Viedeň 4. marca 2024 – Rakúsky energetický regulátor E-Control pripravuje zmenu metodiky taríf za prepravu plynu. Namiesto súčasného systému založeného na virtuálnych bodoch plánuje prejsť k metodike taríf založených na vzdialenostiach vážených kapacitou (capacity-weighted distance model). Uviedol to portál argusmedia.com s tým, že takmer všetci účastníci trhu sú proti plánovaným zmenám, ktoré by výrazne zvýšili náklady na dovoz plynu z Nemecka a Talianska.
Uvedené zmeny, ktoré chce E-Control zaviesť od roku 2025, by indikatívne viedli k tarifám na rok 2025, ktoré by strojnásobili vstupné náklady z Nemecka a viac ako zoštvornásobili tie z Talianska, pričom vstupné náklady v Baumgartene, kde ruský plyn vstupuje do Rakúska, by sa zvýšili len o 31 %.
E-Control dostal v rámci pripomienkovacieho konania 19 odpovedí, z ktorých niektoré boli spoločnými reakciami niekoľkých spoločností. Zatiaľ čo dvaja rakúski prevádzkovatelia prepravných systémov (TSO) sú za navrhované zmeny, všetci ostatní respondenti sú väčšinou alebo úplne proti nim. Mnohí navrhli, aby E-Control zachoval existujúcu metodiku, ktorá podľa nich efektívne funguje už mnoho rokov. Viacerí respondenti spochybňujú názor, že Baumgarten už nebude dominantným uzlom rakúskeho systému, tvrdiac, že odklon od virtuálneho bodového systému je zbytočný.
Obzvlášť kritická voči modelu taríf založených na vzdialenostiach vážených kapacitou bola spoločná odpoveď piatich prevádzkovateľov zásobníkov. Výsledné vyššie tarify za výstup z prepravnej a distribučnej siete do rakúskych zásobníkov – ktoré by sa zvýšili o 184 – 463 % – by mohli ohroziť bezpečnosť dodávok, pretože „Rakúsko možno nebude schopné využiť svoje veľké skladovacie kapacity“, uviedli. Ďalšie výkyvy a nepredvídateľnosť taríf za skladovanie by „viedli k masívne negatívnym dopadom na rezervačné správanie zákazníkov zásobníkov a ohrozili by schopnosť dosiahnuť požadovanú úroveň plnenia podľa trhových princípov,“ dodali prevádzkovatelia zásobníkov.
Takmer všetci respondenti silne kritizovali výrazne vyššie vstupné tarify z Talianska a Nemecka, pričom mnohí poznamenali, že by to vytvorilo obchodné bariéry, ktoré odrádzajú od regionálneho obchodovania. Baumgarten sa stane zďaleka najlacnejšou dovoznou cestou, čo je v priamom rozpore s cieľom Rakúska diverzifikovať sa od ruského plynu, uviedli respondenti.
Mnohí účastníci trhu argumentujú, že tento efekt by bol znásobený navrhovaným zvýšením multiplikátorov pre krátkodobejšie produkty, čo by podľa nich výrazne odrádzalo od rýchleho obchodovania s miestnymi spreadmi a pravdepodobne by ešte viac znížilo likviditu.
Podľa reakcií sa ako nepopulárna javí aj zmena na vyvážené rozdelenie výnosov medzi vstupom a výstupom v pomere 50:50 namiesto existujúceho rozdelenia 20:80. Táto zmena by výrazne zvýšila náklady pre domácich používateľov a zároveň by viedla k nižším výstupným tarifám do Talianska a Nemecka pre spoločnosti využívajúce Rakúsko ako tranzitnú krajinu, uviedli respondenti. Nárast výstupného poplatku do distribučnej oblasti o 163 percent znamená, že „rozdelenie bremena sa uvalí na domácich zákazníkov a priemysel, zatiaľ čo susedné krajiny profitujú“, uviedli prevádzkovatelia zásobníkov.
Viacerí respondenti kritizovali E-Control za to, že neprehodnotil alternatívne metodiky. Energetická skupina OMV urobila vlastné výpočty pre zachovanie systému založeného na virtuálnych bodoch, ktoré naznačujú zvýšenie vstupných taríf o 8-24 % a zvýšenie výstupných taríf o 41-109 %. Bolo by to žiaduce, pretože by to znížilo nákladové zaťaženie dovozcov a rakúskych spotrebiteľov, tvrdí OMV. Do značnej miery by to odvrátilo „hroziacu cenovú špirálu na vstupných bodoch“ odstránením objemového rizika v Oberkappeli, Arnoldsteine a Uberackerne, uviedla rakúska firma.
Iní respondenti požadovali metodiku „poštových pečiatok“, pri ktorej by sa na vstupné alebo výstupné miesta uplatňovali jednotné tarify – hoci väčšina obhajovala jednoduché zachovanie existujúceho systému.
Niekoľko respondentov kritizovalo predikcie energetického regulátora týkajúce sa rezervácií v nasledujúcom referenčnom období. Tieto projekcie museli byť založené na predpoklade úplného zastavenia ruského dovozu cez Baumgarten, čo je v skutočnosti „veľmi neisté“, uviedla OMV.
Energetická skupina si myslí, že existuje riziko klesajúcej špirály, pri ktorej znižujúce sa využívanie rakúskeho systému v dôsledku vysokých taríf povedie k potrebe ešte vyšších taríf, čo následne ešte viac znižuje využitie, varovali respondenti.
To by mohlo „priviesť rakúsky trh s plynom do čoraz väčšej izolácie od diverzifikovaných zdrojov, ohrozujúc konkurencieschopnosť Rakúska ako obchodného centra, ako aj bezpečnosť dodávok“, uzavrela OMV.
Poplatky – aktuálna téma
Zavádzanie nových či zvyšovanie existujúcich poplatkov súvisiacich so skladovaním či prepravou zemného plynu je v poslednom období pertraktovanou témou európskeho plynárenstva. Rezonuje najmä už zavedený nemecký „neutralizačný poplatok“ či plány Talianska na jeho zavedenie.
Spomínané poplatky sú dedičstvom európskej energetickej krízy, ktorá vyvrcholila v roku 2022 po tom, ako Moskva po invázii na Ukrajinu prerušila dodávky plynu do Európy a podmorská explózia odstavila plynovod Nord Stream z Ruska do Nemecka – trasu prepravy 15 % európskeho dovozu plynu.
V tom istom roku EK stanovila ciele na plnenie zásobníkov plynu pre celú EÚ s cieľom vybudovať dostatočné zásoby pred zimou 2022-2023. Berlín požiadal svojho správcu trhovej oblasti, Trading Hub Europe (THE), aby naplnil domáce zásobníky, ale prudký nárast cien plynu zanechal vláde účet vo výške takmer 10 miliárd eur. K decembru 2023 Nemecko ešte potrebovalo získať späť 8,5 miliardy eur.
S cieľom získať späť peniaze vynaložené na nákup strategických zásob v roku 2022 na úkor krajín EÚ, ktoré od neho nakupujú plyn, Nemecko zaviedlo 1. októbra 2022 tzv. neutralizačný poplatok, účtovaný za všetok plyn opúšťajúci nemeckú sieť. Na začiatku bol stanovený na 0,59 eurocentov za megawatthodinu (MWh), v júli 2023 vzrástol na 1,45 €/MWh a 16. novembra 2023 nemecký správca trhovej oblasti THE, rozhodol, že od januára do júna 2024 bude výška poplatku na úrovni 1,86 €/MWh.
Taliansky energetický regulátor Arera 18. decembra 2024 navrhol, aby sa na plyn opúšťajúci taliansku sieť cez hraničné prepojovacie body uvalil neutralizačný poplatok, ktorý by mohol byť zavedený 1. apríla 2024, vo výške 2,19 €/MWh. Účelom poplatku je pokryť straty štátnej energetickej agentúry GSE z nákupu plynu za vysoké ceny v lete 2022 pri napĺňaní talianskych zásobníkov, ktorý vyšiel krajinu na 6,7 mld. €. Taliansko potrebuje z tejto sumy získať ešte 4,8 mld. €.
Arera aktuálne čaká od EÚ objasnenie, či je plánovaný „neutralizačný poplatok“ na pokrytie nákladov na napĺňanie zásobníkov v súlade s pravidlami jednotného trhu.
Generálne riaditeľstvo EK pre energetiku, ktoré požiadalo ACER o prešetrenie nemeckého poplatku, je v kontakte s talianskym regulátorom, aby lepšie porozumelo návrhu plánovaného opatrenia, uviedol hovorca exekutívy EÚ. Hovorca zdôraznil, že „tarify musia byť v súlade s legislatívnym rámcom EÚ“.
Predtým, ako svoj poplatok zaviedlo Nemecko, ACER a Rada európskych energetických regulátorov uviedli, že krajiny EÚ nemôžu zaviesť dodatočné cezhraničné poplatky na náhradu nákladov.
Zavádzanie poplatkov už kritizovali viaceré rakúske zainteresované strany, napríklad správca trhovej oblasti AGGM či energetický regulátor E-Control, ako aj Asociácia Energy Traders Europe (ETE), donedávna Európska federácia obchodníkov s energiou (EFET).
Ich argumenty sú podobné, okrem nesúladu poplatkov s právom EÚ varujú pre vytváraním neistoty na trhu s plynom, fragmentáciou, resp. „odpojovaním“ jednotlivých trhov, pred zvyšovaním cenových rozdielov medzi krajinami či rozporom takýchto poplatkov s duchom európskej energetickej solidarity.
Postoj stredoeurópskych krajín
Postoj k súčasnej situácii nedávno zaujali aj niektoré členské štáty EÚ, konkrétne Česko, Poľsko, Slovensko, Rakúsko a Maďarsko, ktoré vyzvali na lepšiu ochranu trhu so zemným plynom. Podľa týchto krajín na ňom hrozí zavádzanie nových poplatkov za prepravu plynu cez jednotlivé krajiny a vzniku obchodných bariér. Cieľom výzvy je týmto poplatkom a obmedzeniam zabrániť. V opačnom prípade povedú k zdraženiam energií pre odberateľov.
„Európa odviedla obrovský kus práce, dokázala sa postaviť ruskému zneužívaniu energetiky ako zbrane a dokázala sa zbaviť závislosti na dodávkach plynu z Ruska. Vyžiadalo si to veľké úsilie, zásadné investície aj obdivuhodnú zmenu nášho prístupu k spotrebe plynu. Mali by sme sa teda vyvarovať krokov, ktoré odvedenú prácu narušia, poškodia tak našu jednotu a posilnia ruského agresora,“ povedal český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela.
Zavádzanie poplatkov za prepravu plynu by podľa neho mohlo viesť k rozdrobeniu a narušeniu jednotnosti trhu, najmä z dôvodu očakávaného vzniku obmedzení pre voľný obchod s plynom medzi krajinami EÚ. To by podľa ministerstva viedlo k nerovným podmienkam pre hospodárstvo jednotlivých štátov, zvýšeniu výdavkov za energie pre domácnosti a obmedzeniu cezhraničnej spolupráce. Ďalším dôsledkom potom podľa ministerstva bude aj hrozba narušenia úsilia o diverzifikáciu zdrojov plynu, pretože poplatky zvýhodnia dodávky plynu z Ruska.
Ilustračné foto: Eustream