Bukurešť 17. decembra 2021 – Vďaka zemnému plynu z Čierneho mora by sa Rumunsko mohlo stať takmer energeticky nezávislou krajinou. Pre portál euractiv.com to povedal minister energetiky Virgil Popescu, ktorý očakáva začiatok ťažby v projekte Neptun Deep na úrovni 10 bcm plynu ročne v roku 2026, napriek tomu, že investičné rozhodnutie ešte nebolo prijaté.
Prieskumné aktivity v rumunskom regióne Čierneho mora sa začali v roku 1969, pričom prvé uhľovodíky boli objavené v roku 1980. Projekt Neptun Deep je situovaný v bloku Neptun, ktorý pokrýva približne 7500 km2 hlbokomorskej oblasti Čierneho mora. Odhaduje sa, že obsahuje zdroje zemného plynu v objeme približne 100 bcm. Predpokladaná ročná ťažba na úrovni 10 bcm by takmer pokryla ročnú rumunskú spotrebu 12 bcm plynu.
Americká spoločnosť ExxonMobil sa rozhodla predať 50-percentný podiel v projekte rumunskej štátnej spoločnosti Romgaz za zhruba 950 mil. eur. Transakciu musí preveriť Najvyššia rada národnej obrany a Národná agentúra pre nerastné zdroje, ale Popescu dúfa, že bude schválená v prvých mesiacoch roku 2022. Druhý spoločníkom je rumunská spoločnosť OMV Petrom, väčšinovo kontrolovaná rakúskou OMV.
„Ak sa rozhodnutie o investícii prijme budúci rok, tak ako chcem, súdiac podľa diskusií s Romgazom a OMV Petrom, investície by trvali štyri až päť rokov a s ťažbou plynu začneme v roku 2026,“ povedal Popescu pre euractiv.com.
Romgaz a OMV Petrom nie sú jediné energetické spoločnosti, ktoré v oblasti investujú. Konkurenčná spoločnosť Black Sea Oil and Gas sa chystá spustiť výrobu v inom perimetri. Pôvodne sa očakávalo, že ťažba plynu začne už tento rok, niektoré práce sa však oneskorili, vysvetlil minister. „Myslím si, že začnú ťažiť v prvom štvrťroku budúceho roka…Vyprodukovať by mali jednu miliardu kubických metrov, čo predstavuje približne 8 – 9 % ročnej spotreby Rumunska,“ špecifikoval Popescu.
Legislatívne problémy
Minister aj investori v tejto oblasti tvrdia, že Rumunsko má príležitosť stať sa hlavným producentom plynu z mora v EÚ. Investori však zdôrazňujú, že na spustenie investícií sú potrebné zmeny v offshore legislatíve.
OMV Petrom nedávno pohrozila odložením investičného rozhodnutia na rok 2023, ak zákonodarcovia do konca tohto roka nezmenia „offshore“ zákon zavádzajúci dodatočnú daň, ktorú pred tromi rokmi uvalila na projekty v oblasti zemného plynu.
Nasledujúca vláda deklarovala, že parlament tento rok daň upraví, ale rozpad vládnej koalície zmeny oddialil. Aktuálna koaličná vláda sa tiež zaviazala urobiť v zákone zmeny, parlament však nemusí byť schopný prijať ich pred zimnou prestávkou.
Black Sea Oil and Gas aj Petrom uviedli, že zmeny v offshore legislatíve sú nevyhnutné na pokračovanie ich investícií v Čiernom mori. „Čiernomorský plyn je pre Rumunsko strategický a videli sme záväzok rumunských orgánov upraviť zákon do konca roka. Akékoľvek oneskorenie pri novelizácii zákona vytvára tlak na projekt, ohrozuje energetickú bezpečnosť Rumunska a vedie k zvýšeniu dovozu plynu,“ varovala šéfka OMV Petrom Christina Verchereová. „Bez Neptun Deep sa rumunský dovoz plynu zvýši na 50 % spotreby v roku 2030, Rumunsko preto bez neho nedosiahne energetickú nezávislosť. A bez zmien v offshore zákonoch nemôžeme mať Neptun Deep,“ dodala
Popescu je optimista a myslí si, že tieto legislatívne zmeny budú prijaté rýchlo. „O novele offshore legislatívy diskutujeme vo (vládnej) koalícii. Zmeny čoskoro predstavíme v parlamente,“ povedal. Podľa ministra však bude trvať dlhšie, kým čiernomorský plyn výrazne ovplyvní miestny trh s plynom. Aktuálne ceny plynu zostanú nateraz vysoké minimálne do konca zimnej sezóny, očakáva Popescu.
Rumunský postoj k taxonómii
Rumunsko je jedným z členských štátov, ktoré presadzujú, aby EÚ uznala jadrovú energiu a zemný plyn ako prechodové investície na ceste ku klimatickej neutralite do roku 2050.
Popescu je optimistický, pokiaľ ide o zaradenie jadrovej energie aj plynu do taxonómie udržateľných financií EÚ. Ale ani negatívne rozhodnutie nezmení plány Rumunska investovať do zemného plynu, dodal v súvislosti s plánmi na reštrukturalizáciu rumunského uhoľného energetického sektora, o ktorých sa diskutuje už roky.
Rozhovory o postupnom vyraďovaní uhlia sú založené na Modernizačnom fonde EÚ, nástroji, ktorý EÚ spustila na financovanie energetickej transformácie v desiatich členských štátoch s najnižšími príjmami.
Rumunsko však trvá na zahrnutí plynu a jadrovej energie do taxonómie zelených financií EÚ s cieľom zabezpečiť tieto investície. „Vyslalo by to na trh signál, že zemný plyn je stále možné financovať, že plyn zmiešaný s vodíkom sa stále dá financovať. Je to signál pre investorov, že môžu pokračovať v investíciách v tejto oblasti,“ uzavrel Popescu.