Horný Smokovec 24. septembra 2026 – Slovenské plynárenstvo si pripomína 170. výročie svojej existencie aj vďaka schopnosti prispôsobovať sa neočakávaným situáciám a neustále sa meniť a vyvíjať. Vo svojom príhovore na úvod Jesennej konferencie Slovenského plynárenského a naftového zväzu v Hornom Smokovci to povedal prezident SPNZ a generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.
V roku 1856 sa v uliciach vtedajšieho Prešporku rozsvietili prvé plynové lampy. Hoci dnes pouličná lampa nemusí vyzerať ako technologická novinka alebo revolúcia, vtedy ňou skutočne bola. “Ulice boli bezpečnejšie, ľudia mohli byť aktívni aj po zotmení, a mesto získalo úplne inú kvalitu života. A najmä, vtedajšie plynárenstvo patrilo k vtedajším najmodernejším technológiám na svete,” povedal Ňukovič s tým, že ide aj o dobrú pripomienku pre súčasnosť: plynárenstvo síce má 170 rokov, ale za toto obdobie nikdy nebolo rovnaké.
“Najskôr sme vyrábali svietiplyn z uhlia, potom prišiel zemný plyn, veľká plynofikácia, diaľkové plynovody, tranzit, podzemné zásobníky a distribúcia pre množstvo zákazníkov. Dnes hovoríme o LNG, biometáne, vodíku a nízkouhlíkových plynoch,” vymenoval prezident SPNZ.
Poukázal v tejto súvislosti na “historickú iróniu”. “Svietiplyn, s ktorým sme začínali, obsahoval viac ako polovicu vodíka. A po 170 rokoch teraz diskutujeme o vodíku ako o plyne budúcnosti. Čiže niekedy sa energetika pohybuje dopredu aj tak, že sa v trochu inej podobe vráti k tomu, čo už sme tu raz mali,” poznamenal Ňukovič.
Plynárenstvo pritom podľa neho nezmenilo iba spôsob, akým získavame energiu; výrazne zmenilo aj prostredie, v ktorom žijeme. “Pamätníci si možno ešte spomenú na mestá a obce vykurované uhlím, a masová plynofikácia vtedy znamenala obrovskú zmenu kvality ovzdušia,*” pripomenul prezident SPNZ.
Dnes sa, bohužiaľ, na zemný plyn pozerá predovšetkým cez emisie CO2 ako na fosílne palivo, ale nemalo by sa zabúdať na to, čo nahradil a aký environmentálny pokrok vtedy priniesol, no najmä na to, aký veľký potenciál ešte stále má a akým spôsobom dokáže pomôcť v boji s globálnym otepľovaním.
Podobný príbeh ponúkajú zásobníky, konštatoval Ňukovič. “Bežný zákazník ich prakticky nevníma, a to je podľa mňa ich hlavný úspech. Lebo keď je vonku mrazivo, -10 stupňov, všetci naraz spustia kúrenie, nikto nechce rozmýšľať nad tým, odkiaľ sa v tej chvíli zoberie ten zemný plyn. Jednoducho sa očakáva, že tam bude. A slovenskí plynári vybudovali systém, vďaka ktorému tam celé desaťročia plyn vždy spoľahlivo bol,” zdôraznil prezident SPNZ.
Aktuálnych 170 rokov plynárenstva podľa neho nie je iba príbehom úspechov, ale predovšetkým príbehom prispôsobovania sa situáciám, ktoré nikto neplánoval a nepredvídal. Príkladom môže byť rok 2009. Desiatky rokov fungoval základný model veľmi jednoducho: plyn prichádzal z východu a pokračoval na západ, dodávky boli stabilné a spoľahlivé. A bolo takmer nepredstaviteľné, že by to niekedy mohlo byť inak, poznamenal Ňukovič. “Potom ale prišla plynová kríza a zrazu bolo jasné, že niečo sa musí zmeniť, a že energetická infraštruktúra musí vedieť viac. A výsledok dnes vidíme na mape Slovenska: máme prepojenie so všetkými susednými krajinami a plyn môžeme prijímať a prepravovať z rôznych smerov. Z našej energetickej jednosmerky sme vlastne postupne vybudovali energetickú križovatku,” povedal prezident SPNZ, podľa ktorého v súčasnosti stojíme pred ďalšou veľkou zmenou.
Európa sa rozhodla ukončiť dovoz ruského plynu. Pre Slovensko to nie je jednoduchá zmena. “Sme vnútrozemská krajina a náš plynárenský systém bol desaťročia budovaný na úplne inej geografii tokov. Bolo by nefér tvrdiť, že to bude jednoduché, alebo že to bude zadarmo. To rozhodne nebude. Nové trasy a nové zdroje znamenajú vyššie náklady. Podstatné však je, že sa na túto situáciu už pripravujeme,” zdôraznil Ňukovič. Poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že spoločnosť SPP rokuje s desiatkami potenciálnych dodávateľov a infraštruktúra, vybudovaná za posledné roky umožňuje dostať na Slovensko plyn z viacerých smerov a v konečnom dôsledku aj z iných kontinentov.
Mení sa aj skladovanie, poznamenal prezident SPNZ. Kedysi bol model pomerne jednoduchý: v lete zatlačiť, v zime vyťažiť. Dnes je to oveľa dynamickejší biznis a kapacity sa riadia prakticky denne. “Nafta sa práve v tejto oblasti dostala medzi európsku špičku,” konštatoval.
V neposlednom rade sa mení aj samotný plyn. “Do našej siete už vstupuje biometán a pripravujú sa ďalšie projekty. SPP distribúcia pracuje na pripájaní ďalších biometánových staníc, a to je podľa mňa veľmi konkrétny príklad toho, ako môže existujúca infraštruktúra dostať nový obsah. Nemusíme vždy všetko zbúrať a postaviť nanovo; oveľa rozumnejšie je využiť to, čo už máme, a vlastne prispôsobiť sa novej situácii,” dodal Ňukovič.
Podobným výzvam ako plynárenstvo čelia aj kolegovia z Transpetrolu pri preprave ropy a jej produktov. “Ale som presvedčený, že manažment Transpetrolu tieto výzvy bez problémov zvládne,” uviedol prezident SPNZ.
Na margo diskusie v energetike “elektrifikácia verzus plyn” v súvislosti s uhlíkovou neutralitou vyslovil názor, že by nemalo ísť o súboj elektriny a plynu. “Elektróny a molekuly podľa mňa nie sú úplne priami súperi. Každé je dobré na niečo iné. Elektrina má množstvo výhod a jej význam nepochybne bude rásť, a bude aj rásť na úkor plynu. Ale molekuly dokážeme vo veľkých objemoch skladovať, prepravovať a meniť ich podobu,” doplnil Ňukovič s tým, že sú aj oblasti priemyslu, dopravy či výroby tepla, kde úplná elektrifikácia buď nie je technicky jednoduchá, alebo by bola veľmi drahá.
Energetika budúcnosti teda nebude otázkou “elektróny alebo molekuly”. Bude otázkou, kde je rozumnejšie – a najmä efektívnejšie – použiť elektróny a kde molekuly. “A možno práve toto je hlavné poučenie z tých 170 rokov. Keby sme sa v roku 1856 rozhodli, že plynárenstvo znamená len výrobu svietiplynu pre pouličné lampy a nič iné, tak naše odvetvie už by dávno neexistovalo,” poznamenal prezident SPNZ. “Plynárenstvo prežilo preto, že sa stále menilo,” zdôraznil s tým, že sa menili plyny, technológie, zdroje aj smery tokov, a niekoľkokrát dokonca aj účel, pre ktorý plynárenskú infraštruktúru potrebujeme.
“Takže namiesto otázky, či má plynárenstvo budúcnosť, by som dnes položil trochu inú otázku: ako sa bude plynárenstvo ďalej vyvíjať a ako bude vyzerať pri svojom ďalšom významnom výročí, napríklad pri 180. alebo pri 200. výročí, lebo koniec koncov, už je to len 30 rokov,” dodal Ňukovič. Súčasné 170. výročie je podľa neho naozaj významným míľnikom a patrí sa poďakovať za spoluprácu zamestnancom plynárenských spoločností, dodávateľom, zástupcom štátnych orgánov, municipalitám, akademickému sektoru a všetkým, ktorí s plynárenstvom nejakým spôsobom spolupracujú. „Vďaka spolupráci sme sa dostali tam, kde sme teraz, a dúfajme, že budeme ešte dlho takto spolupracovať. Takže ešte raz, veľké ďakujem za všetkých vás,” uzavrel prezident SPNZ Rastislav Ňukovič svoj príhovor na Jesennej konferencii SPNZ.
