Londýn 4. septembra 2023 – Napriek medzinárodným sankciám voči Rusku po jeho invázii na Ukrajinu zaznamenal „špeciálny energetický projekt“ prezidenta Vladimira Putina – rozvoj obrovských zdrojov plynu a ropy v Arktíde ako odpoveď na americký bridlicový boom– veľký krok vpred, keď sa v závere augusta sa potvrdilo, že projekt Arctic LNG 2 začne prevádzku pred koncom tohto roka. Okrem dôležitého faktu, že Rusko dokázalo dokončiť takýto finančne a technologicky náročný projekt napriek silným sankciám, má Arctic LNG 2 pre Moskvu zásadný význam z viacerých iných dôvodov. Pre portál oilprice.com to napísal bývalý obchodník, teraz analytik a publicista Simon Watkins, podľa ktorého je vzhľadom na rozsah ruských plánov v Arktíde pre USA a ich spojencov zásadné dôležité vedieť, ako Rusko v tejto oblasti postupuje.

Jedným z dôvodov, prečo je Arktída pre Putina taká dôležitá, je samotná veľkosť jej zásob plynu a ropy, z ktorých väčšina sa nachádza na ruskom území. Podľa rôznych ruských úradov zahŕňa arktický sektor v krajine viac ako 35 700 miliárd kubických metrov (bcm) zemného plynu a viac ako 2300 miliónov metrických ton ropy a kondenzátu, z ktorých väčšina sa nachádza na polostrovoch Jamal a Gydan na južnej strane Karského mora. Podľa vysokopostaveného zdroja v komplexe energetickej bezpečnosti EÚ, s ktorým nedávno exkluzívne hovoril OilPrice.com, môžu byť tieto údaje dokonca podhodnotené.

Vzhľadom na uvedené je Putin už dlho presvedčený, že prítomnosť Ruska na globálnom trhu s LNG neodráža jeho obrovskú prítomnosť na svetovom trhu s plynom a ropou a že dokonalým základným kameňom na riešenie tohto problému sú práve projekty Arctic LNG. Podľa Putinových vyhlásení bude najbližších približne 10 rokov obdobím dramatického rozšírenia ťažby týchto arktických zdrojov a následného vybudovania Severnej morskej cesty (NSR) ako primárnej dopravnej trasy na speňaženie týchto zdrojov na svetových trhoch s ropou a plynom.

Kľúčovým trhom, na ktorý bude prúdiť veľká časť arktickej produkcie oboch palív, bude Čína – druhý dôvod, prečo je región pre Putina taký dôležitý. Za posledných 30 rokov došlo k úplnej zmene mocenských vzťahov medzi dvoma bývalými veľkými komunistickými mocnosťami, pričom dominantnejším partnerom je teraz Čína. Pre Rusko je však zásadné, že v otázke jeho tokov plynu a ropy k východnému susedovi ešte stále má istú silu.

Vďaka týmto dodávkam Moskva môže naďalej počítať s vojenským a politickým multiplikačným efektom Pekingu ako s významným hráčom v ázijsko-pacifickom priestore potenciálneho konfliktu, ak nie priamo v európskom. Vzhľadom na slabý výkon Ruska vo vojne na Ukrajine nebol tento multiplikačný efekt jeho vzťahu s Čínou pre Rusko nikdy dôležitejším tvrdí Watkins.

Presne v tejto línii. približne v rovnakom čase ako sa začala invázia na Ukrajinu, podpísal Gazprom dohodu o dodávke 10 bcm plynu ročne pre China National Petroleum Corporation (CNPC), ktorá nadväzuje na 30-ročnú zmluvu medzi oboma spoločnosťami z roku 2014 o dodávkach 38 bcm ruského plynu do Číny plynovodom Power of Siberia, projektu, ktorý na ruskej strane manažuje Gazprom a na čínskej práve CNPC. Dodávky boli spustené v decembri 2019.

Tretím dôvodom, prečo sú arktické projekty LNG pre Putina také dôležité, je to, že LNG je zo svetového hľadiska forma plynu pre núdzové situácie, ako sa to nedávno opäť dramaticky potvrdilo po ruskej invázii na Ukrajinu. Na rozdiel od potrubných dodávok LNG nevyžaduje roky kladenia potrubí a budovania podpornej infraštruktúry, ani rozsiahle, časovo náročné rokovania o zložitých zmluvách. Naopak, dá sa rýchlo odobrať na spotovom trhu a rovnako svižne poslať kamkoľvek, kde je to potrebné. Vzhľadom na to, že svet stále viac potrebuje dodávky LNG, ako aj na prudký nárast dopytu po nich v Európe po zásadnom znížení ruských potrubných dodávok, Putin vie, že zvyšovanie vlastných kapacít dodávok LNG pre Rusko nebolo nikdy geopoliticky dôležitejšie. Dôležitosť, ktorú Rusko prikladá schopnosti rýchlo presunúť LNG na kľúčové cieľové trhy v Číne a v širšom zmysle v Ázii, podčiarkuje skutočnosť, že tvrdo presadzovalo výstavbu svojho zariadenia na prekládku LNG na Kamčatke, ako aj Severnej morskej cesty.

Odchod od dolára

Posledným kľúčovým dôvodom ruskej hre týkajúcej sa arktickej plynovej a ropnej ťažby je podľa Watkinsa jej schopnosť rozvrátiť hegemóniu amerického dolára na energetickom trhu, najmä preto, že zahŕňa Rusko, jedného z najväčších svetových producentov ropy a plynu a súčasne jedného z najväčších kupcov – Čínu. Už na začiatku arktických projektov LNG generálny riaditeľ spoločnosti Novatek Leonid Michelson povedal, že sa uvažuje o budúcich predajoch do Číny denominovaných v renminbi. To bolo v súlade s jeho vyhláseniami o možných ďalších amerických sankciách po ruskej anexii Krymu v roku 2014, ktoré by len urýchlili proces ruskej snahy o odklon od obchodovania s ropou a plynom v USD. „Už sa o tom diskutovalo s najväčšími ruskými obchodnými partnermi, ako je India a Čína, a dokonca aj arabské krajiny o tom začínajú uvažovať… Ak sankcie spôsobia ťažkosti našim ruským bankám, potom všetko, čo musíme urobiť, je nahradiť doláre,“ povedal vtedy Michelson. Takáto stratégia bola testovaná v roku 2014, keď sa štátny Gazprom Neft pokúsil obchodovať s nákladom ropy v čínskych jüanoch a rubľoch s Čínou a Európou s cieľom znížiť závislosť Ruska od obchodovania s ropou v dolároch v reakcii na počiatočné sankcie Západu proti ruskému energetickému sektoru.

Putinovo odhodlanie pokračovať v arktických LNG projektoch bolo zreteľné po ruskej anexii ukrajinského Krymu v roku 2014. Moskva nielenže pôvodne financovala vlajkový projekt arktického LNG na polostrove Jamal v hodnote 27 mld. USD od začiatku priamo zo štátneho rozpočtu, ale neskôr v roku 2014 – po tom, ako USA uvalili sankcie na Rusko kvôli Krymu, ho opäť podporila predajom dlhopisov Jamalu LNG (program sa začal 24. novembra 2015 emisiou 75 mld. rubľov na 15 rokov). Ďalej poskytla 150 mld. rubľov dodatočného zabezpečovacieho financovania z Fondu národného blahobytu. V apríli 2016 sa dve čínske štátne banky dohodli na poskytnutí 12 mld. USD na projekt Jamal LNG v eurách a rubľoch. Projektu pomohol aj pád rubľa koncom roka 2014, ktorý efektívne znížil náklady na vybavenie a prácu z Ruska v kľúčovom momente výstavby.

Podľa vyhlásení China National Offshore Oil Corporation (CNOOC), ktorá vlastní 10-percentný podiel v projekte Arctic LNG 2 (tri výrobné linky, spolu 19,8 mil. ton ročne), prvá linka (6,6 mt ročne bude spustená pred koncom tohto roka. Všetky zainteresované strany, okrem CNOOC Novatek so 60 %, CNPC, francúzska TotalEnergies a konzorcium japonských Mitsui a Jogmec, všetci po 10 %, naďalej platia požadované finančné prostriedky podľa plánu. Spustenie prvej linky Arctic 2 LNG je v súlade s plánmi Novateku vybudovať exportnú kapacitu až 70 miliónov mt LNG ročne do roku 2030, vrátane 19,8 mi. mt/r z Arctic LNG 2. A tento objem zas zapadá do ruských plánov na produkciu 80 – 140 miliónov ton LNG ročne do roku 2035, čo by bolo viac ako v prípade LNG veľmocí, ako sú Katar a Austrália, uzavrel Simon Watkins pre oilprice.com.