Baku 5. decembra 2022 – Azerbajdžan začal dovážať plyn z Ruska na základe zmluvy, ktorá by mala umožniť Baku uspokojiť vlastný domáci dopyt, ale zároveň vyvoláva vážne otázky týkajúce sa jeho nedávnej dohody o zvýšení vývozu do Európy a schopnosti dodržať ju. Podľa portálu eurasianet.org ide súčasne o spochybnenie zámeru EÚ znížiť dovoz ruského plynu a naopak, zvýšiť import z azerbajdžanských polí.
Ruský štátna plynárenská spoločnosť Gazprom, monopolný exportér potrubného plynu, 18. novembra oznámila, že od 15. novembra začala dodávať plyn azerbajdžanskej štátnej plynárenskej spoločnosti SOCAR, pričom do marca 2023 mu dodá celkovo až miliardu metrov kubických.
Azerbajdžanské ministerstvo energetiky ani SOCAR neodpovedali na otázky Eurasianetu o potvrdení dohody, ktorej podrobnosti zostávajú nejasné.
Vo vyhlásení pre azerbajdžanskú tlačovú agentúru APA spoločnosť SOCAR uviedla, že s Gazpromom dlhodobo spolupracuje a že obe firmy sa „snažia optimalizovať svoju infraštruktúru organizovaním vzájomnej výmeny tokov plynu“.
Dohoda bola podpísaná tesne pred obdobím špičkového zimného dopytu, keďže cieľom Azerbajdžanua bude dodržanie dodávok svojim domácim odberateľom plynu a zároveň splnenie exportných záväzkov voči Gruzínsku a Turecku, ako aj nedávno dohodnutého nárastu vývozu do Európy.
Vývoz na tento trh cez Južný plynový koridor (SGC) mal pôvodne v tomto roku dosiahnuť 10 miliárd metrov kubických ročne, ale na základe nového memoranda o porozumení s Európskou úniou podpísaného v júli Baku súhlasilo so zvýšením na 12 miliárd metrov kubických.
Toto zvýšenie malo pomôcť Bruselu vyrovnať stratu dodávok ruského plynu, ktoré Moskva prerušila v odvete za sankcie EÚ uvalené po ruskej invázii na Ukrajinu. Hoci dohoda bola intenzívne propagovaná v Bruseli aj v Baku, nikdy nebolo jasné, odkiaľ presne bude plyn navyše pochádzať, konštatuje eurasianet.org.
Problémy so záväzkom sa objavili už v septembri, keď azerbajdžanský minister energetiky Parviz Šachbazov oznámil, že Azerbajdžan tento rok vyvezie do Európy len 11,5 miliardy metrov kubických, bez toho, aby naznačil dôvod zníženia exportného cieľa. Navyše zostáva nejasné, odkiaľ sa získa aj tento skromnejší dodatočný objem.
Zdroj blízky konzorciu vlastniacemu azerbajdžanské obrie plynové pole Shah Deniz, ktoré v súčasnosti dodáva všetok azerbajdžanský export plynu, pre Eurasianet potvrdil, že neboli uzavreté žiadne nové exportné zmluvy a pole je v súčasnosti zazmluvnené len na dodávku pôvodne dohodnutých 10 miliárd kubických metrov.
Aktuálne správy o dovoze plynu z Ruska do Azerbajdžanu počas tejto zimy naznačujú, že Baku má v úmysle použiť ruský plyn na zásobovanie svojho domáceho trhu, aby uvoľnilo vlastný plyn a dokázalo splniť svoj záväzok voči Bruselu. Sankcie uvalené Európskou úniou coči Rusku sa nevzťahujú na Azerbajdžan, ktorý naďalej môže dovážať toľko ruského plynu, koľko chce.
Nová dohoda je však v rozpore s politickým zámerom júlovej dohody, ktorej hlavným cieľom bolo zvýšiť objemy azerbajdžanského plynu prúdiaceho do Európy s cieľom pomôcť EÚ znížiť jej závislosť od ruského plynu, zdôraznil Eurasianet.
Dlhodobejšie dôsledky a turkménsky plyn
Skutočnosť, že časť tohto dovozu z Azerbajdžanu sa uskutočňuje s pomocou Moskvy, naznačuje, že snahy Bruselu o diverzifikáciu môžu byť márne, a to nielen z krátkodobého hľadiska.
V rámci júlovej dohody s EÚ Baku súhlasilo aj so zdvojnásobením vývozu cez SGC na 20 miliárd metrov kubických ročne do roku 2027 – maximum, ktoré môže existujúca sieť plynovodov uniesť.
Toto zvýšenie bude nákladné a jeho realizácia si bude vyžadovať čas. Okrem pridania nových kompresorov k existujúcim plynovodom budú potrebné aj obrovské investície do azerbajdžanských plynových polí na produkciu potrebného plynu.
Doteraz nebolo prijaté žiadne investičné rozhodnutie na rozšírenie troch plynovodov SGC, ktorý prepravuje azerbajdžanský plyn do Európy, pričom zostáva otázne, odkiaľ sa vezme ďalších 10 miliárd kubických metrov plynu ročne.
Spoločnosť BP začiatkom tohto roka potvrdila, že pole Shah Deniz, ktoré prevádzkuje, nie je schopné dodať celých požadovaných 10 bcm. Azerbajdžan má niekoľko ďalších malých ložísk plynu, ale produkcia z nich nebude stačiť na splnenie záväzku Baku voči Bruselu,
Tento stav oživuje dlhoročné nádeje, že Azerbajdžan by mohol prepravovať plyn z Turkménska, svojho suseda cez Kaspické more, ktoré má šieste najväčšie zásoby plynu na svete.
Vzťahy medzi Baku a Ašchabadom sa v posledných rokoch značne zlepšili, čo vyvrcholilo prelomovou trojcestnou dohodou o výmene plynu s Iránom v decembri 2021, na základe ktorej sa Turkménsko zaviazalo dodávať 1,5 až 2 miliardy kubických metrov plynu ročne severovýchodnému Iránu a podobné množstvo plynu malo smerovať zo severozápadného Iránu do Azerbajdžanu.
Dohoda oslavovaná ako vzácny a pozoruhodný príklad regionálnej spolupráce, bola vnímaná ako možný krátkodobý zdroj dodatočného plynu pre Európu. Súčasný stav transakcie je však nejasný. Neočakávaná potreba Azerbajdžanu dovážať ruský plyn vyvoláva podozrenie, že stroskotala pre zhoršujúce sa vzťahy medzi Baku a Teheránom.
Začiatkom novembra azerbajdžanská štátna bezpečnostná služba zadržala 19 osôb a tvrdila, že boli vyškolené a financované iránskymi spravodajskými službami, aby vykonávali bližšie nešpecifikované činy „v rozpore so záujmami štátnej bezpečnosti“.
Obvinenia boli vznesené v čase vysokého napätia medzi oboma krajinami. Teherán sa v konflikte Azerbajdžanu a Arménska čoraz viac prikláňa na stranu Jerevanu a v polovici októbra iránske ozbrojené sily uskutočnili rozsiahle vojenské cvičenia na hraniciach s Azerbajdžanom vrátane nacvičovania prechodov cez rieku Aras, ktorá vymedzuje veľkú časť hranice medzi oboma krajinami.
Podľa Eurasianet existujú aj iné možnosti dodávky turkménskeho plynu do Európy, ktoré zvažuje najmä Turecko. Prvá z nich, navrhnutá americkou Trans Caspian Resources (TCR) počíta z výstavbou plynovodu spájajúceho turkménske ložisko s azerbajdžanským poľom ACG. Odtiaľ by mohol byť plyn prepravovaný existujúcimi plynovodmi ďalej na pobrežie a potom ďalej do Európy cez plynovody TANAP a TAP. TCR tvrdí, že plynovod by mohol prepravovať 10 až 12 bcm turkménskeho plynu ročne.
Ďalšou by mohla byť preprava stlačeného zemného plynu loďami, ktorá sa už používa v niektorých častiach sveta.
Keďže však nie sú k dispozícii žiadne správy o akomkoľvek pokroku v žiadnej z uvedených možností, je stále pravdepodobnejšie, že – podobne ako záväzok dodať tento rok do Európy 12 miliárd kubických metrov plynu – Azerbajdžan nemusí byť schopný splniť ani svoj sľub o zdvojnásobení vývozu na 20 miliárd kubických metrov do roku 2027.