Peking 17. januára 2023 – Údaje o čínskom obchode s komoditami za rok 2022 ukázali, že za minuloročné ceny a objemy neboli poháňané najväčším nákupcom prírodných zdrojov na svete. Podľa agentúry Reuters je teraz otázkou, či v roku 2023 Čína znovu potvrdí svoju dominanciu a reputáciu hlavného ťahúňa diania na komoditných trhoch. V prípade zemného plynu bude hrať úlohu aj vývoj sporových cien LNG.
Trhový naratív týkajúci sa čínskeho apetítu po komoditách sa do značnej miery posunul od striedmeho roku 2022 k očakávaniam silného roku 2023. Koniec koncov, druhá najväčšia svetová ekonomika sa znovu otvára a reštartuje po tom, ako upustila od prísnej politiky nulovej tolerancie voči šíreniu vírusu Covid-19, pripomína Reuters.
Oplatí sa však pozrieť, čo sa stalo minulý rok. V dovoze komodít do Číny sa v roku 2022 objavili odlišnosti a nastolené trendy môžu ešte chvíľu pretrvávať.
Zjavnými slabými miestami medzi hlavnými komoditami boli dovozy ropy a zemného plynu, ktoré sa v roku 2022 v porovnaní s predchádzajúcim rokom znížili o 0,9 % pri rope a o 9,9 % v prípade plynu.
Dovoz ropy klesol už druhý rok po sebe na ekvivalent 10,17 milióna barelov denne (bpd), podľa oficiálnych údajov zverejnených 13. januára. Je pomerne jednoduché nájsť príčinu tohto vývoja. Protipandemické obmedzenia znížili domáci dopyt, zatiaľ čo nižší vývoz rafinovaných palív za prvých deväť mesiacov znamenal, že tieto dodávky klesli za rok ako celok o 11 %, vyčíslil Reuters.
Trend dovozu surovej ropy a vývozu produktov sa však v poslednom štvrťroku 2022 posunul. Obidva sa výrazne zvýšili, keď sa ekonomika začala znovu otvárať a Peking udelil vyššie kvóty na vývoz palív, aby podporil ekonomiku a umožnil rafinériám dostať silné regionálne marže pre produkty, najmä naftu.
Dovoz ropy vzrástol v decembri v porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka o 4 % a dosiahol 11,3 milióna barelov denne. Vývoz palív na úrovni 7,7 milióna ton zaznamenal najvyššie mesačné číslo od apríla a vzrástol o 25 % z novembrových 6,14 milióna ton.
Dovoz plynu a spotové ceny
Dovoz zemného plynu cez plynovody, ako aj vo forme skvapalneného zemného plynu (LNG) bol v decembri stále slabý a dosiahol 10,28 milióna ton, čo predstavuje pokles o 11,8 % v porovnaní s rovnakým mesiacom v roku 2021 a pokles o 0,39 % oproti novembru. Avšak aj tento dovoz sa zotavuje, keďže čínska ekonomika naberá na rýchlosti.
Pre plyn aj ropu však platí podobná podmienka. Či sa čínske energetické spoločnosti vrátia k dovozu objemov LNG, vďaka ktorým sa krajina v roku 2021 stala najväčším nákupcom na svete, kým ju minulý rok predbehlo Japonsko, záleží do značnej miery od trajektórie spotových cien, poznamenal Reuters.
Čína bude aj naďalej dovážať LNG na základe dlhodobých zmlúv naviazaných na ropu, ale vyrovnanie sa silným objemom z predchádzajúcich rokov bude závisieť od úsudku energetických spoločností, že spotové ceny sú dostatočne nízke na to, aby bol skvapalnený zemný plyn ekonomicky životaschopný na domácom čínskom trhu.
Aká je úroveň takéhoto komfortu pri spotových cenách, je diskutabilné. Pravdepodobne bude výrazne pod aktuálnou spotovou cenou za dodávku do severnej Ázie, ktorá je 23 USD za milión britských tepelných jednotiek (mmBtu).
Aj keď súčasná cena od dosiahnutia rekordných 70,50 USD za mmBtu koncom augusta neustále klesá, podľa historických štandardov zostáva vysoká, keďže pred začiatkom roka 2021 sa len raz a krátko obchodovala nad 20 USD, pripomenul Reuters.
Postoj rafinérií
Čínske rafinérie v minulosti tiež prejavili neochotu nakupovať surovú ropu, keď sa domnievali, že ceny sú príliš vysoké alebo vzrástli priveľa a prirýchlo. Je pravdepodobné, že v roku 2023 budú chcieť zvýšiť nákupy, aby uspokojili rastúci domáci dopyt v dôsledku znovu sa otvárajúcej ekonomiky a pokračujúcich kvót na vývoz paliva. Môžu však byť opatrné, ak ceny začnú výrazne stúpať nad 85,28 USD, na ktorých futures na ropu Brent skončili 13. januára.
Za zmienku tiež stojí, že Čína za prvých 11 mesiacov roku 2022 doviezla cca o 700.000 bpd viac, než spracovala vo svojich rafinériách. To znamená, že rafinérie budú mať pravdepodobne dostatočné zásoby, ak by chceli zvýšiť objem výroby bez výrazného zvýšenia dovozu.
Okrem toho, trh s fyzickou surovou ropou funguje inak ako s papierovými futures, ako je Brent, pričom čínsky dovoz na niekoľko nasledujúcich mesiacov je pravdepodobne už z veľkej časti pokrytý. To znamená, že ak by rafinérie plánovali zvýšiť dovoz, potrvá niekoľko mesiacov, kým sa to prejaví v colných údajoch, upozornil Reuters.
Železná ruda, uhlie a meď
Rýchlejšia reakcia na opätovné otváranie čínskej ekonomiky zrejme príde v prípade komodít, ktoré sa dajú ľahšie a rýchlejšie zabezpečiť, ako napríklad železná ruda. Dovoz oceliarskej suroviny klesol v roku 2022 oproti roku 2021 o 1,5 %. Ak však čínske oceliarne zvýšia produkciu pri opätovnom otvorení ekonomiky, dovoz železnej rudy by mohol v nasledujúcich mesiacoch rýchlo narásť.
Zvýšiť by sa mohol aj dovoz uhlia, najmä keď čínski kupci využívajú rozhodnutie Pekingu ukončiť neoficiálny zákaz dovozu z Austrálie, ktorá bola predtým dodávateľom číslo dva. Hoci Čína nemusí dovážať veľa austrálskeho energetického uhlia, existuje priestor na obnovenie dodávok koksovateľného uhlia používaného na výrobu ocele.
Ďalšou komoditou, na ktorej by sa mohol odraziť potenciálny vyšší čínsky dopyt, je meď, no práve tu môže byť najväčší priestor na sklamanie. Čínsky dovoz medi si ako jeden z mála zachoval silnú dynamiku aj v roku 2022. Dovoz surovej medi vzrástol o 6,2 % a dovoz rúd a koncentrátov o 8 %.
Keďže sa očakáva, že globálna ekonomika bude mať v roku 2023 problém s rastom, môže byť otázne, o koľko viac medi bude čínsky výrobný sektor orientovaný na export ešte potrebovať.
Ak bude dopyt po výrobe slabý, „býčí“ príbeh medi bude závisieť od iných spôsobov využitia, najmä v stavebníctve, a od toho, či tento dopyt bude stačiť na výrazné zvýšenie čínskeho dovozu medi.
Celkovo je opätovné otváranie čínskej ekonomiky pre dopyt po komoditách pozitívne, ale realita pravdepodobne nebude taká lineárna a taká istá, ako trh očakáva, uzavrela agentúra Reuters.