Práce na projekte Prepojovacieho VTL plynovodu Poľsko – Slovensko pokračujú aj v roku 2019. Projekt je na Slovensku koncepčne rozdelený na tri samostatné súvisiace celky – „Líniovú časť“, „Kompresorovú stanicu“ a „Hraničnú preberaciu stanicu“. Líniová časť plynovodu je ďalej rozdelená na dve časti – Líniová časť 1, ktorá predstavuje severný úsek plynovodu od hraničného bodu na hranici Poľska a Slovenska po hranicu objektu Trasového uzáveru v Chlmci, súčasťou ktorej je aj objekt Trasového uzáveru v Hankovciach. Líniová časť 2 predstavuje južný úsek plynovodu od Trasového uzáveru Chlmec po Kompresorovú stanicu vo Veľkých Kapušanoch, súčasťou ktorej sú aj objekty Trasových uzáverov v Chlmci a Šamudovciach. Poľská časť projektu, ktorú implementuje spoločnosť GAZ-SYSTEM, je koncepčne rozdelená na dva samostatne celky – „Líniovú časť“ a „Kompresorovú stanicu“. Práce na jednotlivých častiach prebiehajú podľa schválenej realizačnej projektovej dokumentácie, ktorá bola prerokovaná so zhotoviteľmi stavby a v prípade Hraničnej preberacej stanice aj s poľským partnerom GAZ-SYSTEM.

Príprava staveniska

Výrubové práce na lesných úsekoch sa začali 11. septembra 2018 pri obci Výrava neďaleko hranice s Poľskom (obr. 2) a boli ukončené 19.decembra 2018 pri obci Staré v okrese Michalovce. Pri výrubových prácach na lesných úsekoch sa pripravil pracovný pruh široký 21 až 23 m, ktorý bude po výstavbe spätne zalesnený do vzdialenosti 5 m na obe strany od osi plynovodu. Výrubové práce na nelesných úsekoch sa začali 9. októbra 2018 pri obci Chlmec v okrese Humenné a boli ukončené 31. marca 2019 pri obci Pozdišovce v okrese Michalovce (obr. 3). Pri výrubových prácach na nelesných úsekoch sa pripravil pracovný pruh široký 21 m. V rámci nelesných výrubov bude postupne vysadených takmer 4 000 ks nových stromov v intravilánoch miest a obcí pozdĺž trasy plynovodu. Práce v súčasnosti pokračujú na vytrhávaní pňov a koreňov v mieste výrubov (obr. 4) a následnej skrývky ornice v šírke pracovného pruhu.

Obr. 2 Výrub lesného úseku pri hranici s Poľskom
Obr. 3 Výrub nelesného úseku pri rieke Laborec
Obr. 4 Úprava pracovného pruhu na severnej časti

Dodávky materiálov

Dňa 21. marca 2019 dorazil do obce Veľopolie v okrese Humenné prvý kamión s oceľovými potrubiami pre výstavbu plynovodu (obr. 5 a 6). Na výstavbu slovenského úseku bude potrebných spolu viac ako 6 200 ks 6 až 18 m dlhých oceľových potrubí s priemerom 1016 mm. Časť dodávok tvoria aj potrubia s dodatočnou betónovou izoláciou pre účely prechodov ciest a železníc. Jeden kus potrubia váži v priemere vyše 7 t. Väčšina potrubia sa dováža z Turecka železničnou dopravou, ako aj z Ruska lodnou a následne kombinovanou kamiónovou alebo železničnou dopravou. Okrem logisticky náročnej dodávky potrubí sa v nasledujúcich týždňoch očakávajú dodávky tvaroviek tzv. T – kusov, guľových uzáverov a vstupno-výstupných tzv. ježkovacích komôr. Vyššie uvedené dodávky, ktoré zabezpečuje Eustream, budú doplnené aj o dodávky továrenských ohybov a komponentov menších dimenzií, ktoré zabezpečujú zhotovitelia jednotlivých častí stavby.

Obr. 5 Prvá dodávka potrubia
Obr. 6 Skládka potrubia vo Veľopolí

Sprievodné činnosti

Výstavba plynovodu na tak dlhom úseku predstavuje príležitosti aj pre archeologický prieskum. Zemné a výkopové práce na 1. etape archeologického výskumu sa začali 23. októbra 2018 v katastrálnych územiach Veľké Kapušany a Čičarovce.[1] Aktuálne prebieha archeologický výskum aj v ďalších lokalitách v katastrálnych územiach Krišovská Liesková, Drahňov (obr. 7, 8 a 9) a Šamudovce. Keďže skrývka ornice v hrúbke 20 cm nebola dostatočná na identifikáciu možných nálezov, pristúpilo sa k vykonaniu dodatočných rezov, a to pozdĺž budúcej osi plynovodu a v prípade potreby aj kolmo na os plynovodu. V roku 2018 bol ukončený monitoring bioty počas výstavby za rok 2018. Monitoring bioty zachytáva neskoro letný a jesenný aspekt vegetačnej sezóny, ktorý vhodne dopĺňa monitoring bioty pred výstavbou za rok 2017, keďže v roku 2018 ešte nedošlo k významnému ovplyvneniu monitorovaných lokalít stavebnými prácami.

Obr. 7 Archeologická lokalita č. 3
Obr. 8 Pozdĺžne rezy v archeologickej lokalite č. 3
Obr. 9 Polohopisný plán archeologickej lokality č. 3

Ďalší vývoj

Projekt slovenskej časti plynovodu získal stavebné povolenie v júni 2018 a s prvými prácami sa začalo v auguste 2018. Odvtedy sa významne pokročilo v prácach spojených s prípravou pracovného pruhu, ktorý je už viditeľný takmer na celej dĺžke budúceho plynovodu. Dôležitou časťou z hľadiska bezpečnosti bol rozsiahly pyrotechnický prieskum [1], v rámci ktorého bolo zneškodnených takmer 50 ks nevybuchnutej munície z 1. a 2. svetovej vojny. Postupne dodávané potrubia sa budú rozvážať na medziskládky a aj priamo na pracovný pruh plynovodu, kde následne budú pokračovať ohýbacie, zváracie a izolačné práce. Priebežne po ukončení montážnych prác sa pristúpi k výkopu ryhy pre potrubie a po pokládke potrubia a optického kábla k technickej a biologickej rekultivácii pôdy, ktorú bude možné naďalej riadne využívať. V druhej polovici roka sa začnú práce aj na Kompresorovej stanici vo Veľkých Kapušanoch, ktoré budú spojené najmä s úpravou potrubných systémov na vstupnom objekte a modifikáciou elektrosústrojov ES 25 MW.

Obr. 10 Príprava staveniska Hraničnej preberacej stanice

Literatúra

[1] Karch L.: Začala sa výstavba plynovodu do Poľska, SLOVGAS, December 2018

Ing. Lukáš Karch, PhD.
Je absolventom Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach (2012). V roku 2018 úspešne ukončil na Fakulte materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach doktorandské štúdium v odbore energetika. V roku 2012 začal pracovať pre spoločnosť Eustream na pozícii technika v oblasti prípravy a realizácie investičných projektov. V rokoch 2013 a 2014 pôsobil na realizácii projektu Prepojovacieho plynovodu Slovensko – Maďarsko. Od roku 2015 pôsobí na príprave a realizácii Prepojovacieho plynovodu Poľsko – Slovensko ako projektový manažér pre líniovú časť projektu. Je členom pracovnej komisie WOC 3 IGU pre prepravu plynu v triéniu 2018-21.

lukas.karch@eustream.sk

Foto: Erika Vodičková, Maroš Mandel