Londýn 14. apríla 2023 – Európa ukončila zimu 2022/23 rekordným objemom plynu v zásobníkoch, čo znamená, že pred ďalšou vykurovacou sezónou v roku 2023/24 bude potrebovať oveľa menej dopĺňať svoje zásoby. Pre agentúru Reuters to napísal analytik John Kemp, podľa ktorého bude kontinent napriek tomu potrebovať zníženie spotreby plynu aj počas budúcej zimy.

Zásoby v Európskej únii a Spojenom kráľovstve dosiahli podľa údajov združenia Gas Infrastructure Europe k 31. marcu 632 terawatthodín (TWh). Na dané ročné obdobie tak boli rekordne vysoké a mimoriadnych 350 TWh (+80 % alebo +2,40 štandardnej odchýlky) nad sezónnym priemerom za posledných desať rokov.

V porovnaní so situáciou k rovnakému dátumu minulého roka predstavuje aktuálny stav zásadnú zmenu, keďže 31. marca 2022 boli zásoby na úrovni 300 TWh, teda 53 TWh (-15 % alebo -0,46 štandardnej odchýlky) pod sezónnym priemerom.

Vysoký stav zásob podľa Kempa rezultoval v poklese cien, pričom kontrakty na najbližší mesiac 31. marca klesli na 48 eur za megawatthodinu zo 189 eur na začiatku vykurovacej sezóny 1. októbra 2022 a rekordných 339 eur z 26. augusta.

Rekordné zásoby

Rekordné zásoby na konci zimy sú dôsledkom viacerých faktorov. Najdôležitejšími sú rekordný stav zásob na začiatku zimy, mierna zima, najmä jej prvá polovica, ako aj výrazné zníženie spotreby plynu zo strany priemyslu.

Európska únia a Spojené kráľovstvo vtlačili  v roku 2022 do zásobníkov bezprecedentných 788 TWh plynu, aby sa pripravili na možné prerušenie dodávok potrubného plynu z Ruska.

Dopĺňanie začalo v druhý najskorší zaznamenaný dátum (19. marca) a pokračovalo až do najneskoršieho zaznamenaného dátumu (13. novembra), pričom trvalo 239 dní v porovnaní s priemerom iba 203 dní za predchádzajúcich desať rokov.

Plnenie zásobníkov bolo tiež rýchlejšie a konzistentnejšie ako zvyčajne, s 3,30 TWh plynu vtlačených za deň v porovnaní s priemerom 2,96 TWh v rokoch 2012-2021.

V dôsledku toho zásoby začali tradičnú zimnú sezónu 1. októbra na 996 TWh a pokračovali v budovaní, aby 13. novembra dosiahli 1079 TWh, čo je oveľa vyšší a neskorší vrchol ako zvyčajne.

Intenzívna snaha o naplnenie zásob bez ohľadu na náklady, čo platilo najmä pre Nemecko, bola zodpovedná za to, že ceny futures v júli a auguste vyskočili na rekordnú úroveň, tvrdí Kemp.

Mierna zima

Vysoké ceny spolu so znižovaním spotreby a vyššími než obvyklými teplotami počas prvej polovice zimy predĺžili v tláčaciu sezónu a oddialili začiatok ťažby zo zásobníkov, čo predstavovalo dvojitú výhodu, ktorá ešte viac natiahla zásoby.

Prvá časť vykurovacej sezóny bola v severozápadnej Európe výnimočne mierna, do 15. januára bolo vo Frankfurte v Nemecku len 860 dennostupňov, čo bolo o 16 % menej ako priemer od roku 2000.

Druhá časť vykurovacej sezóny bola tiež mierna, ale menej výnimočná, so 761 vykurovacími denostupňami od 16. januára do 31. marca, čo je len 8 % pod dlhodobým priemerom.

Pre Európu ako celok boli október aj január najteplejšie v histórii; teplo v januári bolo obzvlášť významné, pretože je to zvyčajne mesiac s najvyššou potrebou tepla.

Nástup teplého počasia v januári, podľa prvej predpovede o mesiac skôr, urýchlil prepad cien plynu na 57 eur k 31. januáru zo 149 eur zo 7. decembra, pripomenul analytik.

Znížená spotreba plynu ako faktor počas predchádzajúcej aj ďalšej zimy

Spotreba plynu v Európe sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi v zime 2022/23 výrazne znížila. Sedem najväčších spotrebiteľov v Európskej únii (Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Holandsko, Španielsko, Belgicko a Poľsko) spotrebovalo medzi októbrom a januárom o 18 % menej plynu, ako je priemer za posledných desať rokov.

Vysoké ceny a vládne príkazy na zníženie spotreby mali najväčší vplyv na energeticky najnáročnejších užívateľov. Všetci výrobcovia hnojív, ocele, cementu, keramiky, skla a chemikálií hlásili počas vianočných a novoročných sviatkov odstávky alebo dlhšie ako zvyčajné prerušenia výroby.

Domácnosti a iní komerční používatelia znížili spotrebu menej zreteľne, väčšinou skôr v reakcii na vyššie teploty, než ako prejav zásadnej zmeny spotrebiteľského správania, poznamenal Kemp.

Zásoby plynu v Európe sa medzi svojím maximom začiatkom novembra a minimom začiatkom apríla vyčerpali iba o 450 TWh v porovnaní s priemerným maximálnym a najnižším čerpaním 588 TWh v predchádzajúcich desiatich rokoch.

Európa počas celého obdobia čerpania vyprázdnila približne tretinu svojich plynových zásobníkov v porovnaní s priemerom 53 % za predchádzajúce desaťročie.

Región vstúpil do sezóny vtláčania v roku 2023 so skladovacími priestormi naplnenými k 31. marcu na takmer 56 %, čo je rekordné maximum v danom období, v porovnaní s 26 % v rovnakom dni v roku 2022 a desaťročným priemerom 33 %.

Výhľad na zvyšok roka 2023/24 je preto veľmi odlišný od roku 2022/23. Európa bude v roku 2023 potrebovať menšiu ako priemernú úroveň plnenia, ktorá by mala čiastočne zmierniť tlak na zvyšovanie cien.

Aj keď sa zásoby naplnia na maximum, Európa bude musieť počas nasledujúcej zimy stále odrádzať od spotreby plynu, čo si pravdepodobne vyžiada určitú kombináciu zatvárania priemyslu, recesie a vysokých cien neskoršej časti roka 2023, uzavrel pre agentúru Reuters analytik John Kemp.