Londýn 6. októbra 2026 – Štvrtý štvrťrok bude pre energetické trhy v Európe výzvou v dôsledku nízkej úrovne zásob plynu a pokračujúcich výpadkov dodávok LNG spôsobených vojnou na Blízkom východe. Klimatický jav El Niño, resp. jeho vplyv na teploty počas začínajúcej zimy, môže byť kľúčovým faktorom pre dopyt po plyne a elektrine v 4. štvrťroku. To všetko v situácii, keď európske ceny energií vzrástli na úrovne, ktoré neboli zaznamenané od roku 2022. Téme sa venoval portál analytickej a dátovej spoločnosti S&P Global.
Počas veľkej časti roka 2026 Európa čelila napätejšej situácii na globálnom trhu s LNG. Teraz, sedem mesiacov od vypuknutia konfliktu na Blízkom východe, sa tento tlak ešte zvyšuje v súvislosti s blížiacou sa zimou. Vysoké ceny komodity a pretrvávajúca backwardácia (stav na trhu, keď je plyn s okamžitou dodávkou drahší než plyn na zimné obdobie) komplikovali počas celej vtláčacej sezóny dopĺňanie zásob plynu v mnohých častiach kontinentu, konštatoval portál spglobal.com.
Analytici spoločnosti S&P Global Energy CERA (Cambridge Energy Research Associates, špecializovaná výskumná a poradenská divízia S&P Global Energy) aktuálne predpokladajú, že EÚ vstúpi do nadchádzajúcej vykurovacej sezóny, teda k 1. novembru 2026, so zásobníkmi naplnenými na 74 % kapacity. Podľa údajov združenia Gas Infrastructure Europe by tak išlo o najnižšiu úroveň naplnenia k tomuto dátumu v záznamoch od roku 2011. K 5. októbru boli zásobníky v EÚ naplnené na 72,67 % kapacity, presne pred rokom to bolo 82,75 %, čiže o 10 percentuálnych bodov viac.
Dovoz LNG v Q4 vyšší ako pred rokom a pokles dopytu
Nedostatok zásob v zásobníkoch súvisí s nižším dovozom LNG do EÚ, ktorý je od začiatku roka podľa údajov CERA pod úrovňou roku 2025. Analytici CERA však očakávajú obrat a predpovedajú, že dovoz LNG do Európy v štvrtom štvrťroku bude približne o 6,5 % vyšší než v 4. štvrťroku 2025, a dosiahne približne 491 mil. m3 denne. Podľa analytikov by išlo o jednu z najvyšších úrovní za posledné roky, a to v čase zvýšenej konkurencie s Áziou o napätejšie dodávky LNG.
Odborníci EÚ na plyn opakovane konštatovali, že dodávky plynu na kontinente zostávajú bezpečné, naposledy na stretnutí 24. septembra. Aj keď sú fyzické dodávky plynu k dispozícii, zvýšené ceny zostávajú čoraz väčším dôvodom na obavy, pričom dopyt po plyne predstavuje v nasledujúcich mesiacoch jednu z hlavných neistôt, konštatoval spglobal.com.
„Opätovná eskalácia konfliktu na Blízkom východe a následné narušenie pohybu tankerov LNG cez Hormuzský prieliv vniesli do celej európskej plynárenskej forwardovej krivky výraznú rizikovú prirážku, zatiaľ čo čoraz kritickejšia situácia v európskych zásobníkoch ešte viac posilnila obavy o dostatočnosť dodávok počas zimy,“ uviedli analytici CERA.
Zmeny na strane dopytu by mohli vytvoriť určitý priestor. Európska komisia koncom septembra vyzvala členské štáty, aby prijali opatrenia na zníženie dopytu po plyne a elektrine, zároveň však vyzvala na opatrnosť pri opatreniach zameraných na ceny. Pozorovatelia trhu budú pozorne sledovať prípadné ďalšie zásahy do trhu zo strany verejných orgánov s poklesom teplôt.
Analytici CERA očakávajú, že dopyt po plyne v EÚ a Spojenom kráľovstve v Q4 2026 medziročne klesne o 5,4 % na 1,233 mld. m3 denne. V tejto súvislosti poukázali na viacero faktorov, ktoré stoja za očakávaným poklesom dopytu, vrátane deštrukcie dopytu v dôsledku vysokých veľkoobchodných cien a medziročného poklesu využívania plynu na výrobu elektriny v nadchádzajúcom štvrťroku, keďže vyššia výroba z OZE a vysoké náklady obmedzia výrobu elektriny z plynu v severozápadnej Európe.
Hoci vyriešenie konfliktu na Blízkom východe by mohlo na strane ponuky vyvinúť silný tlak na pokles cien, takýto medvedí vývoj ani zďaleka nie je istý. „Rovnováha rizík zostáva jednoznačne vychýlená smerom nahor,“ uviedli analytici CERA.
Jadro a OZE
V prípade hlavných európskych trhov s elektrinou CERA pri predpoklade priemerných teplôt prognózuje v 4. štvrťroku medziročný nárast dopytu o 1 %. Dopyt je od začiatku roka približne o 3 % vyšší, keďže horúce leto a studená zima podporili spotrebu, avšak základný štrukturálny dopyt vzrástol len približne o 1 %.
„Ak rok 2026 priniesol určité paralely s rokom 2022, stojí za to pripomenúť, že forwardové ceny elektriny vstupovali do zimy 2022 s výraznou rizikovou prirážkou, ktorá sa v priebehu obdobia do značnej miery rozplynula, najmä v dôsledku priaznivého počasia a deštrukcie dopytu spôsobenej cenami. Ako sme však už uviedli, rok 2026 nie je rok 2022,“ povedal Glenn Rickson, vedúci analytiky krátkodobého vývoja trhu s elektrinou v CERA, pričom poukázal na obmedzený potenciál ďalšej deštrukcie dopytu.
Na strane ponuky majú počas európskej zimy dominovať veterná a jadrová energetika. Pri predpoklade priemerných rýchlostí vetra sa očakáva, že výroba elektriny z vetra v 4. štvrťroku vzrastie medziročne o 4 GW na desiatich hlavných trhoch, ktoré CERA podrobne sleduje.
Denné výkyvy vo výrobe z vetra by mali viesť k vyššej volatilite na spotových trhoch. V EÚ27 a Spojenom kráľovstve je v súčasnosti inštalovaných viac než 300 GW veternej kapacity, avšak ani to nedokáže eliminovať riziko epizód tzv. dunkelflaute, období bez vetra a slnečného svitu.
Výroba z jadrových elektrární by mala zostať medziročne nezmenená a tesne nasledovať veterné zdroje. Vyššiu dostupnosť vo Švajčiarsku, Španielsku a Spojenom kráľovstve vyváži nižšia dostupnosť francúzskych jadrových reaktorov, pričom nový reaktor Flamanville-3 s výkonom 1,6 GW má byť z dôvodu údržby a opráv odstavený až do septembra 2027. Posledné dva belgické reaktory s výkonom 1 GW majú od 2. novembra obnoviť prevádzku.
Celková výroba francúzskych jadrových elektrární by podľa CERA mala v štvrtom štvrťroku dosiahnuť v priemere približne 45,5 GW, čo predstavuje medziročný pokles iba o 1 GW.
Letný rast cien plynu zvýšil ceny elektriny s dodávkou v zime na úrovne, ktoré neboli zaznamenané viac ako tri roky, pričom taliansky kontrakt na 4. štvrťrok dosiahol maximum nad 200 €/MWh.
Výroba elektriny z plynu by mohla zaznamenať najväčší medziročný pokles napriek obmedzenému potenciálu prechodov z plynu na uhlie/lignit v dôsledku uzatvárania elektrární.
Výroba z vodných elektrární by mala byť výrazne nižšia aj v kľúčovom regióne, ako aj v severských krajinách a na Balkáne.
Analytici CERA očakávajú „väčšie riziko poklesu dopytu v 1. štvrťroku 2027, ktoré bude vyvažované rizikom javu El Niño, prinášajúceho miernejšie a potenciálne veternejšie podmienky, pričom tieto riziká sú viac sústredené do 4. štvrťroka“.
Ďalšou neistotou je riziko zásahov do trhu a vplyv už existujúcich politických opatrení. Na otázku, či by vlády mali pristúpiť k ďalšej regulácii, Marco Saalfrank, vedúci obchodovania na trhoch (Merchant Trading) v spoločnosti Axpo, jasne uviedol, že trh by mal dostať priestor na vlastnú korekciu. „Regulácia môže potenciálne pomôcť, ale iba vtedy, ak vytvorí jasný všeobecný rámec, ktorý zároveň umožní trhu fungovať ako trh,“ uviedol pre spglobal.com.
ETS – protichodné postoje
Európske ceny emisných kvót počas tretieho štvrťroka rástli, podporované prudkým zvýšením cien plynu a silným dopytom po kvótach na účely plnenia povinností. Keďže korelácia medzi cenami plynu a uhlíka sa prehlbuje, emisné kvóty EÚ (EUA) sa čoraz viac obchodujú v súlade so širším energetickým komplexom. Očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v politicky citlivom záverečnom štvrťroku.
Analytici CERA očakávajú, že ceny EUA sa v Q4 2026 budú pohybovať v rozpätí 82 – 86 € za metrickú tonu ekvivalentu CO₂, pričom „pretrvávajúce vysoké ceny plynu, chladnejšie počasie s nízkou produkciou veternej energie a výrazná dlhá pozícia investorov“ predstavujú rastové riziká. Naopak, medzi riziká poklesu patrí „miernejší výsledok reformy ETS, zmiernenie geopolitického tlaku v oblasti energetiky“ a „vyššia výroba z OZE“.
Pred vstupom do štvrtého štvrťroka sa rokovania v rámci trialógu o reforme systému obchodovania s emisnými kvótami (EU ETS) stali dominantným politickým bodom napätia na trhu s uhlíkom. Výrazne odlišné postoje jednotlivých inštitúcií a intenzívny lobing zo strany priemyslu budú podľa očakávaní ovplyvňovať volatilitu cien emisných kvót až do konca roka.
Aliancia energeticky náročných priemyselných odvetví požaduje, aby Európsky parlament úplne odstránil podmienku kondicionality, pričom varovala, že „vytvára nové asymetrie“ a oslabuje finančnú kapacitu na dekarbonizáciu.
Naopak, časť Európskeho parlamentu (EP) na čele so spravodajcom Petrom Liesem presadzuje opačný prístup a požaduje prísnejšie podmienky, než navrhla Komisia, ako aj to, aby sa 75 % príjmov z ETS opätovne investovalo do sektorov zahrnutých do ETS.
Pozície členských štátov situáciu ďalej komplikujú: Poľsko označilo podmienenosť za „nelogickú a kontraproduktívnu“, Taliansko varovalo, že navrhovaný harmonogram je nerealizovateľný, a Francúzsko vyzvalo na zjednodušenie.
Súbežne prebieha spor o rezervu trhovej stability (MSR), teda mechanizmus, ktorý kontroluje množstvo emisných povoleniek v obehu. Ak je na trhu príliš veľa povoleniek, ich cena klesá a systém nemotivuje firmy znižovať emisie. MSR vtedy prebytočné povolenky z trhu sťahuje a „odkladá nabok“.
Rada EÚ a EP sa nevedia dohodnúť na tom, kedy a ako prísne sa začnú tieto odložené povolenky natrvalo rušiť. EP požaduje prísnejší a rýchlejší postup: Navrhuje, aby sa odložené povolenky začali natrvalo rušiť už od roku 2027, pričom limit na trhu by bol 650 miliónov povoleniek (ak ich bude viac, zvyšok sa zruší). Rada EÚ (zastupujúca členské štáty) chce miernejší postup, keď navrhuje posunúť tento krok až na rok 2031 a nastaviť vyšší limit – 800 miliónov povoleniek. Európski lídri sa zaviazali dokončiť reformu ETS do prvého štvrťroka 2027.
„Vyššia bezodplatná alokácia by mohla v krátkodobom horizonte znížiť nákupy emisných kvót priemyslom na aukciách; prísnejšie podmienky pre investície by mohli zmeniť rozhodnutia týkajúce sa prevádzky elektrární; pravidlá MSR by mohli ovplyvniť budúcu ponuku v aukciách a likviditu trhu,“ uviedli analytici CERA v nedávnej analytickej správe.