Brusel 9. apríla 2025 – Téma možného obnovenia prevádzky plynovodov Nord Stream v prípade dosiahnutia mierovej dohody medzi Ruskom a Ukrajinou je v posledných mesiacoch predmetom rôznych politických či analytických vyjadrení a neutíchajúcich mediálnych špekulácií. Portál Euractiv si v tejto súvislosti kladie otázku, či je Európa skutočne pripravená vrátiť sa k dovozu obrovského množstva ruského plynu. Prípadný reštart Nord Streamu podľa neho so sebou prináša viaceré finančné, technické aj politické otázky.
Koncom marca šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v rozhovore pre štátom kontrolovanú televíznu stanicu Pervij Kanal vyhlásil, že Washington a Moskva diskutujú o opätovnom spustení plynovodu Nord Stream. Stal sa tak prvým vysoko postaveným predstaviteľom zainteresovaných strán, ktorý priznal rokovania o oživení projektu.
Súčasne podporil od začiatku roka sa šíriace mediálne špekulácie o prebiehajúcich zákulisných rokovaniach o tejto otázke medzi zástupcami Ruska a Spojených štátov o kúpe podmorskými výbuchmi poškodeného plynovodu konzorciom amerických investorov. O rokovaniach, ktoré mali prebiehať vo Švajčiarsku, teda krajine, kde sídli aj Nord Stream 2 AG, prevádzkovateľ rovnomenného plynovodu, pritom nepísali len bulvárne média ako nemecký Bild, ale denníky Frankfurter Rundschau a Financial Times.
Aktuálny stav
Začiatkom roka 2025 boli dodávky ruského potrubného plynu do Európy na historicky najnižšej úrovni, pripomenul Euractiv. Po odstavení plynovodu Jamal sankcionovaného Poľskom, poškodení troch zo štyroch línií Nord Streamu a ukončení tranzitu cez Ukrajinu zostal poslednou trasou prepravy ruského potrubného plynu do Európy plynovod TurkStream.
Ešte pred štyrmi rokmi Gazprom predal do Európy 157 miliárd kubických metrov (m3) plynu – čo zodpovedá 1600 tankerovým nákladom LNG. V roku 2024 to bolo už len 54 bcm, z čoho 17 bcm (podľa iných zdrojov 15 bcm) tieklo cez teraz uzavretú ukrajinskú trasu, konkretizoval Euractiv.
Pre Rusko však podľa portálu nie je všetko stratené. Prvý, kto si uvedomil meniace sa pomery, bol švajčiarsky súd, ktorý sa začiatkom januára zaoberal insolventnosťou vlastníka plynovodu Nord Stream 2 AG, keď odložil insolvenčné konanie proti spoločnosti na máj. Zdôvodnil to tým, že nastupujúca Trumpova administratíva a zmena vlády v Berlíne by mohli mať „významný vplyv“ na ekonomickú hodnotu spoločnosti prevádzkujúcej plynovod.
O tri mesiace neskôr šéf ruskej diplomacie vo vyššie spomínanom rozhovore uviedol, že by bolo „zaujímavé“, keby USA prinútili Európu kupovať viac ruského plynu s poukázaním na záujme amerických firiem o oživenie projektu.
Nemecké postoje
Niektorí nemeckí predstavitelia sú tejto myšlienke naklonení, píše Euractiv. Thomas Bareiss, vyjednávač pre infraštruktúrnu politiku zo stredopravej CDU naznačil, že Európa by sa nakoniec mohla vrátiť k ruskému plynu prostredníctvom dodávok práve cez Nord Stream 2. Pri uvažovaní niekoľko rokov dopredu sa podľa neho môžu sa objaviť isté prekvapenia. Po nastolení mieru, normalizácii vzťahov a zrušení sankcií môže plyn opäť začať prúdiť, tvrdí Bareiss. „Tentoraz možno cez plynovod pod kontrolou USA,“ napísal podľa portálu Politico na sociálnej sieti. Argumentoval pritom trhovou realitou s tým, že ruský potrubný plyn bude aj naďalej cenovo dostupnejší a šetrnejší ku klíme ako LNG. Poukázal aj na správy o záujme investorov z USA o oživenie plynovodu Nord Stream 2, ktorého budúcnosť zostáva po sabotážnom útoku v roku 2022 neistá.
Veľká časť politickej scény a priemyslu je však zdržanlivá. Priemyselné združenie BDI či stredoľavá SPD sa odmietli vyjadriť, zatiaľ čo iní členovia CDU uviedli, že obnovenie tokov ruských plynovodov „v súčasnosti nie je predmetom diskusie“, konštatuje Euractiv.
Situácia sa však môže rýchlo zmeniť, upozornila v tejto súvislosti Susanne Nies, odborníčka na energetiku z berlínskeho think tanku Helmholtz Zentrum, ktorá poukázala na dva kľúčové scenáre.
Prvým z nich je „swapová“ dohoda medzi USA, ktoré majú údajne záujem o ukrajinské plynovody ako súčasť širšieho záboru cennej infraštruktúry, a Gazpromom na hraniciach s Ruskom. Takže plyn by následne smeroval do Európy ako americký, uviedla analytička. Druhou možnosťou je jednoducho posielať plyn „cez Baltské more, cez Nord Stream 1 a 2,“ vysvetlila pre Euractiv. „Američania by mohli požadovať, aby sme opäť kupovali ruský plyn,“ dodala s tým, že nastupujúca nemecká vláda „môže povedať ‚nechceli sme, ale museli sme, kvôli mieru“.
Navyše, záujmy o dosiahnutie mieru a biznis sa môžu prekrývať: „Hoci nikto nevie, o koľko, je isté, že podstatne väčší podiel ruského plynu by znížil európske ceny plynu,“ povedal pre Euractiv Jilles van den Beukel, energetický analytik holandského think tanku Haagske centrum pre strategické štúdie (HCSS). Dodal, že obnovenie tokov od Gazpromu sa preto stalo skôr otázkou „ekonomických úvah“ než otázkou energetickej bezpečnosti.
Viaceré analytické zdroje sa vo svojich odhadoch snažia nájsť odpoveď na to, ako by mohli vyzerať európske ceny po väčšom či menšom návrate ruského potrubného plynu. Analytici banky Goldman Sachs napríklad odhadujú, že ak dôjde k obnoveniu dodávok ruského plynu cez Ukrajinu na úrovni 40 mil. m3 denne, európska cena plynu by oproti základnému scenáru banky – teda bez týchto dodávok – počas roku 2025 mohla poklesnúť o 4 eurá, zo 49 na 45 €/MWh. V roku 2026 by sa potom mohla znížiť dokonca až o 14 eur za MWh, teda namiesto ceny 36 €/MWh v prípade zastaveného ukrajinského tranzitu by to bolo 22 €/MWh, ak by sa tranzit obnovil. Cez Nord Stream by sa zrejme prepravovali vyššie objemy.
Pozícia Bruselu
V Európe sú v tejto situácii kľúčovými hráčmi Brusel a Berlín, uviedol Euractiv. Okrem donútenia Kyjeva, aby obnovil toky plynu cez svoje územie, je „nepoškodená línia plynovodu Nord Stream 2 kľúčová pre obnovenie tokov plynu do Nemecka v krátkodobom horizonte,“ povedal van den Beukel.
Berlín musí dať súhlas, najmä vzhľadom na potrebu certifikácie plynovodu. Ale rovnako by mohol postupovať aj Brusel, a to v súlade s novými zmenenými pravidlami trhu s plynom v EÚ. Takzvaná „splnomocňovacia procedúra“ zavedená minulý rok dáva Európskej komisii právomoc blokovať dohody o plynovodoch s tretími krajinami, pripomenul podľa Euractivu Jack Sharples z Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie.
Keďže obnovenie projektu Nord Stream bude pravdepodobne ponechané na súkromné firmy, nemecký regulačný orgán by len musel „v čo najväčšej miere zohľadniť“ názor Bruselu na vec. Tým sa Komisia stáva posledným aktérom, ktorý by mohol vec vetovať, takže Brusel má veľkú zodpovednosť,“ povedala v tejto súvislosti Nies, pričom aktuálne odložený plán EÚ na postupná odchod od ruskej ropy a plynu sa stal dôležitým lakmusovým papierikom.
Analytička je presvedčená, že Nemecko sa samo neodváži reaktivovať Nord Stream 2. Ale „v najhoršom prípade budeme závislí od Putina a Trumpa zároveň“, dodala pre Euractiv.
Oprava a jej náklady
Poškodenie troch zo štyroch línií Nord Streamu (oboch NS1 a jednej NS2) považuje van den Beukel za prekážku, ale nie za koniec projektu. „Z technického hľadiska je obnovenie Nord Stream 1 uskutočniteľné,“ povedal napriek tomu, že oprava zostáva výzvou, ktorú dokáže zvládnuť len zopár spoločností a lodí. Vzhľadom na „veľký priemer a betónový plášť“ potrubia by bolo potrebného veľa zdvíhania, Beukel je však presvedčený, že „sa to dá urobiť“.
Nies v tejto súvislosti odhaduje náklady na opravu na 600 miliónov až 1 miliardu eur, čo podľa nej vedie k zásadnejšej otázke: „Kto to zaplatí?“ Podľa van den Beukela bude musieť väčšinu účtu zaplatiť Gazprom, dodal Euractiv.
Otázka partnerov
Ďalšou otázkou je, kto by uzavrel zmluvu o dodávkach s ruskou stranou, poznamenal portál. V posledných rokoch európske spoločnosti počúvali pochybné výhovorky za chýbajúce platby, požiadavky na platby v rubľoch a museli absolvovať vyčerpávajúce súdne spory na arbitrážnych súdoch, pričom spoločnosti z EÚ vyhrali vo viac ako desiatich prípadoch.
Namiesto zaplatenia náhrady škody vyplývajúcej z arbitráži Gazprom podával protižaloby, píše Sharples, ktorý považuje za pravdepodobné, že arbitrážne rozhodnutia, ktoré Gazprom nezaplatil, aj zostanú nevyplatené. V biznise, kde sa dôvera cení a medzinárodné arbitráže sú preto rozhodujúce pre dohodnutie veľkých cezhraničných zmlúv, je obchádzanie arbitráže „jedom“, uviedol. „Je nepravdepodobné, že by niektorí európski odberatelia plynu uzavreli s Gazpromom dlhodobé kontrakty vzhľadom na nedostatok dôvery a obavy, „že by sa spor nedal vyriešiť prostredníctvom obchodnej arbitráže,“ uzavrel podľa Euractivu Jack Sharples z Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie.