Brusel 18. apríla 2024 – Rakúsko zintenzívňuje svoj odpor proti nemeckému „neutralizačnému“ poplatku za vývoz zemného plynu. Jeho predstavitelia sa opäť obrátili na Európsku komisiu, ktorú žiadajú, aby posúdila súlad poplatku s právom Európskej únie a pravidlami vnútorného trhu. Argumentujú tiež vysokými nákladmi, ktoré komplikujú rakúske snahy o odchod od ruského plynu. Nemecko tvrdí, že poplatok prispel k európskej bezpečnosti dodávok a stabilizácii cien. Neobmedzuje obchod medzi členskými štátmi, takže nie je dôvod uchyľovať sa k ruskému plynu. Podľa niektorých zdrojov EK pravdepodobne Nemecko zažaluje. Téme sa venovali portál euractiv.com a agentúra Reuters.
V utorok 16. apríla sa rakúsky podpredseda Európskeho parlamentu Othmar Karas (Európska ľudová strana – EPP) spojil s ministerkou energetiky Leonore Gewesslerovou, aby predložili naliehavú parlamentnú otázku Európskej komisii, v ktorej spochybnili zákonnosť nemeckých poplatkov za tranzit plynu.
V lete 2022 Nemecko spustilo horúčkovitý nákup zemného plynu, aby naplnilo svoje zásobníky pred zimou. Tamojšia vláda dodnes čelí finančným následkom nákupu miliárd metrov kubických plynu, ktorý bol nakupovaný v čase extrémne vysokých cien, a teraz sa musí predávať podstatne lacnejšie.
S cieľom získať späť peniaze vynaložené na nákup strategických zásob v roku 2022 na úkor krajín EÚ, ktoré od neho nakupujú plyn, Nemecko zaviedlo 1. októbra 2022 tzv. neutralizačný poplatok. Na začiatku bol stanovený na 0,59 eurocentov za megawatthodinu (MWh), v júli 2023 vzrástol na 1,45 €/MWh a 16. novembra 2023 nemecký správca trhovej oblasti THE, rozhodol, že od januára do júna 2024 bude výška poplatku na úrovni 1,86 €/MWh.
Po poslednom zvýšení sa viaceré európske krajiny a susedia Nemecka, najmä susedné Rakúsko a Česko, začali sťažovať Bruselu tvrdiac, že tento poplatok predražil odchod od ruského plynu. Problémom sa zaoberalo stretnutie ministrov energetiky EÚ začiatkom marca, na ktoré Európska komisia reagovala opatrne, no spor zostáva nevyriešený.
Teraz Rakúsko zvyšuje tlak. „Domnievam sa, že vnútroštátna exportná daň na plyn nie je len v rozpore s právom EÚ, ale je aj v rozpore s jedným zo základných princípov EÚ,“ uviedol Karas, člen stredopravej rakúskej strany ÖVP. Zároveň žiada „jasné posúdenie“ zo strany Európskej komisie, či je nemecká daň za plyn v súlade s „právom EÚ a pravidlami vnútorného trhu“ a aké opatrenia možno prijať na zabránenie ďalším negatívnym vplyvom na úkor Rakúska. V období medzi októbrom 2022 a decembrom 2023 nemecký poplatok stál Rakúsko približne 39 miliónov eur, vyčíslil Karas.
Rakúsko, ktoré uzavrelo kontrakty na ruský plyn do roku 2040, má problémy s diverzifikáciou dodávok. V roku 2024 vyše 95 % rakúskeho plynu stále pochádza z Ruska – viac ako dva roky spustení ruskej invázie na Ukrajinu a využívania dodávok plynu ako „energetickej zbrane“ proti Európe.
Podľa Viedne je čiastočne na vine aj Nemecko. „Predražovanie diverzifikácie (od Ruska) prostredníctvom poplatkov nepomáha,“ povedala rakúska ministerka energetiky Leonore Gewesslerová, členka Strany zelených, menšieho koaličného v rakúskej vládnej koalícii so stredopravou stranou ÖVP.
Nemecké ministerstvo hospodárstva a ochrany klímy odmietlo komentovať sťažnosti Rakúska, ale zdôraznilo, že poplatok „rozhodne prispel k európskej bezpečnosti dodávok a stabilizácii cien“. Poplatok neobmedzuje obchod medzi členskými štátmi, takže nie je dôvod uchyľovať sa k ruskému plynu, povedal hovorca ministerstva s tým, že je „nediskriminačný a je účtovaný rovnakou sadzbou za všetky dodané množstvá“.
Spor pozorne sledujú aj ďalšie krajiny EÚ. Taliansko už na prelome rokov avizovalo, že zvažuje podobný poplatok, v marci však plány na jeho zavedenie zmrazilo v reakcii na sústredený odpor susedných krajín EÚ, opäť na čele s Rakúskom.
Bude EK Nemecko žalovať?
Podľa euractiv.com má Komisia na odpoveď Rakúsku tri týždne. Následne, ak by Rakúsko chcelo vo veci pokračovať, mohlo by Nemecko opäť postaviť pred súd. Predchádzajúca rakúska vláda vyhrala spor o diaľničné poplatky, ktoré zaviedol Berlín.
Agentúra Reuters však v stredu (17. 4.), na základe informácií zdrojov z Bruselu, uviedla, že EK bude Nemecko za jeho neutralizačný poplatok žalovať, pretože má ísť o porušenie pravidiel jednotného trhu EÚ. Tzv. konanie o porušení únijneho práva by mohlo byť spustené už v najbližších dňoch, tvrdia zdroje.
„V tejto záležitosti zostávame v kontakte s nemeckými orgánmi, a to aj na politickej úrovni…nešpekulujeme o možnom začatí konaní o porušení únijneho práva,“ uviedol hovorca Komisie.
Formálne konanie EÚ sa začína oznámením so žiadosťou o informácie, po ktorom nasleduje žiadosť o dodržiavanie právnych predpisov Európskej únie. Až potom je vec predložená Európskemu súdnemu dvoru. Celý proces môže trvať mesiace.
Združenie energetických regulátorov Európskej únie (ACER) vo svojej správe zo začiatku marca zopakovalo v súvislosti s nemeckým poplatkom obavy prezentované Rakúskom, ale aj Českom, Slovenskom a Maďarskom.
Uplatňovanie poplatkov na cezhraničných tranzitných bodoch plynu by mohlo ovplyvniť toky plynu, zvýšiť ceny plynu v niektorých krajinách a brániť krajinám v úsilí o diverzifikáciu zdrojov dodávok plynu, uviedol ACER. „Poplatky a odvody, ktoré pokrývajú náklady na implementáciu vnútroštátnych opatrení na skladovanie, by sa nemali uplatňovať na cezhraničných miestach, aby sa predišlo nepriaznivým vplyvom na obchod s plynom,“ dodalo združenie.
Komisárka pre energetiku Kadri Simsonová minulý mesiac uviedla, že poplatok ohrozuje solidaritu bloku a poškodzuje snahy o zníženie závislosti EÚ od ruského plynu.
Ilustračné foto: © FluxSwiss-GIE Brussels