Londýn 18. septembra 2026 – Rastúce ceny zemného plynu v Európe, poháňané vojnou s Iránom, predstavujú pre kontinent hrozbu ďalšej vlny hospodárskych problémov práve v čase, keď sa snaží urýchlene prezbrojiť, vybudovať svoje kapacity v oblasti umelej inteligencie a čeliť čoraz intenzívnejšej konkurencii zo strany Číny. Škody by mohli byť dlhodobé. Vo svojom článku pre agentúru Reuters to uviedol komentátor Ron Bousso.
Referenčné ceny plynu v Európe od začiatku septembra prekonali niekoľko psychologických úrovní, postupne na 75 eur za megawatthodinu (MWh), 80 €/MWh a atakovali aj 84 €/MWh, čo sú viac než dvojnásobky úrovní spred roka a najvyššie úrovne od konca roka 2022, keď rozsiahla invázia ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu podnietila Európu k zastaveniu obrovského objemu ruského plynu dodávaného potrubiami, pripomenul Bousso. Najnovšia kríza pramení z uzavretia Hormuzského prielivu pred viac ako šiestimi mesiacmi, čo je narušenie, ktoré do veľkej miery ochromilo približne pätinu celosvetových dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) a zvýšilo napätie na trhoch po celom svete.
Výsledný nedostatok dodávok vyvolal prudkú konkurenciu medzi Európou a Áziou. Mimoriadne horúce leto vo veľkej časti Ázie zvýšilo dopyt po elektrine a chladení. V dôsledku toho boli počas kritických letných mesiacov veľké objemy plynu, ktoré by za bežných okolností smerovali do Európy, presmerované na východ, čo vážne narušilo snahy Európy doplniť rozsiahlu sieť podzemných zásobníkov pred začiatkom zimnej vykurovacej sezóny. Dôsledky sa teraz začínajú prejavovať, konštatuje komentátor pre agentúru Reuters.
Európske zásobníky plynu boli k 17. septembru naplnené približne na 68,84 %, čo je najnižšia úroveň pre toto obdobie roka za posledných 15 rokov a približne o 12 percentuálnych bodov menej než pred rokom, vyplýva z údajov organizácie Gas Infrastructure Europe.
Zásoby zvyčajne dosahujú maximum začiatkom novembra. V roku 2025 dosiahli vrchol na úrovni 83 %, teda približne 85 miliárd kubických metrov (mld. m³). Podľa odhadov Reuters Open Interest dosiahne úroveň zásob v tomto roku pravdepodobne vrchol len na 70 až 75 %, vyčíslil Bousso s tým, že situácia je ešte znepokojivejšia pri pohľade na jednotlivé krajiny.
Nemecká sieť zásobníkov, najväčšia v Európe, je naplnená len na 56,02 %, zatiaľ čo zásobníky v Holandsku, ďalšom kľúčovom regionálnom plynárenskom uzle, sú naplnené iba na 53,65 % kapacity. Vstup do zimy s takto nízkou úrovňou zásob zvýši závislosť oboch krajín od nákladov na LNG nakupovaný na spotovom trhu a od dovozu plynu potrubiami zo susedných štátov, čo bude vytvárať ďalší tlak na rast cien plynu v celom regióne, upozornil komentátor pre Reuters.
Dodávky LNG
Rozsiahle narušenie vývozu z Blízkeho východu pravdepodobne v dohľadnom čase neustúpi. Vývoz LNG z Perzského zálivu, predovšetkým z Kataru, ale aj zo Spojených arabských emirátov, podľa údajov spoločnosti Kpler klesol medzi marcom a augustom v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka o viac ako 85 %, konštatoval Bousso. Odhaduje, že narušenie bude pravdepodobne pretrvávať až do konca roka, keďže lodná doprava cez Hormuzský prieliv zostáva obmedzená. Spoločnosť QatarEnergy už informovala kľúčových zákazníkov, že predĺžila pozastavenie dodávok LNG z dôvodu vyššej moci (force majeure) až do začiatku novembra.
Globálny trh s LNG však podporil rýchly rast produkcie inde, najmä v USA a Kanade. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry vzrástla produkcia LNG mimo Perzského zálivu za rok do konca júna o 18 %, teda približne o 27 miliárd kubických metrov, čím sa vykompenzovalo približne 75 % výpadkov z Blízkeho východu. To pomáha vysvetliť, prečo ceny napriek tomu, že sa nachádzajú na bolestivo vysokých úrovniach, zostávajú výrazne pod mimoriadnymi maximami dosiahnutými počas energetickej krízy v roku 2022, keď referenčné ceny plynu v Európe krátkodobo prekročili 300 eur za MWh, tvrdí Bousso, podľa ktorého je však napriek tomu, – vzhľadom na súčasné okolnosti – riziko ďalšieho rastu cien z aktuálnych úrovní obrovské.
Zlé načasovanie
Nájsť riešenie tejto situácie ani zďaleka nie je jednoduché, upozornil Bousso. Predchádzajúce pokusy niektorých vlád vrátane nemeckej zasahovať do trhov s plynom sa často obrátili proti nim, narušili trhové stimuly a oddialili snahy o doplnenie zásob. Zároveň je zníženie závislosti od plynu prostredníctvom väčšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie a jadrovej energie dlhodobým projektom, ktorého úplná realizácia potrvá roky, ak nie desaťročia.
Ani európske vlády nie sú v pozícii zopakovať rozsiahle dotačné programy, ktoré zaviedli po šoku v roku 2022. Podľa odhadov inštitútu Bruegel dosiahol účet Európy za plyn v roku 2025 hodnotu 117 miliárd eur, hoci spotreba zostala približne 17 % pod úrovňou spred krízy. Keďže ceny sú teraz výrazne vyššie, účet regiónu za dovoz pravdepodobne tento rok opäť prudko vzrastie, skonštatoval komentátor pre agentúru Reuters s tým, že to všetko stavia európsku ekonomiku do zraniteľnej pozície práve v tom najnevhodnejšom okamihu.
Napätie s Moskvou eskaluje, pričom nedávno došlo k pokusu o ruský dronový útok na Nemecko, zatiaľ čo Trumpova administratíva tlačí na Európu, aby viac investovala do vlastnej obrany. Kontinent sa preto snaží rýchlo rozšíriť výrobu munície, vojenského vybavenia a ďalších obranných technológií.
Zároveň sa usiluje dohnať zaostávanie v pretekoch v oblasti umelej inteligencie, v ktorých výrazne zaostáva za USA a Čínou. Doťahovanie sa na konkurenciu si vyžaduje rozsiahle investície do energeticky náročných dátových centier.
Navyše, pre európsky výrobný sektor čoraz ťažšie konkurovať Číne. Najmä európske automobilky výrazne stratili pôdu pod nohami v prospech svojich čínskych konkurentov s nižšími nákladmi. Problémový nemecký automobilový gigant Volkswagen nedávno oznámil najväčšiu reštrukturalizáciu vo svojej 89-ročnej histórii, pripomenul Bousso.
Ďalší dlhodobý nárast cien plynu a elektriny by zhoršil nákladovú nevýhodu Európy voči konkurenčným ekonomikám. Výrobcovia by buď museli absorbovať vyššie náklady na energie, čím by stlačili svoje zisky a investície, alebo ich preniesť na spotrebiteľov, čím by znížili svoju konkurencieschopnosť.
Stručne povedané, drahé energie hrozia, že podkopú samotné ambície, ktoré Európa považuje za nevyhnutné pre svoju budúcu hospodársku a strategickú autonómiu. Európska komisia pred dvoma týždňami uviedla, že napriek nízkej úrovni zásob Európska únia túto zimu nebude čeliť bezprostredným rizikám pre bezpečnosť dodávok. To sa môže ukázať ako správne.
Skutočnou otázkou však nie je, či si Európa dokáže zabezpečiť dostatok plynu na prekonanie zimy. Ide o to, koľko zaň bude musieť zaplatiť. Zatiaľ to vyzerá ako náklad, ktorý si región nemôže dovoliť, uzavrel v článku pre agentúru Reuters komentátor Ron Bousso.
Názory tu vyjadrené sú názormi Rona Boussa, komentátora agentúry Reuters.