Bratislava 30. januára 2024 – Dekarbonizácia si vyžaduje pragmatický prístup a najprv implementáciu riešení, ktoré sú najdostupnejšie a prinesú najväčšie zníženie emisií CO2 za čo najmenej peňazí z verejných zdrojov. Na workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) „Ako efektívne dekarbonizovať bez dopadu na životnú úroveň obyvateľov Slovenska“ to povedal prezident SPNZ a generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.
Téma dekarbonizácie je podľa neho aktuálna už dlhší čas a Slovensko v nej nepatrí medzi zaostávajúce krajiny, skôr naopak. „Naša energetika je v rámci Európskej únie šiesta najmenej emisná a ďaleko za nami sa nachádzajú krajiny ako Česko, Nemecko alebo Poľsko,“ pripomenul prezident SPNZ s tým, že k tomuto výsledku prispeli aj premyslené investície do plynofikácie krajiny v uplynulých dekádach.
„Samozrejme, hlásime sa k záväzkom ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030. Mali by sme však k tomu pristupovať pragmaticky a ako prvé implementovať riešenia, ktoré sú najdostupnejšie a prinesú najväčšie zníženie emisií CO2 za čo najmenej peňazí z verejných zdrojov,“ zdôraznil Ňukovič.
Kľúčové podľa neho je, aby takéto hodnoty obstáli z pohľadu hodnoty za peniaze, pretože zdroje vynakladané na dekarbonizáciu sú limitované. „Ak ich minieme neefektívne, nedosiahneme potrebné výsledky v dekarbonizácii a zároveň znížime životnú úroveň ľudí, ako aj konkurencieschopnosť našej ekonomiky,“ upozornil šéf SPNZ.
Spomenul v tejto súvislosti článok porovnávajúci dekarbonizačné zámery novej poľskej a novej slovenskej vlády. Zatiaľ čo článok vyzdvihuje Poľsko za to, že chce radikálne dekarbonizovať, v prípade Slovenska píše, že je opatrné a nechce podľahnúť zelenej ideológii.
„Na prvý pohľad to vyzerá, ako by sa Slovensko chystalo dekarbonizáciu bojkotovať. Ale keď si to rozmeníme na drobné, úsilie Poľska je vcelku logické. V jeho energetike dominuje emisne mimoriadne náročné využívanie uhlia a vo výrobe elektriny emituje suverénne najviac v celej EÚ,“ poznamenal Ňukovič.
Pri porovnaní Slovenska a Poľska sa ukazuje, že za posledných 20 rokov emisie na jedného obyvateľa v Poľsku rástli, zatiaľ čo na Slovensku klesali. Za 20 rokov kumulatívne, per capita sú v Poľsku päťnásobne vyššie emisie ako na Slovensku. „Aj na tomto prípade je vidieť, že keď veci zoberiete faktograficky a pragmaticky, to čo na začiatku vyzeralo veľmi zaujímavo a emotívne, v praxi vyzerá trošku inak,“ konštatoval prezident SPNZ.
Opatrný prístup je podľa neho na Slovensku na mieste, pretože je dôležité naše obmedzené zdroje premyslene investovať tam, kde možno dosiahnuť rýchly a vysoký efekt zníženia emisií. „Ten vidíme primárne v dekarbonizácii priemyslu,“ uviedol Ňukovič.
Vyjadril aj presvedčenie, že využívanie zemného plynu, hoci ide o fosílny zdroj, prispeje k znižovaniu emisií skleníkových plynov a plneniu našich záväzkov. „Veľmi sa k tomu hlásime a sme presvedčení, že prílišný tlak na pílu v riešeniach, ktoré ešte nie sú dostatočne pripravené, resp. sú príliš drahé, môže paradoxne viesť k úplne opačnému efektu,“ upozornil prezident SPNZ.
Dobrý príkladom je ešte stále prebiehajúca energetická kríza. EÚ v minulosti masívne podporovala rozvoj rôznych zelených riešení, čo je samo osebe úplne v poriadku. Zároveň však významne blokovala akékoľvek iné riešenia, aj tie historicky overené, efektívne, spoľahlivé a použiteľné, pripomenul. „Keď nastalo výrazné obmedzenie dodávok zemného plynu z Ruska, viedlo to okrem cenového šoku aj k obrovskému nárastu využívania uhlia, a teda v konečnom dôsledku k oveľa vyšším emisiám CO2. Čiže aj napriek masívnemu dlhodobému úsiliu a vysokým cenám energií neboli zelené riešenia zatiaľ schopné nahradiť tie fosílne, resp. iné preverené riešenia,“ povedal Ňukovič s tým, že časom tú úroveň dosiahnu a nahradia ich, ale nie hneď. „Preto je potrebné riešiť veci s chladnou hlavou a urobiť rozumné prechodné obdobie, nezablokovať si dobré, overené riešenia a postupne prechádzať na tie nové, keď dosiahnu dostatočný stupeň zrelosti,“ zdôraznil prezident SPNZ.
Jednou z použiteľných vecí je podľa neho aj využitie domácej ťažby zemného plynu a zvýšenie vlastnej energetickej bezpečnosti. Slovensko má také overené zásoby plynu, že by domáca ťažba, pri splnení prísnych ekologických štandardov, vedela zabezpečiť desatinu spotreby zemného plynu. Rovnaký potenciál máme aj v produkcii biometánu, plynu s prakticky nulovou uhlíkovou stopou, poznamenal Ňukovič.
„Celkovo by sme vedeli v relatívne krátkom čase, ešte v tejto dekáde nahradiť pätinu dovozu zemného plynu a ušetrené peniaze investovať ďalej,“ uviedol prezident SPNZ. Riadenie sa racionálnymi a merateľnými princípmi orientovanými na výsledok, a nielen na prvý pohľad dobre znejúcimi heslami a cielmi významne zvyšuje šance, že európska aj slovenská ekonomika dokáže vygenerovať dosť potrebných zdrojov na investície do nových zelených technológií, ku ktorým patrí aj vodík.
„Ak budeme v EÚ pokračovať v riešeniach, ktoré sú hnané len ideologicky, nech to stojí, čo to stojí, ľahko sa môže stať, že nakoniec budeme mať nielen nižšiu životnú úroveň, ale aj viac emisií CO2 a horšie životné prostredie,“ uzavrel prezident SPNZ a generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.