Bratislava 1. februára 2024 – V otázkach dekarbonizácie dochádza na európskej úrovni k istému posunu od ideologizácie k racionalite. V politickom mainstreame sa objavujú názory, že Green Deal musí mať sociálny rozmer, byť racionálnejší, a že niektoré míľniky by mali byť revidované. Na workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) „Ako efektívne dekarbonizovať bez dopadu na životnú úroveň obyvateľov Slovenska“ to povedal poslanec Európskeho parlamentu Robert Hajšel (frakcia S&D), člen Výboru pre priemysel, výskum a energetiku.
V EP pokračuje v súvislosti s dekarbonizáciou ideologický boj, ktorý sa Hajšel a podobní poslanci snažia meniť skôr na pragmaticko-racionálny boj, v ktorom prevažujú najmä argumenty. Napriek presadzovaniu dekarbonizácie najmä cestou masívneho rozvíjania OZE, bez ohľadu na náklady, slovenský europoslanec za posledný rok vníma vo VPVE pri schvaľovaní definitívnych podôb rôznych legislatívnych aktov aj v prístupe vyjednávačov EP na rokovaniach s Radou v rámci trialógu istý posun.
„Posun nastáva práve od ideologizácie k racionalite. Ďalšia vec je, že si to uvedomujú aj v Európskej komisii,“ povedal Hajšel s tým, že napriek dôležitosti zachovania obývateľného životného prostredia pre ďalšie generácie je potrebné zvážiť, ako to dosiahnuť.
„Cestou k splneniu emisných cieľov do rokov 2030 a 2050 je naozaj dekarbonizovať, a to tak, ako to ktorému štátu a sektoru najviac vyhovuje. Aby to neznižovalo životnú úroveň ľudí, nevytváralo armádu nezamestnaných, a najmä, aby to bolo čo najviac rentabilné,“ zdôraznil a pripomenul v tejto súvislosti možnosti využitia prostriedkov z EÚ, či už klasických eurofondov alebo plánu obnovy (PO), ktorý bol pôvodne určený na post-covidové zotavenie európskej ekonomiky, ale dnes sa dá využiť na energetickú transformáciu. Hoci isté veci sa už nedajú zmeniť, PO so zmenami, ktoré sa doň dostali a ešte sa dostanú, by mal Slovensku pri dekarbonizácii pomôcť.
Zmeny v EPBD a smernici o plyne
Transformácia najväčších znečisťovateľov sa podľa Hajšela dá docieliť oveľa pragmatickejšie a bez krvopotného úsilia o znižovanie emisií, namiesto „tlačenia na pílu“ v sektore vykurovania domácností. „Toto je niečo, čo si uvedomuje aj EÚ,“ konštatoval europoslanec a ilustroval to na príklade smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD). Podľa nej musia nové rodinné domy do roku 2033 spĺňať najprísnejšie environmentálne normy, mať solárne panely a energetická efektívnosť musí byť stopercentná. Napriek tomu, že niektoré ciele EPBD sú možno pre Slovensko nedosiahnuteľné, veľká diskusia o existujúcich domácnostiach viedla – na rozdiel od návrhu EK, roku 2030 – k posunu zákazu plynových kotlov až od roku 2040, čo je ústretový krok voči konečným spotrebiteľom, poznamenal Hajšel.
Osobne je presvedčený o nutnosti podporiť zavádzanie tepelných čerpadiel tam, kde to ide, aj s využitím masívnej podpory z európskych prostriedkov. Je to trend v rámci EÚ a naozaj sa oplatí v nových alebo dobre rekonštruovaných domoch so správnym zateplením. Taká investícia si potom vyžaduje 20-30-tisíc eur, možno aj viac, ak sa vyhovie všetkým normám a certifikátom, uviedol europoslanec. „A to je niečo, čo na Slovensku, pre ľudí, ktorí majú staré kotly, asi nie je cesta,“ dodal s tým, že pre nich je skôr cestou prechod zo starého plynového kotla na moderný kondenzačný s efektívnosťou až 100 %. „Je to určite oveľa viac účinnejšie, vzhľadom na cost efficiency parameter, ako v starom dome prechádzať z klasického plynového kotla rovno na tepelné čerpadlo,“ povedal Hajšel.
Do EPBD aj do nedávno schválenej plynovej smernice a nariadenia sa podľa neho dostali veci, ktoré sú pre Slovensko podstatne priaznivejšie, či už je blending alebo unbundling podľa slovenských predstáv. „Je tam aj otvorená cesta k masívnejšiemu využívaniu vodíka a plynárenskej infraštruktúry pre vodík,“ pripomenul s tým, že je to aj pre SR dobrá správa, ako pre jednu z najplynofikovanejších krajín EÚ. Istým mínusom EPBD je zákaz akýchkoľvek dotácií pre kotly na fosílne palivá v domácnostiach od roku 2025, hoci sa v SR až tak nevyužívali. Naopak, pozitívom je uvedený úplný zákaz plynových kotlov od roku 2040, o ktorom si Hajšel myslí, že prejde revíziou v budúcom volebnom období.
Zelený image vs. realita a dosahy
Posun v prístupe k dekarbonizácii na európske úrovni je podľa Hajšela vidieť aj na iných príkladoch, jedným z nich je postoj predsedníčky EK von der Leyenovej, ktorá v minulom roku na WEF v Davose ohlasovala do roka-dvoch obrovské investície z európskych zdrojov do masívneho zavádzania OZE, s cieľom mať iba zelené technológie, no tento rok na rovnakom podujatí vystupovala oveľa umiernenejšie.
Slovenský europoslanec v tejto súvislosti povedal, že EK má stále zelený image a chce si ho čo najviac udržať, keďže je to ľúbivé pre ľudí, voličov, nevládne organizácie či médiá a ide o mainstreamový postoj v politike, spoločenských debatách či v západných médiách. „Nie ako u nás, kde je v tom oveľa viac racionality, a to bez ohľadu na to, aká je tu vláda, racionalita prevláda,“ konštatoval.
Hajšel vyzdvihol dôležitosť zelených tém a riešení. „Ja som tiež aj pro-zelený, ale musíme to robiť citlivo a racionálne, s ohľadom na dosahy,“ zdôraznil s tým, že dosahy tam vždy budú, pretože niekto to musí zaplatiť. Peniaze sa musia odniekiaľ zobrať a následne niekde vykompenzovať. „Je normálne, že nakoniec to niekto zaplatí, ale ide o to, aby cena bola čo najmenšia a rozložená do ďalších rokov,“ dodal Hajšel.
Súhlasí s názorom, že Slovensko už za posledných 30 rokov investovalo do dekarbonizácie, a to aj masívnou plynofikáciou, prechodom na kúrenie plynom a masívnym rozvojom výroby elektriny z jadra. V tejto súvislosti pripomenul ďalšiu zmenu smerovania diskusie na európskej úrovni. Kým pred 3-4 rokmi, keď pri prerokovávaní taxonómie v EP spolu kolegami žiadali zahrnutie plynu a jadra do taxonómie, boli reakcie silne odmietavé, dnes sa postoj mení. Napriek tomu, že plyn ani jadro nie sú čisto zelené, majú nižšie, v prípade jadra veľmi nízke emisie, preto musia dostať šancu, povedal Hajšel s tým, že aj technologická neutralita, donedávna doslova zakázané slovné spojenie v Bruseli, sa posledný rok sa začína opäť skloňovať.
„Rácio, ku ktorému sa dostávame, je odôvodnené najmä energetickou krízou aj vojnou na Ukrajine,“ poznamenal europoslanec. Niektorí kolegovia podľa neho žiadali využiť toto „momentum“ na zbavenie sa fosílnych palív a prechod na masívny rozvoj OZE.
Potom si postupne začali uvedomovať, že hoci z dlhodobého hľadiska je to možné, Európa musí riešiť situáciu pred každou zimou. Takže hoci na jednej strane chodili výzvy z Berlína, Paríža, Bruselu, Škandinávie, Madridu či Portugalska, krajín s vhodnými klimatickými podmienkami a pokročilou úrovňou rozvoja OZE, na druhej strane sa podpisovali dlhodobé kontrakty na dodávky plynu a LNG. USA začali byť vyzdvihované ako náš partner z hľadiska bezpečnosti dodávok elektrickej energie, čo sa stáva jednou z priorít vzhľadom na pokračujúcu vojnu na Ukrajine, konštatoval Hajšel.
Pre SR je podľa neho aj z európskeho hľadiska dôležité, aby veľkí privátni hráči, ktorým sa necháva voľnosť, vyrokovali s Ukrajinou a s Ruskom pokračovanie tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. „Bude do toho musieť nejakým spôsobom vstúpiť slovenská vláda, aby zabezpečila, čo bude s tým plynom na hranici medzi Ukrajinou a Slovenskom a čo sa stane ďalej. Určite by sme sa toho nemali vzdať a aktívne k tomu pristupovať,“ povedal Hajšel.
Sociálna dimenzia
Aj v EP, hlavne pred blížiacimi sa voľbami, si rozhodujúce sily aj v európskom mainstreame, najmä od stredu doprava, uvedomujú, že Green Deal áno, ale musí byť racionálnejší a niektoré ciele, resp. míľniky, musia byť opravené. To sa týka aj roku 2035 pre automobily so spaľovacími motormi, kde je tlak najmä voličskej základne EPP, pričom táto strana sa rázne postavila za revíziu. Revidovať sa možno budú musieť aj niektoré ciele v EPBD, podobne ako v EED, smernici o energetickej efektívnosti, myslí si slovenský europoslanec.
Spomenul aj plán REPowerEU. Ten na jednej strane deklaruje odchod od dovozu fosílnych palív z Ruska, na druhej strane sa stanovuje cieľ diverzifikácie zdrojov. Hajšel ocenil možnosť využitia prostriedkov na budovanie interkonektorov. „A je tiež dobré, aby sme pokračovali vo zvyšovaní energetickej efektívnosti. Slovensko vo zvyšovaní energetickej efektívnosti budov naozaj má rezervy,“ pripomenul. Vzhľadom na zimy či vek domov na Slovensku sa však treba snažiť o energetickú efektivitu inými cestami, než za cenu masívneho kupovania tepelných čerpadiel.
V EP dokonca aj Zelení prichádzajú pred voľbami so „sociálnym Green Dealom“, uviedol Hajšel. Sociálna dimenzia, ktorá tu doteraz nebola, hovorí, že je potrebné zvažovať dosahy na ľudí. „Keď ich budeme zvažovať, musíme rozmýšľať, ako to dosiahnuť, aby dosahy neboli také veľké,“ vyzdvihol Hajšel a zdôraznil potrebu synergie, či už z dôvodu znižovania sociálnych dosahov alebo udržania konkurencieschopnosti európskej ekonomiky a priemyslu. „Ale tá synergia sa nájde, že niektoré veci musíme revidovať a robiť ich tak, aby sme naozaj boli konkurencieschopní, čo najviac sebestační a bezpečne zásobovaní takým množstvom energie, aké potrebujeme, bez ohľadu na to, čo sa deje za hranicami EÚ,“ uzavrel na workshope SPNZ „Ako efektívne dekarbonizovať bez dopadu na životnú úroveň obyvateľov Slovenska“ poslanec EP Robert Hajšel .