretého Hormuzského prielivu pre plavbu po dohovore s iránskymi úradmi. Teherán však avizoval, že v rámci rokovaní o definitívnom skončení vojny bude žiadať, aby mohol fungovať ako „výberca mýta“ v najkritickejšom ropnom uzle sveta. To však môže spôsobiť zraniteľnosť energetických trhov a na dlhé roky zafixovať vyššie globálne ceny ropy a plynu, konštatoval vo svojom príspevku pre agentúru Reuters komentátor Ron Bousso. Napriek platnému prímeriu sa podľa neho boj o Hormuz pre vývozcov ropy a plynu z Perzského zálivu len začína.
Irán v stredu uviedol, že Hormuzský prieliv, kľúčová morská trasa, cez ktorú pred začiatkom americko-izraelskej vojny proti Iránu pred takmer šiestimi týždňami pretekala približne pätina svetovej ropy a plynu, by mohla byť do piatku (10. 4.) obmedzene opäť otvorená pod iránskou kontrolou. Teherán tiež naznačil, že v rámci trvalej mierovej dohody bude usilovať o zavedenie poplatkov pre lode prechádzajúce úžinou, ktorá je v najužšom bode medzi Iránom a Ománom široká len 34 km, pripomenul Bousso.
V čase, keď všetky podrobnosti dohody o prímerí stále nie sú jasné, niektoré mediálne správy naznačujú, že Omán sa proti tomu takémuto riešeniu silne ohradil a dal jasne najavo, že žiadny takýto mýtny režim nie je v rámci existujúcich dohôd prijateľný. Ozývajú sa však aj hlasy naznačujúce, že takýto mýtny systém by mohol byť zavedený. Trump v stredu v rozhovore pre ABC News uviedol, že USA uvažujú o založení spoločného podniku, ktorý by vyberal mýto od lodí za prechod cez Hormuzský prieliv.
Ako by takýto systém fungoval v praxi, zatiaľ nie je vôbec jasné. Irán však môže mať navrch. Konflikt ukázal, že je schopný zasiahnuť desiatky plavidiel pomocou dronov, rakiet a námorných mín – táto schopnosť mu poskytuje silnú páku aj bez formálnej blokády, upozornil Bousso.
Sloboda plavby
Iránsky mýtny systém by zasiahol jeden zo základných princípov medzinárodného práva: slobodu plavby, na základe ktorej môžu lode prechádzať medzinárodnými vodami bez zasahovania pobrežných štátov. Spojené štáty sa historicky prezentovali ako globálny garant tohto princípu a presadzovali ho prostredníctvom námorných hliadok a diplomatického tlaku. Umožniť Iránu zarábať na kontrole nad Hormuzom by preto znamenalo zásadný strategický obrat pre Washington a dramatický šok pre sektor ropy a plynu na Blízkom východe, ktorý je ekonomickou životnou tepnou krajín ako Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar, poznamenal Bousso pre agentúru Reuters.
Vytvorilo by to podľa neho trvalú vrstvu politického rizika pre producentov v Perzskom zálive aj pre ich zákazníkov poskytnutím neprimeraného vplyvu Teheránu na to, ktoré lode môžu touto trasou prechádzať a kedy. Irán by napríklad mohol úplne zakázať prechod plavidlám vo vlastníctve Izraela, spomaliť saudské dodávky, aby vyvinul tlak na Rijád, alebo využiť zdržania ako páku v nesúvisiacich diplomatických sporoch, vymenoval komentátor.
Vedúci vývozcovia v regióne – všetci blízki spojenci USA, ktorí počas iránskych útokov utrpeli ťažké hospodárske a infraštruktúrne škody – by sa podľa neho veľmi zdráhali pripustiť, aby Teherán disponoval takouto mocou nad ich najdôležitejšou obchodnou tepnou.
Závažné dôsledky by takýto režim mal aj pre ázijských odberateľov. Čína, Japonsko, Južná Kórea a India sú vo veľkej miere závislé od dodávok z Perzského zálivu a aj mierne, nepredvídateľné narušenia by sa rýchlo prejavili na rafinérskych maržiach, spotových cenách skvapalneného zemného plynu a inflačných očakávaniach, uviedol Bousso.
Rozsah škôd by čiastočne závisel od toho, ktorým plavidlám by Irán povolil prechod a za akých podmienok. Lode smerujúce do krajín priateľských voči Iránu, ako sú Čína, India, Irak a Pakistan, by mohli čeliť menším obmedzeniam, hoci pravidlá prechodu zostávajú veľmi nejasné.
Vyššie náklady
Z finančného hľadiska by samotný mýtny poplatok mohol byť značný. Podľa mediálnych správ by mohol dosiahnuť až 2 milióny USD za jeden prechod, čo približne zodpovedá celkovým nákladom na prenájom veľmi veľkého tankera na prepravu ropy z Blízkeho východu do Číny na celú plavbu v roku 2025.
Okrem mýta by zvýšené bezpečnostné riziká viedli k zvýšeniu poistného pre tankery a lode na prepravu LNG vstupujúce do Perzského zálivu, čo by ďalej zvýšilo náklady na dopravu. Prémie za vojnové riziko, ktoré sú už počas konfliktu nestále, by pravdepodobne pretrvávali ako štrukturálny prvok trhu, konštatoval komentátor pre Reuters.
Niektoré plavidlá by sa podľa neho mohli pokúsiť držať sa pobrežia Ománu pri prechode Hormuzským prielivom. To by však výrazne obmedzilo celkový objem dopravy a lode by sa aj naďalej nachádzali v dosahu iránskych rakiet, dronov a rýchlych útočných plavidiel, dodal Bousso.
Alternatívne trasy
Tieto riziká, umocnené všeobecnou neistotou vo vzťahoch s Iránom, znamenajú, že Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty pravdepodobne ešte mnoho mesiacov, ak nie rokov, zachovajú alternatívne trasy vývozu ropy, ktoré využívali počas konfliktu.
Štátny ropný gigant Saudi Aramco začal prepravovať veľké objemy ropy cez svoj Východozápadný ropovod do prístavu Janbu pri Červenom mori krátko po vypuknutí vojny 28. februára, čím aktivoval núdzové plány vypracované práve pre takúto krízu.
Ropovod má kapacitu 7 miliónov barelov denne, z ktorých je približne 5 miliónov k dispozícii na export, zatiaľ čo zvyšok slúži na zásobovanie domácich rafinérií. Podľa údajov analytickej spoločnosti Kpler Saudská Arábia v marci expedovala z prístavov na západnom pobreží v priemere približne 3,3 milióna barelov denne, čo predstavuje polovicu jej exportného objemu na rok 2025.
Avšak aj tieto alternatívy sa ukázali ako zraniteľné. Potrubie East–West bolo zasiahnuté iránskym útokom len niekoľko hodín po oznámení prímeria, uviedol pre agentúru Reuters zdroj z odvetvia, pričom sa očakáva, že to ovplyvní tok ropy.
Spojené arabské emiráty rovnako presmerovali dodatočné objemy cez svoj ropovod do ropného terminálu Fujairah mimo Perzského zálivu. Podľa spoločnosti Kpler sa vývoz z Fujairah v marci zvýšil na 1,6 milióna barelov denne z priemerných približne 1,1 milióna barelov denne v roku 2025.
Tieto trasy zostanú naďalej nevyhnutné, keďže výrobcom a odberateľom poskytujú čiastočné zabezpečenie proti riziku spojenému s Hormuzským prielivom, nie sú však úplným riešením vzhľadom na ich obmedzenú kapacitu a citlivosť voči širším regionálnym napätiam.
Aj keby sa systém plného mýta nikdy nezrealizoval, samotná perspektíva iránskeho dohľadu už zmenila vnímanie rizika. Iránska kontrola nad úžinou by Teheránu poskytla neprimeranú moc nad ekonomickou životnou tepnou regiónu – čomu by sa Saudská Arábia a jej spojenci určite bránili, diplomaticky alebo inak. Prímerie síce zatiaľ platí, ale pre vývozcov ropy a plynu z Perzského zálivu sa boj o Hormuz len začína, uzavrel komentátor Ron Bousso pre agentúru Reuters.