Starý Smokovec 19. septembra 2021 – Zemný plyn tu má svoje miesto ešte minimálne dvadsať rokov ako technológia, ktorá môže pomôcť v boji s globálnym otepľovaním. Na tradičnej Jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu to povedal Rastislav Ňukovič, generálny riaditeľ spoločnosti Eustream, ktorá sa chce stať lídrom v pripravenosti na vodík a v tejto súvislosti testuje jeho využitie v praxi a zapája sa do medzinárodných vodíkových projektov.
Plynárenská kríza v roku 2009 podľa Ňukoviča priniesla do plynárenstva nový naratív – bezpečnosť dodávok. Eustream preto začal budovať z robustnej východo-západnej sústavy reverzibilnú, obojsmernú sústavu s prepojeniami aj na krajiny, s ktorými SR dovtedy prepojená nebola. Realitou sa stal reverz s Českou republikou, Rakúskom, zobojsmernilo sa prepojenie s Ukrajinou, v roku 2015 bol dokončený prepoj na Maďarsko, v roku 2020 nová kompresorová stanica v Lakšárskej Novej Vsi a finalizuje sa prepojenie s Poľskom.
„Myslíme si, že zemný plyn tu má svoje miesto minimálne ďalšie dve dekády, nielen preto, že sme plynári, ale aj preto, lebo si úprimne myslíme, na základe analýz, porovnávania toho, čo na stole momentálne je, že je to reálne technológia, infraštruktúra, možnosť, ako pomôcť aj v boji s globálnym otepľovaním,“ zdôraznil.
Plynári podľa šéfa Eustreamu aktuálne ťahajú za kratší koniec. Za nebezpečný považuje tlak ekologických aktivistov na tvorcov legislatívy, ktorý rezultuje v prijímaní príliš ambicióznych cieľov. Klimatickú zmenu nikto nepodceňuje a treba v diskusii hľadať spoločné riešenia tohto stavu.
Vodíková budúcnosť
Eustream sa rozhodol zmeniť filozofiu a jeho mottom je stať sa lídrom v pripravenosti na vodík. „Snažíme sa analyzovať všetky možnosti, ktoré sú na stole, teoreticky aj prakticky, vyskúšať si to, aby sme mali silnejší hlas v diskusiách o tom, čo je a nie ´feasibilné´,“ priblížil Ňukovič.
Spoločnosť pred dvoma týždňami ohlásila, že do dvoch rokov plánuje byť pripravená primiešavať do svojej siete do 5 % vodíka. Už istý čas spolupracuje v tejto oblasti s Naftou a SPP-D. „Kroky musia byť postupné. V preprave sa zdá rozumný pomer cena/výkon 5 %,“ konštatoval Ňukovič s tým, že spoločnosť je pripravená investovať do reálneho testovania. Vyčíslil, že pri prepravnej kapacite Eustreamu predstavuje 5 % až 2 miliardy m3 prepraveného vodíka ročne.
Spoločnosť sa viacerými projektmi snaží skúmať vodík v praxi. Príkladom je výroba zeleného vodíka a dekarbonizácia kompresorovej stanice vo Veľkých Kapušanoch. „Chceme vyrobiť elektrinu z fotovoltaiky, z elektriny elektrolýzou vodík, ten primiešavať do palivového potrubia a kompresorov, ktoré sú takmer nonstop v prevádzke a spáliť ho,“ vysvetlil Ňukovič s tým, že tak nebudú žiadne problémy s kvalitou plynu a netreba meniť žiadne kontrakty. „Reálne v praxi si vyskúšame, čo to celé obnáša a budeme pripravení na reálnu diskusiu s reálnymi faktami,“ dodal.
Ďalším príkladom je tzv. malé vodíkové laboratórium umiestnené na jednej z kompresorových staníc, na ktorom sa pri nízkom tlaku vodíka budú testovať vplyvy vodíka na materiály, tesnenia, príruby a iné.
Nasledovať bude väčšie laboratórium, projekt H2 Infrastructure – Transmission, ktorý uspel v národnom kole IPCEI projektov a pripravuje sa európske kolo. „Chceme v laboratórnych podmienkach vybudovať testovací polygón, v ktorom by sme simulovali prepravu vodíka v malom, ale podstatne väčšom rozsahu ako v prípade malého laboratória,“ načrtol Ňukovič. Projekt by mal zahŕňať prepravu, kompresor, chladiče a ďalšie prvky v sústave. „Mali by sme si vyskúšať, čo v praxi znamená postupné pridávanie blendovania vodíka až po čistý vodík. Výstupom by mala byť technická a regulačná ekonomická feasibilita, aby sme vedeli, do čoho ideme,“ doplnil šéf Eustreamu.
Závery môžu teoreticky viesť do rozdelenia sústavy Eustreamu na dve časti. Keďže spoločnosť na najbližšie dekády naďalej verí zemnému plynu, časť sústavy by ho naďalej prepravovala. „Feasibility study môže ukázať, že vyčleníme jedno potrubie, možno aj dve, na čistý vodík, ktorý by sme potom prepravovali, využívajúc našu mohutnú infraštruktúru,“ povedal Ňukovič.
Spomenul aj iniciatívu European Hydrogen Backbone 23 európskych operátorov, ktorej cieľom je vybudovať infraštruktúru vodíka, aby bol trh volatilný, konkurencieschopný, a to prebudovaním existujúcej infraštruktúry, alebo vybudovaním chýbajúcich liniek. Vzhľadom na očakávaný masívny nárast využívania vodíka a jeho prepravy je podľa Ňukoviča potrebné byť pripravený aj na takéto projekty.
Šéf Eustreamu v tejto súvislosti pripomenul aj nedávny podpis letter of intent v projekte H2 EU + Store, v ktorom ide o výrobu zeleného vodíka na Ukrajine, jeho prepravu cez Slovensko a Rakúsko, možnosť uložiť ho do zásobníkov a spotrebovať v Nemecku.
Vzhľadom na vysokú cenu zeleného vodíka, ktorá by bola vyššia ako cena modrého aj pri poskytnutí 100-percentnej podpory na capex, má podľa Ňukoviča zmysel zaoberať sa aj projektami modrého vodíka. V spolupráci so spoločnosťou Nafta preto Eustream vyhodnocuje možnosti budúcej výroby modrého vodíka zo zemného plynu so zachytávaním CO2 a jeho následným skladovaním. Výrobné zariadenie by mohlo byť napríklad niekde pri Veľkých Kapušanoch, na zachytávanie by sa v menšej miere využili možnosti na Slovensku a ak by sa projekt stretol s pochopením, mohli by sa na skladovanie využívať vyčerpané polia na Ukrajine.
Metánové emisie
Šéf Eustreamu sa vyjadril aj k problematike metánových emisií a tvrdeniu ekologických aktivistov, že po započítaní emisií CO2 a metánu v celom procese od produkcie až po spotrebu, je zemný plyn horší ako uhlie. „Plynárenstvo ma veľmi dobrý track record. Metánovými emisiami sa zaoberáme veľmi dlho,“ zdôraznil s tým, že hoci s celým reťazcom sú spojené aj metánové emisie, spoločnosti majú prirodzený záujem ich identifikovať a minimalizovať z bezpečnostných aj ekonomických dôvodov.
Eustream sa problematikou zaoberá už dekády, využíva prečerpávacie kompresory pri údržbárskych aktivitách, merače malých únikov aj infračervené kamery schopné identifikovať zdroj úniku. „Máme to veľmi dobre kvantifikované, dostali sme sa pod stav, keď sa hráme s tisícinami percent,“ uviedol Ňukovič s tým, že podobne postupujú zodpovedné spoločnosti v celej Európe. Na tvrdenia, že európske spoločnosti nemajú pod kontrolou situáciu v produkčných oblastiach, najmä v Rusku, pripomenul, že aj tieto lokality sú už kontrolované a monitorované, pričom dosahujú často lepšie výsledky napríklad aj ako USA.
Situácia na trhu s plynom
Pokiaľ ide o situáciu na trhu a vysoké ceny plynu, Ňukovič povedal, že v roku 2021 sa v porovnaní s dvoma poslednými rokmi očakáva nárast európskej spotreby plynu o 20 mld. m3, pričom domáca produkcia plynu v Európe od roku 2015 trvalo klesá. Ukrajina sa podľa neho nestratí ani po spustení Nord Streamu 2, pretože trend bude pokračovať aj po jeho spustení. Nórsko je stabilné, do nových polí neinvestuje, Afrika osciluje.
LNG za posledné dva roky vyskočilo z cca 50 mld. m3 na 110 – 115 mld. Očakávalo sa, že to bude aj tento rok, ale nebude to viac ako približne 85 mld. – 90 mld. a tento plyn chýba, poznamenal Ňukovič. „Volatilitu pokrýva Rusko a zmena v stave zásobníkov. Akurát Rusko tento rok plní len to, čo má zazmluvnené,“ skonštatoval Ňukovič.
Pokiaľ ide o nižšie stavy európskych zásobníkov, je podľa neho vidno, že sa z nich čerpá, ale zásoby sa neobnovujú. „Pri očakávanej spotrebe sa mi nezdá, že stav zásobníkov úplne zodpovedá tomu, čo Európu čaká,“ poznamenal šéf Eustreamu. Je to podľa neho logické, keďže v roku 2019, v očakávaní výsledkov rokovaní Ruska a Ukrajiny, „všetci natlačili, čo sa dalo“ a v roku 2020 sa zásoby nevyužívali pre nízke ceny plynu na trhu. „Teraz sú ceny vysoké, tak sa využíva plyn zo zásobníkov a pri týchto vysokých cenách nikto veľa nedopĺňa,“ povedal.
Čo sa týka cien, podľa indexov sú americké ceny sú pomerne nízke a stabilné. „Európske ceny determinuje Ázia,“ skonštatoval Ňukovič s tým, že keď bol ázijský ukazovateľ JKM minulý rok nízky, ceny kopíroval aj európsky TTF, rovnako tak, ako prudkom raste v tomto roku, keď sú európske ceny oproti ázijským nižšie len o prepravné náklady. „Uvidíme, čo nás ešte čaká,“ uzavrel generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.