Moskva 21. mája 2026 – Rusko a Čína dosiahli všeobecnú dohodu o hlavných parametroch plynovodu Power of Siberia 2, ktorý by mal prepravovať ruský zemný plyn z polostrova Jamal cez Mongolsko až do čínskeho Šanghaja. Kľúčové detaily a harmonogram tohto rozsiahleho projektu sa však ešte musia dohodnúť, uviedol v stredu (20. 5.) hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa niektorých zdrojov je zásadná najmä chýbajúca dohoda o cene Ruskom dodávaného plynu, ktorá by sa podľa predstavy Pekingu mala blížiť ruským domácim cenám. Informovali o tom viaceré zdroje vrátane agentúry Reuters a televízií CNBC a Al-Džazíra.
Obe strany vec prerokovali počas dvojdňovej (19.-20.5. 2026) návštevy ruského prezidenta Vladimira Putina v Pekingu, kde sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. „Prezident počas rokovaní uviedol, že už existuje všeobecná spoločná dohoda o hlavných parametroch projektu Power of Siberia 2,“ povedal pre ruské médiá hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Existuje dohoda o trase a o tom, ako sa projekt bude realizovať. Niektoré detaily sa ešte musia doladiť, ale vo všeobecnosti už takáto dohoda existuje,“ zopakoval podľa agentúry Reuters Peskov. Súčasne však dodal, že neexistuje žiadny harmonogram realizácie plynovodu.
V dokumentoch podpísaných počas Putinovej návštevy a zverejnených Kremľom nebola žiadna zmienka o dohodách týkajúcich sa ropy a plynu, poznamenala agentúra Reuters.
Pripomenula, že obe strany podpísali v septembri 2025 právne záväzné memorandum o urýchlení výstavby plynovodu Power of Siberia 2, rokovania však uviazli na mŕtvom bode pre nezhody týkajúce sa cien, podmienok financovania a termínov dodávok.
Po dokončení by mal plynovod s dĺžkou 2600 km prepravovať až 50 miliárd metrov kubických (bcm) ruského zemného plynu ročne z arktických plynových polí poloostrova Jamal cez Mongolsko až do čínskeho Šanghaja.
Hoci čínsky prezident Si Ťin-pching vyhlásil, že energetická spolupráca by mala byť „kotvou“ čínsko-ruských vzťahov, o plynovode sa nezmienil, poznamenala CNBC. „Je to obrovská rana pre Rusko a Putina, ktorý pred návštevou naznačil, že sa chystá prelom,“ povedal Lyle Morris, vedúci výskumník v oblasti čínskej národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky v Asia Society Policy Institute.
Peking podľa neho možno hrá „tvrdo“ v čase, keď Rusko stratilo časť svojho vplyvu v dôsledku toho, že Európska únia zastavila veľkú časť dodávok plynu z Ruska. „Nedá sa to nijako prikrášľovať: Putin bol v rozpakoch z toho, že sa nepodarilo dosiahnuť dohodu o plynovode,“ dodal analytik.
Absencia dohody o cene
Pre Rusko projekt POS-2 znamená nový významný trh pre plyn, ktorý bol pôvodne určený pre Európu, a pomohol by štátom kontrolovanému energetickému gigantu Gazpromu nahradiť časť príjmov, o ktoré prišiel od momentu, keď Moskva napadla Ukrajinu.
Pred vojnou „bol Putin z hľadiska hospodárskeho rozvoja veľmi orientovaný na Európu,“ povedal Remi Bourgeot, ekonóm z Francúzskeho inštitútu pre medzinárodné a strategické záležitosti v Paríži a autor analytickej platformy epistelem.org pre televíziu Al-Džazíra.
Pre Rusko bude odmenou nielen príjem pre Gazprom z predaja plynu, povedal Jack Sharples, vedecký pracovník Oxfordského inštitútu pre energetické štúdie, ale aj ekonomické multiplikačné efekty pre ruské spoločnosti zaoberajúce sa výstavbou potrubí a ruských výrobcov oceľových rúr, a tým pádom aj ruských výrobcov ocele.
Naliehavá potreba Ruska získať príjmy však dala Číne prevahu v rokovaniach, uviedla Al-Džazíra. „Problémom je, že Číňania jasne vyjednávajú ceny, ktoré sú nižšie ako tie, ktoré ponúkal európsky trh, čo dáva zmysel, keďže Rusko momentálne nemá príliš na výber,“ povedal Bourgeot.
Rusko naliehavo potrebuje dlhodobý dopyt po exporte, aby speňažilo nevyužité zásoby plynu, ale Čína si uvedomuje slabú vyjednávaciu pozíciu Moskvy po strate Európy ako hlavného odberateľa,“ skonštatoval Katayama, hlavný analytik pre LNG a zemný plyn v analytickej spoločnosti Kpler pre Al-Džazíru. Peking preto presadzuje výrazne znížené ceny viazané na ruské domáce referenčné hodnoty, zatiaľ čo Rusko potrebuje vyššie ceny, aby mohlo pokryť obrovské náklady na infraštruktúru, vysvetlil. „Rokovania v konečnom dôsledku odrážajú rovnováhu medzi ruskou potrebou stabilných príjmov a čínskou túžbou po bezpečných a lacných dodávkach,“ povedal.
Podobne Seb Kennedy, generálny riaditeľ a zakladateľ nezávislej platformy o analýze energetického trhu Energy Flux, tvrdí, že Peking presadzoval ceny viazané na vysoko dotované domáce ceny plynu v Rusku. „Moskva chce podmienky bližšie k dodávkam cez Power of Siberia 1,“ uviedol. „Každý dolár, o ktorý sa zníži čistý výnos, je priamym zásahom do ruských fiškálnych príjmov v čase, keď sú daňové príjmy súvisiace s plynom už aj tak nižšie,“ dodal pre Al-Džazíru.
Power of Siberia 1, v prevádzke od roku 2019, dosiahol v minulom roku svoju projektovanú kapacitu prepravy plynu z východnej Sibíri na úrovni 38 bcm.
Pokiaľ ide o konkrétne cifry, v médiách sa objavujú aj špekulácie o čínskej požiadavke na cenu 50 USD za 1000 m3, viaceré analytické a obchodné zdroje sa prikláňajú k rozpätiu 120 – 130 USD/1000 m3, ktoré podľa nich reprezentuje cenové úrovne dotovaných cien v Rusku.
Pozícia Číny
Čína síce nemá takú bezprostrednú potrebu projekt dokončiť, ako ju má Rusko, POS 2 však pre ňu naďalej predstavuje strategicky zaujímavú perspektívu, keďže krajina sa snaží diverzifikovať svoje dodávky energie a znížiť svoju závislosť od dovozu LNG. Peking sa obáva nielen bezprostredných rizík, ktoré predstavujú námorné úžiny, ako je Hormuzský prieliv, ale dovoz LNG je tiež závislý od zložitého globálneho dodávateľského reťazca zahŕňajúceho viacerých dodávateľov, námorné trasy a prijímacie terminály. V dôsledku toho je dovoz LNG v prípade Číny zraniteľnejší voči geopolitickým narušeniam a cenovej volatilite ako potrubný plyn, uviedla Al-Džazíra.
Stručne povedané, prípadná dohoda podľa analytikov ponúka Číne potenciálne bezpečnejšiu dodávaciu trasu, ktorá si vyžaduje koordináciu predovšetkým s Ruskom, ktoré má veľký záujem o posilnenie vzťahov so svojím silným susedom.
Riziká
Analytici tiež tvrdia, že plynovod nie je len o energetike. Odráža aj širšie úsilie Ruska a Číny o budovanie užších hospodárskych väzieb a zníženie ich závislosti od medzinárodného poriadku vedeného Západom, ktorý obe krajiny čoraz viac vnímajú ako rozdrobený a nedôveryhodný.
Počas posledného samitu sa k tomuto názoru pripojili aj lídri oboch krajín. „Aj napriek nepriaznivým vonkajším faktorom naša interakcia a hospodárska spolupráca vykazujú silnú dynamiku,“ citovali ruské médiá Putina. Si Ťin-pching zas vyzdvihol vzájomný „neochvejný vzťah“ a dodal: „Darí sa nám neustále prehlbovať našu politickú vzájomnú dôveru a strategickú koordináciu s odolnosťou, ktorá zostáva neochvejná napriek skúškam a ťažkostiam.“
Za fasádou jednotného frontu však majú Peking aj Moskva svoje výhrady, myslia si podľa Al-Džazíry analytici. „Obidve strany môžu prejavovať určitú opatrnosť. Rusko sa projektom viaže na dodávky veľkého objemu jedinému odberateľovi. Číne zvyšuje ruský podiel na celkových dodávkach plynu,“ povedal Sharples.
Rizikom pre Čínu je nadmerná koncentrácia na politicky toxického dodávateľa práve v čase, keď sa zvyšuje domáca produkcia a podiel obnoviteľných zdrojov, domnieva sa Kennedy. „Rizikom pre Rusko je, že sa stane cenovým akceptantom pre jediného odberateľa, ktorý vie, že Moskva nemá kam inam plyn dodávať,“ dodal.
Vplyv na svetový trh?
Projekt POS-2 by podľa Katayamu štrukturálne znížil budúce potreby Číny v oblasti dovozu LNG tým, že by časť marginálneho spotového dopytu po LNG nahradila potrubným plynom z Ruska. „To by mohlo zmierniť konkurenciu o dodávky z atlantickej oblasti a postupom času stlmiť globálne ceny LNG, najmä v obdobiach slabšieho dopytu v Ázii,“ tvrdí Katayama.
Každý kubický meter potrubného plynu, ktorý Čína odoberie, je kubický meter, ktorý nemusí dovážať vo forme LNG; pri 50 mld. m3 ročne ide o významnú časť dopytu po LNG, ktorá sa odstráni zo spotového trhu, povedal Kennedy.
V širšom zmysle by projekt urýchlil prechod k fragmentovanejšiemu a regionalizovanejšiemu globálnemu trhu s plynom, zameranému skôr na dlhodobé geopolitické dodávateľské vzťahy než na plne globalizovaný obchod s LNG, myslí si Katayama.
Tiež by to natrvalo upevnilo orientáciu Ruska na východ, vysvetlil Kennedy. „POS-2 by zmenšil naliehavosť Moskvy na obnovenie tokov potrubného plynu do Európy, hoci by to neobnovilo objemy vývozu ani príjmy Ruska z obdobia pred rokom 2022. POS-2 je cena útechy, nie náhrada,“ uzavrel Kennedy pre Al-Džazíru.