Ankara 18. novembra 2025 – Dodávky plynu do Európy cez grécku a tureckú LNG, ako aj nadväzujúcu infraštruktúru predstavuje jednu z možností prebiehajúcej diverzifikácie spôsobenej tlakom na odchod od ruského zdroja. Okrem trhov v balkánskych krajinách prejavuje o prepravu plynu z juhu na sever najmä Ukrajina odkázaná na dovoz plynu zo všetkých dostupných smerov po zničení domácich produkčných kapacít ruskými leteckými útokmi. Turecko má vyššiu kapacitu regasifikácie ako Grécko, ale rastúca spotreba krajiny ovplyvňuje potenciálny prebytok plynu na export a jej uzavretý trh predstavuje výzvy pre obchodníkov. Na druhej strane Grécko čelí problémom s preťažením siete, ale má sľubné investície a otvorenejší trh. Porovnaniu možností oboch krajín pri exporte plynu na sever sa venoval portál argusmedia.com.
Grécko má dva terminály na dovoz skvapalneného zemného plynu. Prvý z nich, pevný terminál na ostrove Revithoussa v prevádzke od roku 2000 má regasifikačnú kapacitu 5,4 mil. ton ročne. V prípade fungovania na plnú kapacitu by mohol do siete dodávať maximálne 82 TWh za rok, vyčíslil Argus.
Druhý grécky terminál – a prvý využívajúci plávajúcu skladovaciu a regasifikačnú jednotku (FSRU), v činnosti od októbra 2024, má kapacitu 4,3 mil. t/rok a teoreticky by mohol do siete dodávať 66 TWh/rok. Celkovo tak grécka kapacita spracovania LNG dosahuje 9,7 mil. t/rok, čo zodpovedá 148 TWh/rok, alebo – pri použití konverzného kurzu gréckeho prevádzkovateľa prepravnej sústavy DESFA – približne 12,7 mld. m3/rok.
Oba terminály však podľa Argusu fungujú s oveľa nižšou mierou využitia. Revithoussa dodala do siete v priebehu roka 2024 18,2 TWh, v priemere 50 GWh/deň. Obchodníci uviedli, že ceny LNG boli v tom roku menej konkurencieschopné ako ceny ruského potrubného plynu. Dodávky z Revithoussy sa v priebehu prvých 10 mesiacov tohto roka zvýšili na 79 GWh/deň, čo by pri udržaní tohto tempa počas celého roka predstavovalo približne 29 TWh.
Hoci nízke dodávky naznačujú voľnú kapacitu v Revithousse, obmedzenia gréckej infraštruktúry pretrvávajú. Krajina čelí „bottleneckom“ kompresorových staníc v smere juh-sever aj východ-západ. Začiatkom novembra DESFA slávnostne otvorila kompresorovú stanicu Komotini. Jej celkovú kapacitu 24,6 MW zabezpečujú tri kompresorové jednotky (+ jedna v pohotovostnom režime). Ide o prvú elektricky poháňanú kompresorovú stanicu v Grécku, schopnú spracovávať aj zmesi zemného plynu a vodíka.
Kompresorová stanica Komotini podľa DESFA výrazne posilňuje Vertikálny plynový koridor, pretože spolu s ďalšími projektmi, vrátane kompresorovej stanice Ampelia, umožňuje Grécku exportovať na sever 8,5 mld. m3 zemného plynu ročne, čo je približne 99 TWh/rok.
V každom prípade, ďalším „úzkym hrdlom“ v severogréckom systéme predstavuje kapacita v bode Amfitriti, kde sa dodávky z Alexandroupolisu napájajú do siete. Tá bude v rokoch 2025 – 2030 obmedzená na 44 GWh/deň, čo predstavuje približne 16 TWh alebo 1,4 mld. m3 ročne, uviedla podľa Argusu DESFA.
Turecká alternatíva
Turecko v súčasnosti prevádzkuje päť terminálov na dovoz LNG, tri na báze FSRU a dve pobrežné zariadenia, s celkovou odberovou kapacitou 161 mil. m³/deň, resp. 625 TWh/rok. To je podľa konverzného kurzu tureckej štátnej spoločnosti BOTAS viac ako štvornásobok celkovej kapacity Grécka.
Bod Strandža 1/Malkoclar, ktorý priamo spája tureckú a bulharskú sieť, má technickú výstupnú kapacitu 43 TWh/rok a naďalej nie je dostatočne využívaný. Firmy v prvých 10 mesiacoch tohto roka exportovali cez tento bod do Bulharska celkovo 16,3 TWh, za rok 2024 18,8 TWh.
Turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar a vedúci predstavitelia spoločnosti BOTAS opakovane vyhlásili, že v krátkom čase môžu zvýšiť kapacitu bodu dvakrát až štyrikrát, ak budú existovať dlhodobé záväzky potenciálnych európskych odberateľov. Exportný potenciál by tak v krátkodobom horizonte mohol dosiahnuť 10 mld. m3 plynu ročne, čo teoreticky presahuje exportnú kapacitu Grécka, odhadol Argus.
Na druhej strane, nadbytok ponuky na export limituje rekordne vysoká spotreba v Turecku v minulú zimu a priestor pre jej ďalší rast. Navyše, medzi ďalšie nevýhody Turecka patrí uzavretý trh a silná dominancia jediného hráča, konštatuje portál argusmedia.com.
Hoci regulačný orgán EPDK udržiava regulačný rámec, ktorý je na papieri porovnateľný so západnou Európou, podľa mnohých obchodníkov má BOTAS v praxi jasnú dominanciu. Transparentnosť zostáva nízka a absencia voľného obchodu núti spoločnosti spoliehať sa práve na štátnu spoločnosť. Tieto faktory znížili rating Turecka v správe Energy Traders Europe 2025, zatiaľ čo Grécko si polepšilo.
Bulharský tranzit
Bulharsko má v oblasti prepravy plynu veľké ambície a je jedným z najaktívnejších podporovateľov prepravy plynu severným smerom. V tejto súvislosti pracuje na rozvoji svojej vlastnej tranzitnej kapacity medzi juhom a severom, pripomenul Argus.
Bulharská štátna plynárenská spoločnosť Bulgargaz podpísala začiatkom januára 2023 dlhodobú zmluvu s BOTAS-om, ktorý jej poskytol prístup k tureckým LNG terminálom a k tureckej prepravnej sieti pre tranzitné dodávky k bulharskej hranici po dobu 13 rokov. Vtedajší turecký minister energetiky uviedol, že dohoda umožní Bulharsku prepravovať približne 1,5 mld. m3 plynu ročne cez Malkoclar a pomôže zvýšiť bezpečnosť dodávok v juhovýchodnej Európe. Táto zmluva sa však podľa Argusu nevyhla kritike a občas sa nevyužívala.
Navyše, podľa najnovšieho 10-ročného plánu rozvoja siete z dielne bulharského prevádzkovateľa dosiahne prítoková kapacita z Grécka cez bod Kulata/Sidirokasto v najbližších rokoch spočiatku 37,2 TWh, resp. 3,5 mld. m3 ročne. Prepojovacie potrubie Grécko-Bulharsko tiež poskytuje 3 mld. m3 za rok, jeho kapacita sa však v krátkodobom horizonte nezvýši. To znamená, že Bulharsko spočiatku počíta s dovoznou kapacitou z Grécka na úrovni 6,5 mld. m3/rok, uzavrel portál argusmedia.com.