Brusel 12. mája 2025 – Európska komisia minulý týždeň predstavila „cestovnú mapu“ plánu REPowerEU, na základe ktorej chce do konca roka 2027 ukončiť svoju závislosť od ruských energií zastavením dovozu ruského plynu a ropy a postupným ukončením ruskej jadrovej energie. V priamom rozpore s týmto zámerom sú informácie, podľa ktorých predstavitelia USA a Ruska diskutujú o zvýšení dodávok ruského plynu do Európy. Exkluzívne ich priniesla agentúra Reuters na základe viacerých zdrojov oboznámených s rozhovormi.
„Na základe spoločných európskych príprav, posúdenia vplyvu opatrení, ktoré Komisia vykonala od Versailleskej deklarácie, vrátane vplyvu na bezpečnosť dodávok plynu, trh, ceny a právne aspekty (vrátane zmlúv), má v úmysle navrhnúť právne opatrenia na účinné postupné ukončenie dovozu plynu z Ruska,” píše sa v cestovnej mape.
Komisia očakáva, že zákaz dovozu ruského plynu bude mať za predpokladu postupného ukončovania a zabezpečenia alternatívnych dodávok obmedzený vplyv na ceny a bezpečnosť dodávok v členských štátoch. Zdôvodňuje to ďalším šetrením plynu, zvýšením dodávok LNG, ako aj domácej ťažby (rumunský Neptun Deep) či flexibilnosťou plynárenskej infraštruktúry v EÚ, pričom alternatívne trasy a cezhraničné prepojovacie body umožňujú všetkým členským štátom prístup k dovozu LNG a plynovodov z iných ako ruských zdrojov.
EK preto navrhla aj zákaz dovozu na základe nových zmlúv a existujúcich spotových zmlúv o ruskom plyne do konca roka 2025 a zákaz dovozu ruského plynu na základe existujúcich dlhodobých zmlúv do konca roka 2027. Plán, o ktorom sa bude rokovať budúci mesiac, by musel schváliť Európsky parlament a väčšina členských štátov. Maďarsko a Slovensko vyjadrili svoj nesúhlas s týmto krokom.
O čom sa rokuje?
Podľa zdrojov blízkym bilaterálnym rokovaniam medzi Washingtonom a Moskvou, ktoré sa vyjadrili pre agentúru Reuters, by obnovenie úlohy Ruska na trhu s plynom v Európskej únii mohlo pomôcť k uzavretiu mierovej dohody a koncu rusko-ukrajinského konfliktu.
Hoci veľká časť Európy diverzifikovala svoje zdroje a získala alternatívne dodávky, niektorí odberatelia ruského plynu zostali a predstavitelia odvetvia tvrdia, že po uzavretí mierovej dohody by sa ich mohlo vrátiť viac, uviedla agentúra Reuters.
Ruské hospodárstvo podľa nej nič nezasiahlo viac ako strata väčšiny európskeho trhu s plynom pred tromi rokmi. V súčasnosti ruský plyn pokrýva 19 % európskeho dopytu, čo je pokles z bývalých cca 40 %, pričom ide najmä o LNG a zvyšok potrubného plynu dodávaného cez Turecko plynovodom TurkStream.
Zapojenie Washingtonu do obnovenia predaja ruského plynu by mohlo Moskve pomôcť prekonať politický odpor vo veľkej časti Európy. Pre samotné USA by bolo výhodné, pretože by mu poskytlo prehľad a možno aj určitú kontrolu nad tým, koľko ruského plynu sa vráti do Európy, uviedli dva diplomatické zdroje a zdroj z Bieleho domu pre agentúru Reuters.
Rozhovory o plyne v rámci mierových rokovaní o Ukrajine viedli za USA vyslanec prezidenta Trumpa Steve Witkoff a Putinov vyslanec Kirill Dmitrijev, uviedli dva z ôsmich zdrojov. Witkoffov hovorca sa na otázku, či diskutoval o otázke vývozu ruského plynu do Európy, odmietol vyjadriť. „V súčasnosti žiadne takéto diskusie neprebiehajú,“ uviedol vo vyhlásení pre agentúru Reuters ruský Fond priamych investícií, na čele ktorého stojí Dmitrijev.
Už v apríli hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre francúzsky časopis Le Point vyhlásil, že monopolný vývozca ruského potrubného plynu Gazprom by zvážil predaj plynu do Európy, ak by nový vlastník prevzal kontrolu nad plynárenskou prepravnou sieťou medzi Ruskom a Európou. Moskva je pripravená obchodovať so svojím plynom a vie, že niektoré európske krajiny ho stále chcú kupovať, povedal Peskov v rozhovore pre Le Point. „Je tu predajca plynu, sú tu potenciálni kupujúci,“ doplnil pre médiá v apríli, pripomenula agentúra Reuters.
Otázka dodávok ruského plynu do európskych krajín bola na rokovaniach medzi Moskvou a Washingtonom otvorená, povedal novinárom poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. Informovala o tom agentúra TASS. Nastoľujeme otázku dodávok plynu do Európy,“ reagoval v tejto súvislosti Ušakov pre médiá.
Na trase cez Baltské more Gazprom kontroluje dvojicu plynovodov Nord Stream 1 a 2, v ktorých majú podiely aj európske firmy. Medzi krajiny, ktoré ruský plyn stále nakupujú, patria Maďarsko a Slovensko, ktoré dostávajú plyn prostredníctvom plynovodu TurkStream. Belgicko, Francúzsko, Holandsko a Španielsko za odoberajú LNG od ruskej spoločnosti Novatek na základe dlhodobých zmlúv, uviedla agentúra Reuters.
Spôsob zapojenia USA
Pokiaľ ide o spôsob zapojenia americkej strany, päť zdrojov pre Reuters uviedlo, že v doterajších rozhovoroch sa diskutovalo o možnom prevzatí podielov v plynovodoch Nord Stream americkými investormi, v plynovode prechádzajúcom cez Ukrajinu alebo v samotnom Gazprome.
Americké firmy by mohli slúžiť aj ako kupujúci, ktorí by nakupovali plyn od Gazpromu a dodávali ho do Európy vrátane Nemecka, dodali pre Reuters zdroje. Dva z nich uviedli, že v rámci diplomatických rozhovorov s potenciálnymi americkými investormi sa skúmala aj myšlienka, že by americký kupujúci odoberal ruský plyn a potom ho vyvážal do Európy ako spôsob zmiernenia európskeho politického odporu voči obnoveniu dodávok.
Kyjev a Washington podpísali 30. apríla dohodu o nerastných surovinách, ktorá zahŕňa všetky ukrajinské štátne aktíva a infraštruktúru v oblasti prírodných zdrojov, ale výslovne sa v nej nespomína plynovod. „Ak bude táto úroveň angažovanosti medzi Ruskom a USA pokračovať, je veľmi pravdepodobné, že dôjde k obnoveniu tokov ruského plynu za účasti amerických sprostredkovateľov,“ uviedla pre Reuters osoba oboznámená s rokovaniami.
Gazprom, ktorý chce oživiť svoj európsky predaj, zvažuje, že ponúkne nemeckým klientom krátkodobé 24-mesačné zmluvy a výrazné cenové zľavy, uviedli ďalšie dva zdroje. Ruská plynárenská spoločnosť pritom tradične požaduje od kupujúcich podpísanie zmlúv na desaťročia, doplnili dva zdroje pre Reuters.
Spoločnosti BlackRock, Vanguard a Capital Group vlastnia v Gazprome podiely vo výške 1 – 2 %. BlackRock, Vanguard a Gazprom nereagovali na žiadosti agentúry Reuters o komentár. Capital Group sa odmietla vyjadriť.
Prekážky
Vyjadrenie odmietla aj EK. Jej predsedníčka Ursula von der Leyenová však vyjadrila svoj nesúhlas s návratom k ruským energetickým dodávkam energie. „Niektorí opakujú, že by sme mali znovu otvoriť kohútik s ruským plynom a ropou. Bola by to chyba historických rozmerov a nikdy to nedopustíme,“ povedala 7. mája na zasadnutí Európskeho parlamentu a dodala, že Rusko opakovane dokázalo, že nie je spoľahlivým dodávateľom.
Prípadné obnovenie ďalších ruských dodávok plynu čelí aj iným prekážkam, pripomenula agentúra Reuters s poukázaním na porušenia starších zmlúv a s nimi súvisiace súdne spory.
Plynovody Nord Stream boli poškodené pri sabotážnom útoku z 26. septembra 2022. Tri zo štyroch línií boli výbuchmi pretrhnuté, takže plyn je schopná prepravovať už len nepoškodená línia Nord Streamu 2. Ten navyše od nemeckých úradov nikdy nezískal certifikáciu potrebnú pre začatie prepravy plynu do Nemecka, uviedol hovorca tamojšieho ministerstva hospodárstva a energetiky, ktorý odmietol ďalší komentár.
Situáciu zmenila aj vojna na Ukrajine, keď ruské útoky poškodili plynárenskú infraštruktúru na Ukrajine, hoci kľúčová tranzitná trasa zostáva funkčná, uzavrela agentúra Reuters.