Prezident SPNZ Rastislav Ňukovič Foto: Erika Vodičková

Horný Smokovec 26. septembra 2024 – Slovenské plynárenstvo sa intenzívne venuje otázkam prepravy a dodávok zemného plynu, aktuálnej dekarbonizácii vykurovania prostredníctvom moderných kondenzačných plynových kotlov, ale aj tej budúcej v podobe implementácie biometánu a vodíkových riešení. Preto patria aj medzi nosné témy tradičnej Jesennej konferencie Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ). Vo svojom príhovore to povedal prezident SPNZ a generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.

Nosnou témou poslednej Európskej komisie v oblasti energetiky bol Green Deal – čiže veľmi ambiciózny plán prechodu z používania fosílnych palív na obnoviteľné zdroje, pripomenul Ňukovič. “Vytýčený cieľ považujeme za správny, ale posledné roky ukázali, že ak sú procesy prechodu nastavené až príliš ambiciózne, bez zohľadnenia dopadov na ekonomiku, na ceny energií a podobne, môže sa stať, že sa tá iniciatíva otočí voči zámerom a stane sa kontraproduktívna,” poznamenal prezident SPNZ, ktorý v tejto súvislosti spomenul správu exšéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho vypracovanú na objednávku EK. Predstavil v nej víziu na pomoc EÚ – ako by mala reagovať na výzvy budúcnosti.

“Veľká časť je venovaná odporúčaniam na zvýšenie konkurencieschopnosti Európy aj v oblasti energetiky. Ten report je naozaj dobrý, otázka len je, či sa nová Komisia bude týchto odporúčaní držať,” konštatoval Ňukovič.

V oblasti prepravy a dodávok plynu je podľa jeho slov veľmi častou otázkou rezonujúcou vo verejnom to, čo sa stane po 1. januári 2025, keď sa skončí prepravná zmluva medzi Gazpromom a Naftogazom, pričom jej obnovenie sa pre vojnový konflikt medzi oboma krajinami zdá nepravdepodobné. “Plynárenský odborníci hľadajú riešenia, ktoré by aspoň dočasne umožnili v dodávkach pokračovať. Samozrejme existujú rôzne scenáre, no platí, že plyn z východu je pre Slovensko ekonomicky najvýhodnejšou alternatívou,” povedal Ňukovič, ktorý v tejto súvislosti pripomenul májový workshop SPNZ o globálnom trhu s LNG.

Zahraniční odborníci sa na ňom zhodli, že jedným z rizík LNG ako alternatívy pre Slovensko je aj nedostatočná infraštruktúra z hľadiska terminálov, ich kapacít a potenciálne úzke hrdlá na ceste k zákazníkom vo vnútrozemí.

“Samozrejme, plynárenstvo myslí aj na dekarbonizovanú budúcnosť. Slovenské plynárenstvo už má dva IPCEI projekty. V prípade Eustreamu ide o projekt úpravy existujúcej infraštruktúry na prepravu vodíka. Nafta má projekt HENRI, ktorého cieľom je hľadať vhodné štruktúry na skladovanie vodíka,” uviedol prezident SPNZ, ktorý ocenil spoluprácu s poradcom štátneho tajomníka MH SR profesorom Jurajom Sinayom.

SPNZ má zastúpenie v komisii pre legislatívu, ktorú vytvoril a aj v nej aktívne vystupuje prostredníctvom šéfa komisie pre TPP Mareka Smatanu. “Práve v oblasti TPP sa snažíme pripravovať na vodík novými normami, spomenul by som TPP Plniace stanice na plynný H2 a TPP Vlastnosti zemného plynu, kde dopĺňame úpravu týkajúcu sa vodíka. Tu aktívne spolupracujeme s vysokými školami – Žilinskou univerzitou a Technickou univerzitou v Košiciach,” vymenoval Ňukovič.

V oblasti biometánu vyzdvihol spoluprácu so Slovenskou bioplynovou asociáciou a Asociáciou Biometánu Slovenska, s ktorou SPNZ nedávno podpísal Memorandum o spolupráci. Aj toto spájanie síl má za cieľ podporiť produkciu biometánu v SR, kde ho aktuálne vyrába len biometánová stanica v Jelšave v objeme 6 miliónov m3 ročne.

“Naším dôležitým príspevkom je zriadenie Registra obnoviteľných plynov pod gesciou SPP-D. Funguje už viac ako rok, Aktuálne má svoj účet v registri otvorený 14 komerčných spoločností a viacero verejných inštitúcií, okrem slovenských spoločností si účet zriadili aj významní hráči na európskom trhu s biometánom,” uviedol šéf SPNZ.

Biometán je podľa neho dôležitý aj pre dodávateľov zemného plynu, ako je SPP, pretože ide o obnoviteľný plyn. “SPP vytvorilo spolu so spoločnosťou Brantner projekt Centier energetického a biologického zhodnotenia odpadov (CEBZ). V tomto roku mali prvý míľnik, otvorili triediacu linku, prvý biometán by mali dodávať v roku 2027,” pripomenul Ňukovič.

Spolupráca na poli biometánu má česko-slovenský rozmer, o slovenský trh majú záujem českí hráči, čo bolo vidno na veľkom záujme o workshop zameraný na podporu biometánu, ktorý SPNZ zorganizoval v júni,dodal.

“V oblasti gas advocacy je potrebné vyzdvihnúť aktivity SPP-D. V tomto roku výrazne prispievajú k argumentácii v prospech dekarbonizácie vykurovania prostredníctvom moderných kondenzačných plynových kotlov. Pripravili komplexné analýzy a porovnania s využívaním tepelných čerpadiel. Rovnako treba vyzdvihnúť ich iniciatívu v spolupráci s STU, kde našli spôsob ako využiť zemný plyn aj v budovách štandardu A0,” povedal prezident SPNZ.

V tejto súvislosti zdôraznil dôležitosť posunutia spolupráce so ZMOS-om na vyššiu úroveň v podobe podpísania dohody. “Samosprávy sú dôležité aj tým, že podporujú plynové riešenia, my im radi v tomto smere poskytneme akékoľvek poradenstvo a podporu. Je to win win spolupráca, pretože sa snažíme hľadať riešenia, ktoré sú pre nich nákladovo efektívne,” zdôraznil Ňukovič s tým, že spoluprácu so ZMOS-om realizuje najmä SPP-D a SPP.

Na záver spomenul aj ropný priemysel a spoločnosť Transpetrol, člena SPNZ. “Je veľa otvorených otázok, ktoré majú plynárenstvo s ropa podobné, ale v mnohom sa problematika odlišuje. Napríklad, že na ropu sú sankcie a na plyn zatiaľ nie,” konštatoval Ňukovič. Pripomenul nedávno rezonujúcu tému zastavenia dodávok ropy po zaradení spoločnosti Lukoil na sankčný zoznam Ukrajiny. “Riešenie tejto otázky môže byť čiastočne inšpiráciou pre jedno z možných riešení v preprave plynu,” uzavrel svoj príhovor prezident SPNZ a generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.